Zlacnejú súkromné sociálne zariadenia?

Parlament by mal v septembri prerokovať novelu zákona o sociálnych službách. Jej výsledkom bude, že neverejní poskytovatelia sociálnych služieb budú dostávať viac peňazí na svoju prevádzku, ako je to v súčasnosti. „Cieľom je sprístupniť aj neverejnú starostlivosť pre klientov, aby si mohol človek sám vybrať, kde chce byť. Aby neverejné zariadenia mali dostatok peňazí na svoje fungovanie, a zároveň aby služby pre ich klientov boli viac dostupné,“ vysvetlil dôvod úpravy štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer).

Viac financií by mali súkromníci dostať vďaka úprave vzorca na výpočet príspevku na chod zariadení. Novela navrhuje, aby sa pri výpočte nebrala do úvahy skutočná suma, ktorú klient v súkromnom zariadení zaplatí. „Do vzorca sa dosadí len priemerná výška úhrady klienta, ktorú platí u verejných poskytovateľov, a tá je nižšia,“ priblížil Ondruš. Vzniknutý rozdiel a peniaze, ktoré zariadenie dostáva od zdravotných poisťovní na poskytovanie ošetrovateľskej služby, by sa po novom mali stať čistým príjmom zariadení.

V súčasnosti sa pri výpočte využíva vzorec, v ktorom sa od priemerných nákladov v rovnakom type verejného zariadenia odpočíta príspevok od štátu na klienta, platba klienta a úhrada ošetrovateľských výkonov od zdravotných poisťovní. „Jeho výsledkom bola často nula, teda samosprávy na chod súkromných zariadení neprispeli,“ dodal Ondruš. Zmena by mala začať fungovať od októbra.

Súkromné zariadenie tak môže získať stovky eur. Tie by mali poputovať z rozpočtov samospráv, miest a obcí. „Práve v ich rukách zostávajú kľúčové kompetencie, predovšetkým rozhodnutie zazmluvniť alebo nezazmluvniť súkromného poskytovateľa. Očakávame preto aj zo strany samospráv, že vznikne väčší tlak na efektivitu fungovania neverejných zariadení,“ vyhlásil Ondruš.

Rezort práce si od opatrenia sľubuje zníženie cien pre klientov súkromných zariadení. „Tým, že dáme viac peňazí neverejným poskytovateľov z verejných zdrojov, tak čakáme, že sa vyrovnajú platby, ktoré musia platiť klienti v neverejných zariadeniach a ich platby sa viac priblížia k platbám klientov vo verejných zariadeniach,“ zdôraznil Ondruš. Rozdiely medzi nimi sa v súčasnosti pohybujú v stovkách eur.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) novinkou nadšené nie je. „Zmena nesleduje zrovnoprávnenie poskytovateľov sociálnych služieb, ale skôr vytvára podmienky na to, aby boli samosprávy sponzorom neverejných poskytovateľov,“ skonštatoval Michal Kaliňák, hovorca ZMOS. Zlacnenie súkromných zariadení združenie neočakáva. „Treba konštatovať, že vyjednávanie príspevku za úkony bolo aj doteraz vecou rokovaní, avšak nemôžeme očakávať, že neverejní poskytovatelia začnú po tejto zmene poskytovať akési akciové zľavy,“ upozornil Kaliňák.

Súkromní poskytovatelia v znižovaní cien pre klienta problém nevidia. „Nemali by určite žiadny dôvod, prečo neznížiť úhradu prijímateľa za sociálnu službu, ak budú s istotou dostávať tieto peniaze z iných zdrojov nárokovateľne a transparentne,“ zdôraznila Juliana Hanzová, koordinátorka členov Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb z Nitrianskeho kraja. Tvrdí, že súkromníci by ceny ochotne znížili. „Je aj v ich záujme, aby boli konkurencieschopní aj cenou, nielen kvalitou poskytovaných sociálnych služieb. Mať ceny úhrad nastavené tak, aby sme mohli konkurovať verejným zariadeniam, nie je jednoduché,“ pripomenula Hanzová. Poskytovatelia však potrebujú istotu, že o zvýšené úhrady zo samospráv neprídu.

Riaditeľka súkromného zariadenia pre seniorov Hestia Milada Dobrotková ocenila, že vzorec neobsahuje výnosy z verejného zdravotného poistenia klienta. Peniaze z poisťovní dnes automaticky znižujú príspevok od obce či VÚC. „Tým sa na jednej strane skresľovali príjmy za sociálne služby a ošetrovateľská starostlivosť nebola doteraz riadne podporená a bola trvale nedofinancovaná,“ zhodnotila Dobrotková.

Akýkoľvek pohyb ceny pre klienta môže súkromník urobiť len s vedomím samosprávy. Neverejný poskytovateľ je tiež povinný nový cenník pred zverejnením a zavedením do praxe zaslať na župu. Musí k tomu priložiť množstvo dokumentácie, ktorá približuje kalkulácie za jednotky výkonu, predpokladané príjmy a výdavky či rozpočty zariadenia.