Nové povinnosti zaťažia obecné kasy

O čistenie obecných chodníkov od snehu a ľadu sa od tejto zimy budú starať samosprávy. Ešte vlani to mali na pleciach majitelia a užívatelia priľahlých nehnuteľností, boli tak zodpovední za majetok, ktorý im nepatril. Od mája platí nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý pravidlá zmenil. Po novom sú povinní odstraňovať nedostatky v schodnosti chodníkov ich majitelia alebo správcovia. Obciam sa to nepozdáva, vidia hneď niekoľko háčikov.

„Ide napríklad o zvýšené výdavky samospráv na nákup techniky na zimnú údržbu, rovnako za problematické považujeme zamestnanie ľudí na zimnú údržbu v čase, kedy presne nevieme, ako dlho a intenzívne bude snežiť. Je preto iluzórne si myslieť, že touto povinnosťou budú všetky chodníky vyčistené v rovnakom čase,“ upozornil hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Ďalším problémom budú podľa neho povinnosti vyplývajúce z poistných udalostí v prípade poranení na chodníkoch. „Predpokladáme, že už najbližšia zima potvrdí naše výhrady, ktoré budú dostatočným dôvodom na zmenu legislatívy,“ mieni Kaliňák.

Ešte minulú zimu platilo, že ak sa niekto pošmykol na zasneženom chodníku a spôsobil si zranenie, zodpovednosť niesol majiteľ, správca alebo užívateľ priľahlého domu a poškodený si mohol od neho vymáhať náhradu škody. Obce mali na starosti len chodníky v nezastavaných oblastiach. Súčasné znenie zákona je už iné a zodpovednosť budú mať samosprávy.

Náklady na čistenie chodníkov nebudú zanedbateľné. Napríklad najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka sa bude musieť starať o ďalších 51 kilometrov a náklady by sa mali vyšplhať na 84-tisíc eur. V centre Bratislavy v mestskej časti Staré Mesto budú zase potrebovať osem nových fréz so zametacou funkciou, jedna stojí okolo 3 000 eur. Predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti Technické služby Starého Mesta Ľuboš Majer minulý mesiac vysvetlil, že mestská časť bude rozdelená na zóny, pre ktoré budú vytvorené čaty s technikou. „Nebude sa dať uspokojiť celé Staré Mesto naraz v jednom čase,“ priznal pre TASR Majer. Sneh sa navyše nebude odpratávať v celej šírke chodníka, ale len v rozsahu, aby sa po ňom dalo prejsť.

Bezplatné obedy

Mestá a obce sa budú musieť zaoberať bezplatnými obedmi pre žiakov základných škôl, ktoré by mali byť realitou od januára. Stravu školákom bude hradiť štát, obce sa však budú musieť popasovať so zvýšenými nákladmi, ktoré sa spájajú s väčším záujmom detí o stravovanie v školskej jedálni. Ide o nákup nového riadu, vybavenia do kuchýň či zamestnanie nových pracovných síl. Napríklad v Handlovej zapracovala radnica už do tohtoročného rozpočtu viac ako 83-tisíc eur, ktoré sa použijú na nákup vybavenia do školských kuchýň.

ZMOS ešte v prvej polovici októbra tohto roka odmietol, aby mestá a obce ako zriaďovatelia zariadení školského stravovania prebrali za bezplatné obedy zodpovednosť. „Toto opatrenie predpokladá v podstate okamžite zvýšenie počtu obedov o cca 120-tisíc obedov denne, pričom už dnes vieme, že mestá a obce nemajú na takýto nárast vytvorené personálne a ani technické kapacity,“ tvrdil vtedy ZMOS.

„Podľa našich odhadov potrebujú školské jedálne asi 2 500 kuchárok a k tomu treba pripočítať ďalší pomocný personál. Samozrejme, okrem týchto personálnych kapacít musíme zabezpečiť kuchynský servis od príborov po taniere a podobne aj ďalšiu kuchynskú techniku,“ vyratúval Kaliňák a doplnil, že riešiť nebudú len chýbajúci počet kuchárok, ale aj ich finančné ohodnotenie, hlavne ak je dnes ťažké udržať ich v tomto zamestnaní. „Konečný finančný odhad nemáme, lebo je individuálny v závislosti od kapacitných možností školských jedální,“ povedal hovorca. Podľa neho samosprávy budú potrebovať finančnú pomoc, či už od štátu, alebo z eurofondov.

Ak prudko vzrastie záujem o obedy, do menších jedální sa nemusia všetky deti zmestiť. Toto sa môže stať v základnej škole v obci Výčapy-Opatovce (okr. Nitra). Škola nemá vlastnú kuchyňu, len výdajňu jedla, stravuje sa v nej zhruba 50 až 60 percent žiakov. „Výdajňu máme malú, tam môže byť priestorový problém. Pri zvýšenom záujme by sa zrejme museli obedy vydávať na viac etáp. A to znamená, že aj vo väčšom časovom horizonte – napríklad nie od 11.30 do 14.00 h, ale do 15.00. Nie je isté, či by deti v takomto čase mali o jedlo záujem,“ myslí si riaditeľka školy Mária Civáňová.

Samosprávy majú aktuálne viac ako 4-tisíc kompetencií. Vyberajú miestne dane a poplatky. Tieto peniaze tvoria významnú zložku obecného rozpočtu, z ktorého sa ďalej čerpajú prostriedky na fungovanie obce. Jej vedenie sa musí postarať o chod školských zariadení a jedální, sociálne služby pre občanov, výstavbu a údržbu miestnych ciest. Obce musia dbať na ochranu životného prostredia, obecnú zeleň, údržbu verejného osvetlenia, spravujú matriky, zabezpečujú chod stavebného úradu, rozhodujú o prijímaní úverov, kúpe, predaji alebo prenájme obecného majetku.