VIDEO: Bez chleba upadáme, dopekané žemle ho nenahradia

Jozef Sedlák, Pravda | 25.01.2019 08:00
Chlieb, ktorý je základom slovenského potravinového lístka, už nemá také dominantné postavenie vo výžive obyvateľstva ako pred 30 rokmi. Jeho priemerná ročná spotreba klesla medzi rokmi 1990 a 2018 z 50 na 35 kilogramov. Ľudia naň nezanevreli, ibaže jeho konzumáciu nahradili množstvom iných pekárenských výrobkov. Mnohé z nich však nie sú čerstvé, ale dopekané z mrazených polotovarov dovezených zo zahraničia.

VIDEO: Pozrite si čo vás čaká pri konzumácii dopekaných pekárenských výrobkov.

Ešte nikdy v minulosti nezvádzali slovenskí pekári taký tvrdý zápas o svoju existenciu ako v posledných rokoch. V máloktorom odvetví je konkurencia vyostrená na ostrie noža tak ako medzi pekármi. Malých, veľkých či stredných pekární je bezmála 500. A už takmer desaťročie im bez rozdielu veľkosti znižujú trhové podiely dopekané pečivo a chlieb.

Dvadsiate prvé storočie sa zamilovalo do čerstvých potravín. Ako to, že ľuďom zachutili dopekané výrobky z mrazeného cesta?

„Ľudia podliehajú zvodnej vôni čerstvo upečeného pečiva a chlebíka a vôbec ich nenapadne skúmať, že tieto produkty boli najprv šokovo zmrazené a do cesta ich tvorcovia primiešali stabilizátory a konzervanty, aby im zaručili dlhú životnosť. Tá môže dosiahnuť aj dva roky,“ vysvetľuje Tatiana Lopuchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Ak si chcú pekári uchovať svoje miesto na trhu, musia so spotrebiteľmi viac hovoriť o tajomstvách výroby poctivého chlebíka vyrobeného z kvásku a dobrej slovenskej múky, ktorá patrí k najlepším v Európe. Môže za to naše podnebie, dobré odrody pšenice a raže a, samozrejme, pekárske umenie. Lenže v poslednom čase múka dražie a spolu s ňou chlieb aj pečivo.

Všimol si to už vari každý spotrebiteľ. Rožok, ktorý stál jedno desaročie šesť centov, sa už predáva po 8 centov. Pravda, neváži už 40 gramov, ale 50 gramov, takže ponúka spotrebiteľovi znesiteľnú protihodnotu. Aj bežný konzumný chlieb zdražel. Kilogramový bochník stojí už nie 78–80 centov, ale bez jedného centa jedno euro.

Čo sa vlastne prihodilo, že základná potravina zdražela? Pekári už vlani pripomínali, že do ceny musia premietnuť víkendové a nočné príplatky. Dvíhajú sa ceny energií a do toho prišla ešte aj nižšia úroda obilia v celej Európe, v Nemecku predovšetkým, čo vyvolalo zvýšený dopyt po kvalitnej potravinárskej pšenici.

„Medzi septembrom a koncom januára zdražela múka o 20 až 30 percent, a nie je to zrejme konečný rast cien,“ opisuje dianie na trhu s múkou Tatiana Lopuchová. Slovensko má napriek rastúcim vývozom potravinárskeho dosť obilia pre vlastnú spotrebu, ale s pohybom cien treba podľa pekárov rátať.

Pravda, zasa také dramatické by to nemalo byť. Keď pekári vypovedia obchodným sieťam aktuálne ceny, prejde najmenej pol roka, kým sa im podarí vyjednať nové ceny. Podľa ich mienky spotrebiteľ by zvýšenie cien nemusel pocítiť, zdraženie je aj vecou obchodníkov, ktorí by ich mohli utlmiť tým, že nebudú zvyšovať svoje marže.

Zákazníka však predovšetkým zaujíma, aký výrobok za svoje peniaze dostáva. „Jedno euro za bochník konzumného chlebíka je stále cena, ktorá je výrazne nižšia ako v Rakúsku či Nemecku,“ pripomína pekárka Tatiana Lopuchová. Samozrejme, v ponuke sú podľa zloženia a a dochutenia rôzne ďalšie druhy chlebov, ktoré stoja viac. Prevažne pšeničný chlieb s istým podielom ražnej múky však ostáva na Slovensku základom.

„Boli by sme radi, keby sa ľudia pri kúpe chlebíka, pečiva či ďalších výrobkov viac zamýšľali, kto a ako ich vymiesil a upiekol. Čerstvosť dopečených výrobkov, ktoré boli predtým zmrazené, nemôže súperiť s čerstvosťou tradičného chlebíka a pečiva. O pár hodín sú dopekané chlebíky a pečivo tvrdé, suché. V očiach skúseného spotrebiteľa má prednosť klasika,“ vraví Tatiana Lopuchová.

Pekári na výstave Gastro Danubius upiekli obrovskú mapu Slovenska, ktorá približuje príbeh zrodu pečiva. Najmä mladým ľuďom pripomína, že na začiatku boli roľníci, ktorí sa postarali o klasy zrelého obilia, potom prišli mlynári a napokon pekári. Tento príbeh sa opakuje po tisícročia, aj v ére supermarketov, ktorá navodzuje najmä deťom dojem, že chlieb či rožok sa narodili v obchode.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ