Danko chce 'vyžehliť' Čaputovej kritiku Číny

Andrej Danko pozval predsedu čínskeho parlamentu na návštevu Slovenska začiatkom tohto roka. Tento utorok oznámil, že pri rozhovore s čínskym veľvyslancom Lin Linom svoje pozvanie zopakoval. „Ubezpečil som ho, že táto návšteva bude na najvyššej protokolárnej úrovni s cieľom jasnej deklarácie dobrých vzťahov Čínskej ľudovej republiky a Slovenskej republiky,“ povedal šéf parlamentu a SNS. Prečo sa tak rozhodol, prezradil vo videu pre TV Pravda.

Danko pozval predsedu čínskeho parlamentu na návštevu Slovenska začiatkom tohto roka. Tento utorok oznámil, že pri rozhovore s čínskym veľvyslancom Lin Linom svoje pozvanie zopakoval. „Ubezpečil som ho, že táto návšteva bude na najvyššej protokolárnej úrovni, s cieľom jasnej deklarácie dobrých vzťahov Čínskej ľudovej republiky a Slovenskej republiky,“ povedal šéf parlamentu a SNS.

Pre Pravdu priznal, že pozvanie zdupľoval pre nedávne vyjadrenia prezidentky Čaputovej. V júli prijala čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Yiho, pri rozhovore s ním okrem iného vyjadrila svoje znepokojenie zo zhoršujúcej sa situácie v Číne v oblasti ochrany ľudských práv. Vyjadrila tiež očakávanie, že v ľudskoprávnom dialógu medzi EÚ a Čínou dôjde k pokroku.

Národniari Čaputovú za tieto slová kritizovali, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) hovorila o tom, že vyvinuli mimoriadne úsilie, aby mohlo Slovensko vyvážať do Číny mliečne výrobky, a bola by nerada, "keby ktorýkoľvek ústavný činiteľ svojimi výrokmi ohrozil túto sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu a ohrozoval tak pracovné miesta na Slovensku“.

Danko chce počas návštevy šéfovi čínskeho parlamentu tlmočiť, že nie všetci ústavní činitelia Slovenska majú na Čínu rovnaký pohľad ako Čaputová. „Po stretnutí našej prezidentky s čínskym ministrom zahraničných vecí si myslím, že je veľmi dôležité deklarovať, že je tu aj iný názor vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike. Som presvedčený, že aj takéto bilaterálne stretnutie by mohlo pomôcť tomu, aby Čínska ľudová republika nevnímala negatívne niektoré aktivity, ktoré tu mal prezident Kiska pri prijatí dalajlámu alebo prezidentka Čaputová. Pretože ja vždy hovorím, že by sme nemali z tejto komfortnej pozície v Európe zasahovať do vývoja iných štátov alebo kritizovať štátne zriadenia alebo systémy, ktorým ľudia my tu žijúci nemôžeme rozumieť,“ vysvetlil Danko pre Pravdu. Pripomenul návštevu tibetského duchovného vodcu dalajlámu na Slovensku, s ktorým v roku 2016 obedoval vtedajší prezident Andrej Kiska, ktorý to označil za svoju súkromnú aktivitu. Čína proti tomu vtedy ostro protestovala, Kisku skritizovali aj niektorí domáci politici.

Predseda parlamentu dodal, že ak by mali Čaputovej slová „zablokovať príchod“ jeho čínskeho náprotivku na Slovensko, on sám je pripravený vycestovať do Číny.

Riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga spresnil, že predseda parlamentu pozval svojho čínskeho partnera oficiálnym listom pri príležitosti 70. výročia nadviazania diplomatických stykov ešte v januári tohto roka. Pripomenul, že minulý mesiac navštívil Bratislavu minister zahraničných vecí Číny Wang Yi, šéf slovenského rezortu diplomacie Miroslav Lajčák spolu s ním zdôraznil záujem o uskutočnenie tejto návštevy v druhom polroku tohto roka. Lajčák skonštatoval, že Čína predstavuje jedného z kľúčových aktérov na poli medzinárodnej politiky a "želáme si priateľské vzťahy a dialóg na najvyššej úrovni založený na vzájomnom rešpekte“.

Podľa analytika portálu Euractiv Radovana Geista v tomto prípade je dôležité, čo bude témou stretnutia. „Pravdou je, že na rozdiel napríklad od Ruska, voči Číne Európska únia neuplatňuje žiadny druh sankcií. Na rozdiel od Bieloruska nikto z čínskych predstaviteľov nie je v tomto zmysle na sankčnom zozname. Aj keď, samozrejme, niektorí európski predstavitelia majú výhrady a aj ich oficiálne vyslovujú voči politike nerešpektovania ľudských práv v niektorých oblastiach Číny. Ale inak európske krajiny rozvíjajú vzťahy s Čínou, predsa len, je to obrovská ekonomika a jeden z najvýznamnejších dovozcov a aj dôležitý exportný trh,“ objasnil Geist.

Otázka ľudských práv je v prípade vzťahov s Čínou téma, pri ktorej sa európski politici líšia, doplnil Geist. „Sú politici, ktorí sa takýmto témam vyhýbajú. Je známe, že napríklad český prezident ani náhodou nechce spomínať takéto veci. A sú politici, ktorí takéto témy otvorene riešia, pretože Európska únia alebo spolupráca stojí aj na hodnote rešpektovania ľudských práv,“ podčiarkol Geist a pripomenul, že podobne postupovala aj Zuzana Čaputová.

Podľa Geista je málo pravdepodobné, že by jej slová mohli ohroziť obchodovanie s Čínou. „Čína je krajina, ktorá má svoje ekonomické záujmy a je ochotná ich rozvíjať bez ohľadu na iné veci. Nemyslím si, že nejaká kritika, ktorá zaznie zo Slovenska, vnútropoliticky čokoľvek znamená v Číne alebo by mala významne poškodiť čínsku vládu dovnútra,“ mieni analytik. Podľa jeho názoru je však potrebné v zahraničnej politike nielen presadzovať vlastný záujem – ako napríklad obchodné vzťahy – ale dívať sa na ňu širšie.

„Každý vzťah v zahraničnej politike je aj o tom, aký medzinárodný poriadok chceme vytvárať, a Slovensko sa zatiaľ minimálne hlási k tomu, že chce vytvárať medzinárodný poriadok, ktorý stojí na rešpektovaní pravidiel, medzinárodného práva, ale aj na rešpektovaní ľudských práv. To neznamená, že máme iným krajinám hovoriť, ako majú fungovať, ale hovoríme, že si myslíme, že najlepšie usporiadanie je také, ktoré rešpektuje a neporušuje ľudské práva. A je jedno, či sa bavíme so zástupcami Číny, Saudskej Arábie, alebo akejkoľvek inej krajiny,“ uzavrel Geist.