Dievča týrali roky. Prečo si to nikto nevšimol?

Eva Štenclová, Pravda | 10.06.2019 06:00
dievča, týranie, strach, dieťa
Ilustračné foto. Autor:
Šokujúci prípad týraného dievčaťa rodičmi, ktorí dcére spôsobovali utrpenie, rieši polícia na strednom Slovensku. Neúnosná tyrania vyústila do pokusu dieťaťa o samovraždu. Informácie o otrasnom správaní sa partnerov zverejnili muži zákona s tým, aby si ľudia viac všímali svoje okolie a neváhali podobné podozrenia nahlásiť. U mnohých to spustilo vlnu kritiky, škole a susedom vyčítali ľahostajnosť. Škola sa bráni, podľa nej nebolo možné rozpoznať, že ide o týrané dieťa.

Dievča v Banskobystrickom okrese bolo podľa polície dlhodobo neprimerane zneužívané na domáce práce, ktoré muselo vykonávať v čase, keď majú deti spať. Matka a otčim jej zakazovali chodiť von, stretávať sa s kamarátmi, odopierali jej prístup k jedlu, na raňajky si na stole našla maximálne vodu. Jedávala mrazenú pizzu alebo suchý chlieb, na Vianoce mala len mrazené rybie prsty s chlebom. Jedlo, ktoré mali doma, si zobrať nemohla.

Týranie však nebolo len psychické, ale aj fyzické. Dievča vraj dostávalo facky a kopance na zemi, pričom ju vulgárne ponižovali. Z jej domova sa stalo väzenie, v ktorom ju zamykali. Aby sa nemohla dostať von, vzali jej kľúče. Matka dcére škaredo nadávala, v noci musela umývať schody na chodbe alebo jej tam vysypala veci a musela si ich zbierať.

Matka dcére škaredo nadávala, v noci musela umývať schody na chodbe alebo jej tam vysypala veci a musela si ich zbierať.

„Toto všetko a ešte mnoho ďalších vecí prežívalo bezmocné mladé dievča dlhšie obdobie. Život v strachu a strese ju dohnal k pokusu o samovraždu,“ uviedli policajti, ktorí to vyšetrujú ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Páchateľom zaň hrozí tri až osem rokov väzenia. „Bolo už vznesené obvinenie,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Pre citlivosť prípadu to viac odmietla komentovať. Denník Pravda pozná identitu rodiny, rozhodol sa však nezverejňovať mená ani miesto bydliska.

Otčim za mrežami, matku stíhajú

Otčim je v súčasnosti za mrežami a matku dievčaťa stíhajú na slobode. „Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Žiari nad Hronom rozhodol o vzatí do väzby V. P., obvineného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby z dôvodov tzv. kolúznej väzby, teda z dôvodnej obavy, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Rozhodnutie je právoplatné, keďže obvinený sa vzdal práva podať sťažnosť,“ spresnila hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná.

Z prostredia strednej školy, ktorú navštevuje od septembra, sme sa dozvedeli, že ako týrané dieťa nepôsobila. „Nikdy sme na nej nevideli žiadne stopy násilia. Občas bola uplakaná, ale keď sme sa jej opýtali, čo sa deje, len odpovedala, že majú doma nejaké starosti. Vôbec to však nekonkretizovala,“ prezradil nám náš zdroj. Dievča sa vraj výborne učilo, no pred Vianocami sa jej prospech zhoršil. Stále to však, vzhľadom na to, že školu navštevovala pomerne krátko, nepovažovali za vážny varovný signál.

Všetko sa prevalilo na Silvestra, keď školu kontaktovala polícia s tým, že študentka sa pokúsila o samovraždu. Vyšlo najavo, že tie problémy, ktoré predtým dievča nechcelo hlbšie rozoberať, sú v rodine a súvisia so spolunažívaním jej matky s partnerom, teda jej otčimom. Podľa našich informácií ide o manipulátora. „V tej veci sa hneď konalo a súdom bola zverená do starostlivosti starých rodičov zo strany biologického otca. Odvtedy si výrazne polepšila známky a pôsobí pokojnejšie,“ doplnil zdroj.

Rodičia dievčaťa, vlastne jej matka s partnerom, vraj vzbudzujú dojem vyrovnaného páru. Susedia o tom, že niečo v rodine nie je v poriadku, začali hovoriť až po prevalení škandálu.

V základnej škole, ktorej žiačkou predtým dievčina bola, sú z informácií zverejnených políciou otrasení. „Keď dieťa chodí do školy čisto oblečené, výborne sa učí, nezaspáva na hodinách a na tele nemá žiadne modriny, nie je dôvod na podozrenie z jeho týrania. Od ostatných sa táto žiačka nelíšila, nemali sme šancu všimnúť si, že by tam bolo niečo naozaj vážne,“ reagovala bývalá triedna učiteľka dievčaťa.

Bývalá učiteľka spozornela, keď rodičia dcéru nepúšťali na školské výlety. „Zavolala som si ich na rozhovor. Zdôvodnili to tým, že ide o trest za nejaké klamstvo, zatajenie zlej známky a podobne. Matka prízvukovala, že takto dbá o dobrú výchovu dcéry a chce len to, aby z nej vyrástol slušný človek. Nemala som si prečo myslieť, že ide o týranie,“ mieni učiteľka, ktorá nepripúšťa, že by škola niečo zanedbala. „Keď sa nám niečo nepozdáva, okamžite konáme,“ tvrdí.

Na bratovi si modriny všimli

Mladší brat týranej dievčiny navštevuje ich školu. V súvislosti s ním raz zasiahli. „Na telocviku sme si všimli, že na tele má modriny. Chlapec síce tvrdil, že bitku si doma zaslúžil, no my sme to v momente riešili a ešte v ten deň volali rodičom. Upozornili sme ich, že ak sa to bude opakovať, zavoláme sociálku. Odvtedy došlo k náprave, pričom chlapca sme sa viackrát pýtali, či je doma všetko v poriadku. Vždy odpovedal kladne,“ doplnila riaditeľka školy. „V žiadnom prípade by sme pred niečím vážnym nezatvárali oči. Avšak my predsa nemôžeme vedieť, čo sa s deťmi deje doma za zatvorenými dverami,“ dodala.

To, že týrané dievča sa pokúsilo o samovraždu, je podľa klinického psychológa Jindřicha Cupáka spôsobom volania o pomoc. „Je to tiež znak odmietania ďalej existovať za takýchto podmienok. Keďže to nevie riešiť inak, napríklad osamostatnením sa či odchodom z domu, jednoducho sa rozhodne totálne prerušiť kontakt so životom,“ objasnil psychológ. Následky podľa neho zostanú doživotné.

„Je to o to boľavejšie, keď ubližujú vlastní rodičia. Vtedy strácame pôdu pod nohami, nemáme sa o koho oprieť. Ten, kto by nám mal byť ochrancom, sa voči nám správa bezcitne. To sa nedá absolvovať bez vážnych stôp na psychike,“ pokračoval Cupák. Ľahostajnosť susedov, ktorí mohli registrovať krik či ďalšie znaky násilia, odôvodnil ich obavami z vlastnej bezpečnosti. „Nikto do toho nechce vstupovať, najmä ak ide na druhej strane o manipulátora. Radšej nič nepočujú a nevidia,“ uzavrel.

Týraných a inak zneužívaných detí sú desiatky

Hovorkyňa Ústredia práce a sociálnych vecí Jana Lukáčová sa k prípadu, keďže ide o dieťa, vyjadriť odmietla. Systém podľa nej funguje tak, že ľudia a inštitúcie sú povinné oznámiť akékoľvek podozrenie na poškodzovanie práv dieťaťa. „Nám alebo polícii. Nie je však možné, aby sme boli schopní preventívne pôsobiť v každej jednej rodine,“ poznamenala Lukáčová. Permanentne vraj beží osveta a informácie o tom, že ak je porušované právo dieťaťa, ľudia to môžu nahlásiť aj anonymne. „Každý jeden podnet sme povinní dôkladne prešetriť,“ podčiarkla Lukáčová.

Vlani bolo políciou zistených, v rámci celého Slovenska 423 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby. Z toho detských obetí zaznamenali 59. Rok predtým ich evidovali 75. Informovala o tom hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová. Pripomenula, že ak je niekto svedkom konania, ktoré má aj minimálne prvky násilia voči inej osobe, zvlášť voči dieťaťu a mladistvému, mal by ich ihneď kontaktovať a oznámiť to osobne, prípadne tiež anonymne.

„Policajný zbor je zo zákona povinný konať a zabezpečiť potrebnú spoluprácu s inými orgánmi a inštitúciami tak, aby účinne zasiahla proti páchateľovi a obeti poskytla náležitú ochranu,“ uviedla Baloghová.

Ivan Leitman z poradenského centra Náruč v Žiline má iné štatistiky. V nich sú zahrnuté deti týrané fyzicky, psychicky, sexuálne zneužívané, šikanované, využívané na komerčné účely, pornografiu či prostitúciu. Vlani ich evidovali 1 259, rok predtým 974. Od roku 2015, keď ich zaznamenali 302, to má stúpajúcu tendenciu. „To naznačuje, že vyhľadávacia činnosť kompetentných inštitúcií sa zlepšuje. Na druhej strane sú takéto počty ešte stále kvapkou v mori, ak uvážime, že posledné výskumy hovoria o mnohonásobne vyšších počtoch,“ vysvetlil. V Náruči pracovali v roku 2018 so 66 takýmito deťmi. Podnety najčastejšie prichádzajú od orgánov sociálno-právnej ochrany a pedagógov. „V detskom advokačnom centre zase od starých rodičov a dospelých súrodencov,“ uzavrel Leitman.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ