Rupnik: Antieurópania neuspeli tak, ako sa hovorilo

Jacques Rupnik Jacques Rupnik

Zavedené strany ako ľudovci a socialisti stratili vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Je to trend, ktorý vidíme vo viacerých krajinách. Ako ho vnímate?

Eurovoľby ho potvrdili a zvýraznili. Sociálni demokrati a ľudovci dlhé roky dominovali Európskemu parlamentu. Tandem týchto dvoch hlavných strán končí, respektíve už nemôže fungovať ako v minulosti. Sú tu noví hráči.

Proeurópski liberáli a zelení. Budúcu väčšinovú koalíciu v EP už budú musieť tvoriť minimálne tri frakcie. Prípadne v niektorých veciach bude aj širšia. Liberáli a zelení sú, ako som už spomenul, proeurópski. Je to dôležité, pretože hlavnou témou pred eurovoľbami bol predpokladaný nástup antieurópskej pravice. K tomu došlo a vidíme to na volebných výsledkoch. Ale neprejavilo sa to až do takej miery, ako sa hovorilo.

V skutočnosti sa posilnili proeurópske strany.

Áno, nezabúdajme na to. Posilnení liberáli a zelení kompenzujú úpadok tradičných politických strán.

Vo Francúzsku tesne vyhralo krajne pravicové Národné zhromaždenie Marine Le Penovej pred liberálnou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona. Čo to znamená pre Európsku úniu?

Nepovedal by som, že Francúzsko je typické pre celú Európu. Mimochodom, krajná pravica pani Le Penovej stratila v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do EP asi percento podpory. Národné zhromaždenie vyhralo, ale nie je to žiadny triumf.

Macronova strana v podstate získala toľko, koľko mal prezident v prvom kole volieb hlavy štátu. Takže voľby vyhrali subjekty politikov, ktorí sa v roku 2017 dostali do druhého kola prezidentského hlasovania. Tento súboj sa do istej miery odohral na úkor ostatných strán aj debaty o EÚ. Celá kampaň lepenovcov bola osobne o Macronovi. Snažili sa na to využiť aj hnutie žltých viest.

Dôležité pre Európu je, že síce v krajinách ako Taliansko či Maďarsko nacionalistické a protieurópske strany jasne zvíťazili, ale nie je to trend. Krajná pravica sa oslabila v Rakúsku. V Španielsku či Portugalsku vyhrala proeurópska ľavica. Zaujímavá je Británia, kde vidieť kolaps veľkých strán, o čom sme už hovorili. Tradičné piliere politiky slabnú, a to vnáša nové prvky do demokratickej debaty, ale aj neistotu.

Bude to pokračovať?

Má to vplyv na budúci vývoj demokratických inštitúcií. Netýka sa to len europarlamentu, ale aj toho, čo sa deje v jednotlivých štátoch. Bude zaujímavé sledovať, čo to znamená na tejto úrovni.

Videli sme však aj vyššiu účasť na eurovoľbách, čo je veľmi dôležité. Od roku 1979, keď sa prvý raz hlasovalo do EP, sa počet zúčastnených ľudí vždy znižoval. Tentoraz to bolo inak. Ukazuje sa, že existuje prepojenie medzi domácou a európskou politikou, národným a európskym.

Z toho doteraz ťažili odporcovia európskej integrácie. Ale svojím spôsobom tým, že broja proti EÚ, tak sú účastníkmi politickej debaty a mobilizujú druhú stranu.

Prináša teda politický konflikt v tomto zmysle pozitíva?

Určite. Strany si musia preto definovať postoj k Európskej únii. Samozrejme, nie všade je to rovnaké. Keď som sledoval napríklad politickú debatu v Česku, tak tá bola veľmi provinčná.

Zaujímavým príkladom je Poľsko, kde sa proti vládnucej strane Právo a spravodlivosť (PiS) sformovala proeurópska koalícia. Slabá a rozdrobená opozícia sa spojila vďaka hlasovaniu do EP. Je to dôležité pre jesenné parlamentné voľby v krajine.

Európska kampaň zrodila alianciu, ktorá je takmer rovnako silná ako PiS, a vzniká možnosť politickej zmeny. Prepojenosť európskej a domácej politiky je tu novým prvkom.

Možno to do istej miery platí aj pre Slovensko, kde zvíťazili nové strany s jasne proeurópskou orientáciou. Zo všetkých subjektov, ktoré smerujú do EP, sú proti únii vyslovene len kotlebovci. Ukazuje to na podobnú prepojenosť európskej a domácej politiky?

Víťazstvo pani Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách prispelo k vytvoreniu priestoru pre nové liberálno-proeurópske subjekty ako koalíciu Progresívneho Slovenska a Spolu. Potvrdzuje to prepojenosť, o ktorej som hovoril. Samozrejme, uvidíme, akým spôsobom sa to ešte prejaví na budúci rok v parlamentných voľbách.

Účasť na hlasovaní do EP bola na Slovensku nízka, tak by som z týchto výsledkov nerobil veľké závery. Ale predsa vidíme, že určité nové sily sa vďaka európskym voľbám mohli uviesť na slovenskú politickú scénu. Musíme si počkať, ako si vytvoria svoju organizáciu a s akým programom prídu.

Nebude už stačiť len hovoriť, že sú proti korupcii alebo že nemajú radi jedného alebo druhého politika. Budú musieť dať dokopy program pre celú krajinu a ukázať, že sú skutočnou politickou stranou. Potom uvidíme, ako vyzerá Slovensko. Či sa na ňom dokáže otvoriť politické spektrum aj mimo Smeru a rôznych foriem nacionalizmu v podaní SNS alebo kotlebovcov.

Keď sme v strednej Európe, čo teraz očakávate od maďarského premiéra Viktora Orbána? Predseda vlády hneď po víťazstve vyhlásil, že dostal za úlohu zastaviť migráciu a chrániť kresťanstvo v Európe.

Drvivé víťazstvo Orbána posilnilo. Európski ľudovci ho pred pár mesiacmi suspendovali na pol roka. Otázkou je, čo sa stane potom. S dobrým výsledkom v eurovoľbách má Orbán silnejšiu rokovaciu pozíciu. Ľudovci na európskej úrovni stratili a každý hlas sa im asi bude rátať. Možno si povedia, že Fidesz zoberú opäť do partie, lebo ho budú potrebovať.