Rusko musí prepustiť ukrajinské lode, povedal šéf NATO Stoltenberg

TASR, ČTK | 03.12.2018 11:16, aktualizované: 
ukrajina, rusko, kerč, loď, plavodlo, mariupol,... Foto: ,
Ukrajinské lode v prístave Mariupol.
Rusko musí bezodkladne prepustiť ukrajinské lode a námorníkov zadržaných pred týždňom v Kerčskom prielive, a zároveň predložiť Západu presvedčivé dôkazy, že dodržiava dohodu INF o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu. Vyhlásil to dnes generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého bude vyhrotená situácia vo vzťahoch s Moskvou kľúčovou témou dvojdňovej schôdzky ministrov zahraničia aliančných štátov, ktorá sa začne v utorok v Bruseli.

Šéf aliancie očakáva, že na stretnutí budú padať ostré slová na adresu ruského zásahu, ktorý pred viac ako týždňom skončil zajatím troch ukrajinských lodí a ich posádky. Stoltenberg dnes opäť Moskvu vyzval ich okamžite prepustili a uistil Ukrajinu ako partnerskú krajinu NATO o podpore. Zdôraznil, že NATO poskytuje Kyjevu politickú i vojenskú podporu, o jej možnom posilnení však nechcel hovoriť.

„Podnikneme potrebné kroky, aby sme zaistili bezpečnosť členských krajín,“ vyhlásil Stoltenberg. „Ak uvidíme, že Rusko svoje záväzky porušuje, zareagujeme zodpovedajúcim spôsobom,“ dodal s tým, že Moskva by mala presvedčivo dokázať, že jej nový raketový systém označovaný ako Novator 9M729 nespadá pod dohodu INF. Zmluva z roku 1987 zakazuje pozemné balistické rakety a riadené strely s dosahom 500 až 5500 kilometrov. Spojené štáty a NATO sú presvedčené, že nový systém do nej patrí. Americký prezident Donald Trump v októbri oznámil, že Washington aj pre ruské porušovanie záväzkov od tejto dohody odstúpi.

Nový systém podľa Stoltenberga bezprostredne ohrozuje európske krajiny, ktoré sa môžu stať terčom ruských rakiet s minimálnym alebo vôbec žiadnym časom na varovanie.

„Podnikneme potrebné kroky k tomu, aby to (dodržiavanie dohody) bolo v budúcnosti zabezpečené,“ očakáva od dvojdňového rokovania Stoltenberg. Aké konkrétne závery môžu z ministerskej schôdzky smerom k Rusku vzísť, to ale odmietol povedať.

Šéfovia diplomacií aliančných krajín budú v utorok o súčasnej situácii rokovať s ministrami Ukrajiny a Gruzínska. Na programe budú potom mať okrem otázky vzťahov s Ruskom aj boj proti terorizmu a budúcnosť misie v Afganistane.

V ruskom parlamente sa chystá vyznamenanie pohraničníkov z Kerča

Predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Vjačeslav Volodin dnes pred novinármi vyhlásil, že nariadil príslušnému výboru pripraviť návrh vyznamenania ruských pohraničníkov, ktorí v nedeľu 25. novembra „odvrátili narušenie ruských hraníc ukrajinskými vojenskými plavidlami“. Príslušný návrh má predložiť v stredu, uviedla agentúra Interfax.

Ruskí pohraničníci si podľa Volodina viedli bezchybne, hrdinsky a efektívne splnili svoje úlohy pri ochrane hraníc, pričom rešpektovali medzinárodné normy a pravidlá. Tento názor podľa predsedu zdieľajú všetky poslanecké kluby. „Kiež by to chápali aj predstavitelia iných štátov,“ vyhlásil Volodin.

Zajatých ukrajinských námorníkov obvinili z narušenia štátnej hranice

Ukrajinskí námorníci, ktorých zajali príslušníci ruských ozbrojených síl 25. novembra počas incidentu v Kerčskom prielive, boli obvinení z nezákonného prekročenia ruských hraníc. Informovala o tom v pondelok agentúra TASS na základe informácií získaných od advokáta jedného zo zadržaných.

Advokát zadržaného námorníka Denysa Hrycenka, Nikolaj Polozov, pre agentúru vyhlásil, že „námorníci boli obvinení hneď po svojom zadržaní“, a to na základe článku 3, odseku 322 Trestného zákonníka Ruskej federácie, teda z nezákonného prekročenia hraníc Ruska.

Za tento skutok hrozí skupine osôb konajúcej na základe vzájomnej dohody podľa uvedeného zákona odňatie slobody na šesť rokov.

Polozov ďalej uviedol, že sa od momentu zadržania so svojim klientom nevidel a „nevie, či už bol jeho spis zaslaný do Moskvy, ani to, kto sa venuje vyšetrovaniu“.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko 25. novembra v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.