Stop prieskumom sa dá obísť

VIDEO: Premiér Peter Pellegrini (Smer) sa v stredu vyjadril k predĺženiu moratória. Servítku pred ústa si pri odkaze pre poslancov nedával. Pozrite si viac v krátkom videu.

Pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý predložili poslanci za Smer, schválil parlament v pondelok. Stop na prieskumy odôvodnili manipuláciou meraní najmä tesne pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb. Niektorí poslanci vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) nie je s touto zmenou stotožnený. „Dnes som mal pracovné raňajky s veľvyslancami Európskej únie a pýtali sa na to, že čo to vlastne je. Odpoviem vám tak, ako som odpovedal pánom veľvyslancom. Ja sa budem vždy tešiť, keď Slovensko bude patriť k top krajinám, ale určite v iných oblastiach, ako je táto,“ povedal Pellegrini.

Za absurdný zásah, čo sa týka informovania verejnosti, považuje spomenuté predĺženie moratória politológ Tomáš Koziak. „Je to niečo neslýchané a nepochopiteľné. Argumenty, že mediálne agentúry manipulujú s výsledkami, sú absurdné. Na základe takejto logiky zakážme politickým stranám prezentovať svoje programy, ktoré sú plné nesplniteľných sľubov,“ konštatoval Koziak. Podľa neho je vykonateľnosť zákona veľkým otáznikom. Strany si totiž podľa neho budú robiť prieskumy pre vlastné potreby a Koziak si nevie predstaviť, že nejakým spôsobom nepreniknú napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. Takto sa medzi ľudí, ktorí žijú na sociálnych sieťach, môžu dostať aj falošné dáta.

Koziak pripomína, že prieskumy sú pomôckou pre voličov. „Volič rozhoduje racionálne a zvažuje, či dá hlas politickej strane, ktorá sa nemusí na základe prieskumu dostať do parlamentu. Nechce, aby jeho hlas prepadol, a preto radšej bude voliť politickú stranu, o ktorej sa vie, že sa do parlamentu dostane," poukázal politológ.

Ciele, prečo moratórium predlžovať, sa podľa slov politológa Daniel Kerekesa míňajú s realitou. „Prieskumy sa budú môcť dávať zverejňovať v zahraničí, na zahraničných portáloch, napríklad v českých médiách, a slovenskí voliči sa k nim dostanú. Eventuálne sa to bude dať robiť rôznymi okľukami,“ myslí si Kerekes. Upozornil, že narastá podiel voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, a to deň pred voľbami, v deň volieb či dokonca priamo vo volebnej miestnosti. „Ich oberáme o pomerne cenné informácie a rozhodovanie im ešte viac sťažujeme," tvrdí Kerekes.

Zákaz zverejňovania meraní preferencií môže pomôcť politickým stranám, ktoré majú preferencie okolo päť a tesne pod týmto číslom, a nemajú istotu, že prejdú do parlamentu. „Ľudia nebudú mať dojem, že sa ich neoplatí voliť. Týmto stranám v pásmach ohrozeniach za istých okolností to môže aj pomôcť. Pretože tieto prieskumy, svojím spôsobom, delia politické strany na tie, ktoré majú, a tie, ktoré nemajú šancu pre 5-percentné kvórum vstupu do parlamentu. Táto informácia sa k ľuďom nedostane a menej ľudí to potom môže odplašiť od svojej voľby,“ nazdáva sa politický analytik Ján Baránek.

Niektorí právnici si myslia, že predĺženie moratória je v rozpore s ústavou. Podľa ústavného právnika a poslanca za Most-Híd Petra Kresáka zákon môže nakoniec skončiť aj na Ústavnom súde.

Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied poukázal, že okrem Slovenska sú v Európe v súčasnosti len dve krajiny s moratóriom dlhším ako sedem dní, a to Taliansko so 14 dňami a Čierna Hora s 15 dňami. Celosvetovo majú podľa údajov z roku 2017 iba štyri krajiny 30– a viacdňové moratórium. Sú nimi Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko. Podľa sociológov zo SAV zákaz zverejňovania výsledkov výskumov pred voľbami jednostranne informačne znevýhodňuje verejnosť pred politickými stranami a inými záujmovými skupinami.