Macron označil Čaputovú za symbol zjednotenej Európy

TASR | 24.07.2019 07:30, aktualizované: 
Francúzsko SR Čaputová Francúzsko návšteva...
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a prezidentka SR Zuzana Čaputová si podávajú ruky počas stretnutia 24. júla 2019 v Elyzejskom paláci v Paríži. Autor: ,
Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú privítal v stredu v Elyzejskom paláci v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prezidenti oboch krajín debatovali o aktuálnej situácii v Európskej únii, Vyšehradskej štvorke, ale aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Francúzskom.

Zuzana Čaputová na spoločnom tlačovom vyhlásení označila Francúzsko za blízkeho partnera a spojenca v Európskej únii a NATO a zdôraznila, že krajiny zdieľajú spoločné hodnoty. Macron zopakoval svoje vyhlásenie z vlaňajšej návštevy Bratislavy, že Slovensko je už v súčasnosti v jadre EÚ a prejavom toho je aj zvolenie Čaputovej za hlavu štátu.

Macron uviedol, že s Čaputovou sa plne zhodujú v oblasti eurointegrácie. „Spoločne sa angažujeme, aby Európa vzala osud do svojich rúk,“ vyhlásil Macron. „Sme radi, že vám záleží na právnom štáte a všetkých európskych hodnotách,“ pokračoval a Čaputovú označil za symbol zjednotenej Európy.

Čaputová pripomenula odkaz Milana Rastislava Štefánika

Čaputová vo svojom vystúpení pripomenula odkaz generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragicky zahynul pred 100 rokmi a pričinil sa o historicky dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Poukázala tiež, že Francúzsko sa pričinilo k vzniku ČSR.

„Odkaz generála Štefánika je dôkazom, že hlboké vnútorné vlastenectvo nie je v rozpore so silnou európskou identitou a globálnym myslením,“ vyhlásila Čaputová. Zdôraznila, že do Paríža prišla reprezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá vo vysokej miere podporuje členstvo a integráciu v EÚ.

Zopakovala, že Slovensko je najintegrovanejšou krajinou v regióne. „Máme záujem, aby sa táto integrácia ďalej prehlbovala a upevňovala v úcte k hodnotám, ako je sloboda, demokracia a právny štát,“ uviedla Čaputová. Dodala, že od presadzovania týchto hodnôt bude závisieť aj úspech Európskej únie. Dôležité pritom bude porozumenie medzi krajinami a vzájomná spolupráca, prízvukovala.

Rozdiely medzi členskými štátmi pretrvávajú

Napriek tomu, že SR a ďalšie členské štáty regiónu sú v EÚ už 15 rokov, stále podľa Čaputovej cítiť delenie na východ a západ, na čo poukázal aj Macron. V mnohom sa tieto rozdiely podľa nej podarilo odstrániť. „Ale cítim, že vo vzájomnej dôvere je ešte priestor posunúť sa ďalej,“ povedala.

Ako zdôraznila, SR už nie je novou členskou krajinou EÚ, ale suverénnou krajinou, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie. „Sme pripravení budovať aj partnerstvá, ktoré budú presahovať náš geografický región,“ vyhlásila a dodala, že cesta pre EÚ nie je v súperení regionálnych záujmov, ale v spoločnom hľadaní riešení.

Úlohou pre SR je posilňovať pozíciu v očiach partnerov v EÚ presadzovaním právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd. Čaputová uviedla, že EÚ je pre občanov SR symbolom mnohých slobôd – slobody cestovať, vzdelávať sa a pracovať. EÚ by sa však mala podľa nej stať aj symbolom ekonomickej a sociálnej istoty. Týka sa to zavedenia európskej minimálnej mzdy, dôchodkového zabezpečenia, ochrany v prípade straty zamestnania či „spravodlivého zdaňovania“ pre všetky subjekty na európskom trhu.

Posilňovanie eurózony i boj s klimatickými zmenami

Slovensko podľa prezidentky presadzuje dobudovanie a posilňovanie eurozóny, ktorú „vnímame ako silný pilier ďalšej európskej integrácie a stabilný ekonomický základ pre ďalšie zvyšovanie životnej úrovne“.

Čaputová pripomenula, že SR sa nedávno ako jediná krajina V4 prihlásila k záväzku uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tento záväzok v prítomnosti Macrona Čaputová potvrdila. Ako informovala francúzskeho prezidenta, Slovensko sa odhodlalo transformovať svoj najväčší uhoľný región a ukončenie spotreby uhlia na výrobu elektriny do roku 2023. Túto transformáciu by však mala zohľadniť EÚ aj v budúcom rozpočte, skonštatovala.

Ako pokračovala, EÚ by mala podľa nej viac investovať do vlastnej bezpečnosti. „Pre SR ostáva NATO základným pilierom našej bezpečnosti, ale zároveň si želáme silnejšiu Európsku úniu v oblastiach, v ktorých tento pilier dokáže efektívne dopĺňať,“ dodala slovenská prezidentka.

Program prezidentky Čaputovej vo Francúzsku

Program oficiálnej návštevy prezidentky SR bolo plenárne rokovanie delegácií prezidentov oboch krajín, po ktorom nasledoval rozhovor hláv štátov medzi štyrmi očami.

Po rokovaní s najvyšším predstaviteľom Francúzska má Čaputová položiť kvety pred parížskym hudobným klubom Bataclan, v ktorom pri teroristickom útoku 13. novembra 2015 zahynulo 90 ľudí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron
		a...
Francúzsky
		prezident Emmanuel Macron
		a...
+1Prezidentka SR Zuzana
		Čaputová na
		nádvorí...

Vo štvrtok prezidentka položí kvety k soche generála Milana Rastislava Štefánika a následne sa vráti na Slovensko.

Čaputová na minulotýždňovej návšteve Poľska označila Slovensko za krajinu, ktorá spomedzi partnerov z V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) najviac pokročila v eurointegrácii. Slovensko je jediným štátom tohto zoskupenia, ktoré prijalo spoločnú európsku menu euro. Čaputová okrem toho poukázala na výsledky marcových prezidentských volieb i májových volieb do Európskeho parlamentu, ktoré podľa nej ukázali proeurópsku orientáciu Slovenska.

Historicky prvú oficiálnu návštevu slovenskej hlavy štátu vo Francúzsku absolvoval v novembri 2016 Andrej Kiska na pozvanie vtedajšieho prezidenta Francoisa Hollanda. Kiska sa neskôr stretol so súčasným prezidentom Macronom počas osláv stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny 11. novembra 2018 v Paríži.

Macron bol krátko predtým – koncom októbra – na pracovnej návšteve Slovenska, kde ho prijal Kiska a tiež premiér Peter Pellegrini (Smer).