Klímu by mohlo zachrániť sadenie stromov, tvrdí švajčiarska štúdia

ČTK | 04.07.2019 22:38
Najúčinnejším opatrením k záchrane klímy je zalesňovanie. Tvrdí to štúdia technickej vysokej školy (ETH) v Zürichu, uverejnená v magazíne Science. Cieľ Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) udržať rast otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia proti obdobiu pred priemyselnou revolúciou je vďaka nemu dosiahnuteľný, uvádzajú švajčiarski experti. Na Zemi podľa nich môže byť o tretinu viac lesov, bez toho, aby to obmedzovalo mestá alebo poľnohospodársku pôdu.

Sadenie stromov má podľa švajčiarskych vedcov potenciál pohltiť dve tretiny emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré spôsobil človek. Práve nárast emisií tohto skleníkového plynu ohrozuje šance na udržanie globálneho otepľovania v bezpečných medziach.

Švajčiarska štúdia podľa agentúry DPA prvýkrát ukazuje, že klimatický cieľ IPCC je dosiahnuteľný. Podľa IPCC sa musia do roku 2050 nielen obmedziť emisie skleníkového plynu, ale je tiež potrebné nanovo vysadiť stromy na až miliarde hektárov pôdy. „To je nepochybne dosiahnuteľné,“ stojí v štúdii.

Podľa vedcov teraz lesy na Zemi pokrývajú 2,8 miliardy hektárov. Za možné považujú zalesnenie ďalších 900 miliónov hektárov, čo zodpovedá takmer rozlohe Spojených štátov.

Ide predovšetkým o skôr nedotknuté, ale dnes poničené ekosystémy, píšu vedci pod vedením Jeana-Françoisa Bastina. Zvlášť veľké množstvo plôch vhodných na zalesnenie má Rusko nasledované s Spojenými štátmi, Kanadou, Austráliou, Brazíliou a Čínou.

Nové lesy, až vyrastú, by mohli pojať až 205 miliárd ton oxidu uhličitého. To sú zhruba dve tretiny z 300 miliárd ton, ktoré sa od začiatku priemyselnej revolúcie do ovzdušia dostali kvôli pôsobeniu človeka.

„Musíme ale konať rýchlo, pretože bude trvať desaťročia, než lesy dozrejú a vyčerpajú svoj potenciál prirodzeného úložiska CO2,“ hovorí jeden z hlavných autorov štúdie Tom Crowther. Plôch vhodných na zalesnenie však medzitým práve v dôsledku klimatických zmien každým rokom ubúda, upozornil.

Štúdia tiež upozorňuje na údajný omyl niektorých vedcov, ktorí vychádzajú z predpokladu, že zmena klímy zvyšuje plochu pokrytú stromami. To síce platí pre severné lesy, napríklad na Sibíri, ale hustota stromov je tam oveľa nižšia, zdôrazňujú švajčiarski odborníci.