SNS vytiahla tému migrantov

Tvrdí, že v praxi prinesie zásadnú zmenu v našej migračnej politike. Chce preto prijať uznesenie, v ktorom by ho Slovensko odmietlo. Koaliční partneri s výkladom dokumentu od národniarov nesúhlasia. Vidia za tým naháňanie politických bodov a strašenie ľudí. Expertka na zahraničnú politiku považuje reakciu SNS za prehnanú.

Medzinárodný dokument je podľa podpredsedu SNS Jaroslava Pašku a predsedu poslaneckého klubu národniarov Tibora Bernaťáka rozporuplný. „Pakt stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou, a hoci je právne nezáväzný, ak ho krajina prijme, musí plniť záväzky, ktorých plnenie bude OSN posudzovať,“ mieni Paška. Strana navrhuje, aby sa dokumentm zaoberalo nielen ministerstvo zahraničných vecí, ale aj koaličná rada. „Cieľom je prijať uznesenie, ktoré by odobril parlament, aby Slovensko odmietlo pristúpiť k paktu,“ uviedol Bernaťák.

Národniari poukazujú, že dohoda je nezáväzná len naoko. „Pre členské štáty, ktoré sa k nemu pridajú, obsahuje viac ako sto záväzkov. Ak sa nejaká krajina k tomu zaviaže, mala by ich plniť,“ poznamenal Paška. SNS upozorňuje, že pakt zavádza jednotné podmienky na získanie práva na pobyt v prípade legálneho aj nelegálneho utečenca bez dokladov. „Teraz nevidíme priame ohrozenie krajiny prílevom migrantov, ale postupne k tomu môže dôjsť,“ zašpekuloval Paška. Pristúpenie k zmluve bude podľa neho znamenať zmenu migračnej politiky Slovenska.

Politici z SNS takto reagovali na vyjadrenia ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru), ktorý globálny pakt podporil. Minister zdôraznil, že ide o politickú dohodu, ktorá štáty k ničomu nenúti a neprezentuje migráciu ako ľudské právo. Podčiarkol, že z nej vyplýva ochrana suverenity a kompetencií štátov, krajiny si tak aj naďalej budú upravovať migračnú politiku vo vlastnej réžii.

Lajčák pripomenul, že migrantmi sú aj Slováci žijúci v zahraničí. „Myslím si, že ani my nechceme pri našich občanoch, ktorí žijú po celom svete, aby im niekto ubližoval a zbavoval ich občianskych, sociálnych alebo ekonomických práv len preto, že sa tam nenarodili. A o tom to je, aby sa ľudia nedelili na občanov prvej a druhej kategórie podľa toho, kde sa narodili,“ zdôvodnil minister. Odmietol tvrdenia SNS, že globálny pakt považuje legálnu a nelegálnu migráciu za totožné veci.

„Tento nezáväzný politický dokument neohrozuje suverenitu Slovenska, zároveň ponúka priestor pre konštruktívnu diskusiu aj na úrovni medzinárodného spoločenstva, aj na Slovensku, aj v rámci koalície,“ uviedla hovorkyňa strany Most-Híd Klára Debnár. Zdôrazňuje, že opatrnosť je namieste, strašenie ľudí však odmietajú. „Politické strany by nemali zneužívať pakt na vytĺkanie lacných politických bodov šírením poplašných správ napríklad o povinných kvótach, ktoré dokument OSN ani nemá ambíciu zavádzať. Prijatie spoločného uznesenia podľa návrhu SNS v tejto chvíli preto nepovažujeme za opodstatnené,“ skonštatovala Debnár.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) ešte začiatkom týždňa uistil, že Slovensko svoju migračnú politiku meniť neplánuje. Zdôraznil, že vláda pod jeho vedením neurobí nič, čo by mohlo ohroziť či oslabiť bezpečnosť krajiny. „Vláda naďalej odmieta kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov,“ vyhlásil Pellegrini. Zároveň však skritizoval „zneužívanie a bezdôvodné účelové strašenie občanov témou migrácie v rámci prebiehajúcej kampane ku komunálnym voľbám“.

Cieľom 34-stranovej zmluvy je podpora bezpečnej a legálnej migrácie a zníženie počtu prípadov pašovania ľudí a obchodovania s nimi. Pakt sa snaží posilniť práva utečencov. Konštatuje, že človek bez ohľadu na svoj migračný status disponuje neodňateľnými ľudskými právami, a to aj v prípade, že prekročí hranice v rozpore s právom danej krajiny. To však neznamená, že nelegálni utečenci nemôžu byť potrestaní v súlade s existujúcou legislatívou. Už v preambule sa zdôrazňuje nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky. Dohodu by mali krajiny oficiálne podpísať v decembri v marockom Marrákeši.

Šéfredaktorka informačného portálu o dianí v Európskej únii Zuzana Gabrižová považuje obavy SNS za neopodstatnené, Slovensku podľa nej nehrozí zmena migračnej politiky ani nič podobné. Pripomenula, že ide o dokument, ktorý v sebe neobsahuje žiadne legislatívne záväzky a členské štáty sa k nemu prihlasujú dobrovoľne. „Je to len snaha na globálnej úrovni určitým spôsobom manažovať problém migrácie, ktorý jednoducho nezmizne a bude tu s nami a je len veľmi logické, že je snaha k tomu pristúpiť globálne,“ vysvetlila odborníčka.

Od paktu sa rozhodlo ustúpiť aj viacero európskych krajín. „My v regióne akoby reagujeme často fázovo posunuto a voči takýmto veciam, čo sa týka migrácie, veľmi hystericky,“ mieni Gabrižová. Zdôraznila, že dokument nie je výsledkom krátkodobej úvahy, diskutuje sa o ňom už vyše dvoch rokov. „Časť slovenskej politickej reprezentácie má však vo zvyku zaujímať stanovisko k vážnym veciam na poslednú chvíľu. Navyše aj za úplne zvláštnych pozícií, ktoré sa neopierajú o realitu,“ zhodnotila Gabrižová.

V septembri 2016 všetkých 193 členských štátov OSN prijalo deklaráciu o tom, že žiadna krajina nemôže riešiť medzinárodnú migráciu sama. Súhlasili preto so spustením procesu vedúceho k prijatiu globálneho paktu v roku 2018. Minulý rok v decembri USA oznámili, že ukončujú spoluprácu na rokovaniach. Tento rok v júli odstúpilo Maďarsko, na konci októbra Rakúsko. Český premiér Andrej Babiš sa tiež rozhodol nepodporiť pristúpenie svojej krajiny k paktu. Nepodpísanie dokumentu avizovala aj Austrália.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.