Venezuelčania ho nechcú. Maduro však neodchádza

Andrej Matišák, Pravda | 10.01.2019 16:55
VENEZUELA-POLITICS/
Venezuelský ľavicový líder Nicolás Maduro. Autor: ,
Jeho odchod z úradu si želá takmer 68 percent ľudí. Venezuelský ľavicový líder Nicolás Maduro (na snímke) však zasadol do prezidentského kresla po druhý raz. Voľby, ktoré vyhral v máji, za nelegitímne označili Európska únia, USA aj Limská skupina, ktorá združuje 14 krajín Latinskej Ameriky a Kanadu.

Venezuelu pod Madurovou autoritatívnou ľavicovou vládou trápi ekonomická a politická kríza a z krajiny podľa OSN od roku 2015 odišli takmer dva milióny ľudí. "Prezident sa však moci nevzdá. To isté sa dá povedať o jeho spojencoch v rámci vlády a armády. Keď sa pozeráme na dianie vo Venezuele, musíme si uvedomiť tieto dva fakty,“ reagoval pre Pravdu odborník na Latinskú Ameriku W. Alejandro Sanchez.

Problémy Venezuely

Maduro prvý raz vyhral prezidentské voľby v roku 2013, keď si ho pred smrťou ako svojho nástupcu vybrala hlava štátu Hugo Chávez. Krajina bohatá na ropu mala v roku 2018 hyperinfláciu 80-tisíc percent. Časť opozície je za mrežami či v domácom väzení. Ľudskoprávne organizácie obviňujú ozbrojené sily z mučenia. Rebríček slobody médií Reportérov bez hraníc má Venezuelu na 143. mieste zo 180 krajín.

"Nie je to chyba prezidenta,“ povedala pre agentúru AP 43-ročná Venezuelčanka Frances Velázquezová, ktorá si môže dovoliť potraviny ako ryžu, múku a olej len vďaka vládnej podpore. Podľa prieskumu spoločnosti Datanálisis si teraz odchod Madura želá 67,9 percenta ľudí. Naopak, 23 percent obyvateľov Venezuely chce, aby prezident pri moci zostal.

Na Madura minulý týždeň zatlačili štáty regiónu. Spomenutá Limská skupina uviedla, že ho neuznáva ako prezidenta Venezuely. K tomuto vyhláseniu sa pripojili všetky štáty organizácie okrem Mexika. Maduro Limskú skupinu pejoratívne označuje za kartel. Podľa agentúry Reuters organizácii odkázal, že ak nezmení svoje postoje, tak proti nej použije najtvrdšie možné diplomatické opatrenia.

Hoci má Maduro stále podporu ľudí, ktorí tvoria režim, denník Washington Post v stredu s odvolaním sa na zdroje z tajných služieb napísal, že Madurovi pohrozil rezignáciou minister obrany Vladimir Padrino López. Prezidenta žiadal, aby odstúpil. V nedeľu zase bývalý člen venezuelského Najvyššieho súdu Christian Zerpa oznámil, že v USA žiada o politický azyl.

Profesor latinskoamerických štúdií Miguel Tinker Salas si myslí, že proti Madurovi nestojí jednotná opozícia. "Jeho kritikom sa nepodarilo vytvoriť politickú a ekonomickú alternatívu k prezidentovej vláde. Opozícia sa teraz spolieha na zahraničný tlak na Madura a podporila by aj vojenský puč,“ tvrdí Tinker Salas. "Maduro však čelí ekonomickým problémom. Obnova hospodárstva je neistá. Produkcia ropy sa nezvýšila a jeho stúpencom sa nezlepšuje životná úroveň. Ak prezident nebude schopný zabezpečiť dodávky tovaru a riešiť infláciu, tak bude ďalej strácať podporu,“ predpovedá Tinker Salas.

Zložitá pozícia

Prieskum Datanálisisu ukázal, že 35 percent Venezuelčanov by bolo aj za vojenský zásah zvonku proti Madurovi. Túto myšlienku neodmieta ani americký prezident Donald Trump. Expert na Venezuelu Timothy Gill však pripomína, že väčšina medzinárodného spoločenstva je voči Madurovi v zložitej pozícii.

"Prezident je veľmi neústupčivý a neustále spochybňuje mnohé demokratické normy. Viacerí lídri by chceli na to správne odpovedať, ale prerušenie vzťahov s Venezuelou by mohlo viesť k strate pák na krajinu pri možných budúcich rokovaniach. Je dôležité, aby štáty, ktoré odmietajú výsledok volieb, jasne povedali, čo chcú od Madura. Ak je to len jednoduché odstránenie režimu, tak to dáva venezuelskej vláde zámienku na nedemokratické správanie,“ reagoval pre Pravdu Gill, ktorý pôsobí na Tulanovej univerzite v New Orleanse.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ