Rok 2018: Putinov teflón sa poškriabal
V rebríčku najmocnejších ľudí planéty, zostavovanom magazínom Forbes, ktorý štyri roky suverénne viedol, musel šéf Kremľa prvú priečku opustiť. Vodcu, ktorý vždy čerpal silu zo svojej bezkonkurenčnej domácej podpory, ale musí trápiť niečo iné: od leta, od ohlásenia penzijnej reformy, jeho popularita prudko poklesla a podľa nedávneho prieskumu mu až šiesti z desiatich Rusov pripisujú plnú zodpovednosť za problémy krajiny.
Veliteľ obliehanej pevnosti
V čase marcových volieb pre Putina ešte vyzeralo všetko v najlepšom poriadku. Získal rekordných bezmála 77 percent hlasov a s nimi silný mandát na ďalších šesť rokov. Pripútaním si Krymu, pokračujúcou podporou ozbrojenej vzbury na východe Ukrajiny, bombardovaním Sýrie, ale aj silnejúcim podozrením, že zasahoval do amerických prezidentských volieb a dokonca neváhal zaútočiť nervovým toxínom na britskej pôde, keď išlo o to potrestať zradu bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa, si Putinov režim od Západu vyslúžil rázne odsúdenie. Doma si tým však šéf Kremľa len posilnil povesť silného vodcu. „Ľuďom vnukol pocit, že sme ako v obliehanej pevnosti. Všetci navôkol sú zlí, chcú nám ublížiť, podmaniť si nás, my sa však nedáme a zomkneme sa okolo silného vodcu. A kto už môže spochybňovať veliteľa obliehanej pevnosti?“ komentoval volebný úspech Putina pre Pravdu nezávislý ruský analytik Alexandr Goľc. Putin ťažil aj z toho, že tesne pred voľbami vo výročnej správe o stave krajiny sa pochválil vývojom nových superzbraní. „Experti síce upozorňujú, že je nevyhnutné vybrať si priority: alebo delá, alebo maslo, zdravotníctvo, či rakety. Volič to však takto nedelí. On superveľmoc vníma komplexne – tam sú aj nemocnice, aj školy, aj rakety a moderné technológie. Volič si nechce vyberať. Chce všetko naraz,“ glosoval tento ťah politológ Alexej Makarkin.
Už o pár mesiacov po voľbách sa Rusi dozvedeli, že všetko naraz skutočne nedostanú. Vláda ohlásila nepopulárnu dôchodkovú reformu, ktorú napriek rozsiahlym protestom v septembri parlament schválil. Úprava zvýšila vek odchodu do penzie u mužov z doterajších 60 na 65 rokov a u žien z 55 na 60 rokov, a to napriek tomu, že Putin sa v minulosti viackrát zaviazal, že kým on bude prezidentom, s vekom odchodu do dôchodku sa nebude hýbať.
Rýchly trest
Trest od voličov prišiel rýchlo. V jesenných gubernátorských voľbách zaznamenala vládna strana Jednotné Rusko svoj doterajší najhorší výsledok. Na rozdiel od minulosti, keď verejnosť podľa tradičného princípu „dobrý cár, zlí bojari“ všetky negatíva pripisovala hocikomu inému, len nie hlave štátu, tentoraz sa už vyvodzovaniu zodpovednosti nevyhol ani Putin. Dôvera k prezidentovi v prieskumoch ku koncu roka klesla o tridsať percent oproti vrcholu v čase anexie Krymu. Ak by sa voľby šéfa Kremľa uskutočnili o sedem mesiacov neskôr, ako sa konali, Putin by získal prinajmenšom o dvadsať percentuálnych bodov menej.
Zlou správou pre šéfa Kremľa je, že ani vyostrenie vzťahov s Ukrajinou už automaticky nezvyšuje jeho domáci rating. Presvedčiť sa o tom mohol po novembrovom incidente v Kerčskom prielive, kde pri zajatí troch vojenských plavidiel ruské ozbrojené sily prvý raz otvorene pálili ostrými po ukrajinských vojakoch, bez toho, aby sa ako kedysi na Kryme skrývali za „zelených mužíčkov“ či v Donbase za „dovolenkujúcich vojakov“.
„Náš prezident mal veľmi dlho teflónový rating,“ zhodnotil v rozhovore pre ČT vývoj vzťahu Rusov k Putinovi jeho kritik a bývalý väzeň Michail Chodorkovskij a dodal: „Teraz sa ten teflón v dôsledku dôchodkovej reformy poškriabal.“
Podľa novembrového prieskumu agentúry Levada-centr je 61 percent Rusov presvedčených, že za problémy krajiny nesie plnú zodpovednosť prezident Vladimir Putin.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ