Voliť prezidenta budeme zrejme 16. marca

Katarína Filová, Pravda | 20.12.2018 13:51, aktualizované: 
Prezidentské voľby by sa mali konať 16. marca, druhé kolo by potom nasledovalo 30. marca. Pripustil to predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý z titulu svojej funkcie voľby vyhlasuje.

Podľa agentúry TASR urobiť by tak mal 10. januára. Už koncom novembra Danko avizoval, že v tento deň zrejme oznámi aj meno prezidentského kandidáta národniarov.

Špekuluje sa, že by ním mohol byť samotný Danko. Ten to zatiaľ nevylúčil, ani nepotvrdil. O svojom kandidátovi mlčí aj Smer. Jeho šéf Robert Fico najskôr sľuboval zverejniť jeho meno už v septembri, no napokon tak neurobil. Začiatkom decembra Fico naznačil, že Smer bude možno čakať až do februára.

Nie je vylúčené, že kandidovať bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, hoci on kandidatúru viackrát odmietol. Podľa Fica strana už kandidáta má, to isté tvrdí aj premiér Peter Pellegrini (Smer). „Máme a pán predseda ho zverejní vtedy, keď na to dostane mandát a keď na to bude najvhodnejší čas,“ povedal Pellegrini v rozhovore pre Pravdu. Zároveň zdôraznil, že by si veľmi želal, aby kandidoval Lajčák.

Spomedzi koaličných strán je známy iba kandidát Mostu-Híd, je ním predseda strany Béla Bugár. Opozičná SaS podporuje nezávislého Roberta Mistríka, Sme rodina Borisa Kollára vysiela do volieb Milana Krajniaka. Hnutie OĽaNO zatiaľ so žiadnym vlastným menom neprišlo, hoci pôvodne sa v kuloároch skloňovala jeho poslankyňa Veronika Remišová. Ostatný pondelok v rozhovore pre TV Pravda svoju kandidatúru nevylúčila, no zatiaľ len skonštatovala, že prioritou hnutia je, aby sa dohodli kandidáti Mistrík, František Mikloško a Zuzana Čaputová na spoločnom jednom mene, ktoré by podporilo aj OĽaNO. Hnutie ich na to vyzvalo tento týždeň.

Aktuálne je známych viac ako desať záujemcov o prezidentský pos­t.

Čaputová svoje odstúpenie v prospech iného kandidáta nevylúčila, no takéto úvahy zatiaľ označila za predčasné. Mikloško sa odstúpiť nechystá, demokratických kandidátov však vyzval na spoločné verejné diskusie. Mistrík, ktorý má spomedzi tejto trojice najvyššie preferencie, reagoval, že je pripravený uchádzať sa o post prezidenta ako spoločný kandidát demokratickej opozície.

Vlastného kandidáta do volieb nepošle mimoparlamentné KDH. Hnutie o tom rozhodlo v polovici decembra, zatiaľ však neoznámilo, koho podporí.

Podľa sociológa Pavla Haulíka sa majú takéto dohody robiť mimo verejného priestoru a na verejnosť vyjsť až s hotovým výsledkom. „A nie skôr pustiť do sveta rôzne predstavy o tom, ako by to malo vyzerať a až potom sa snažiť nájsť pre ne ľudí, ktorí by ich naplnili. Postup by mal byť opačný,“ podčiarkol Haulík. Dodal, že voľby nemajú favorita a víťazom sa môže stať ktokoľvek. „Ak to tak bude, tak to bude problém politických strán, ktoré si mali veci dohodnúť dopredu, a nie hľadať dodatočné riešenia,“ mieni sociológ.

Aktuálne je známych viac ako desať záujemcov o prezidentský post. Okrem Bugára, Mikloška, Čaputovej, Krajniaka a Mistríka je to napríklad politológ Eduard Chmelár (nezávislý), bezpečnostný analytik Juraj Zábojník či sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin (nezávislý). Súčasný prezident Andrej Kiska už pred niekoľkými mesiacmi oznámil, že druhýkrát kandidovať nebude, špekuluje sa však, že do boja o prezidentský palác predsa len nakoniec pôjde.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ