Rozdelenú Britániu voľby nespoja

Johnsonovi toryovci, ako sa hovorí členom Konzervatívnej strany, majú podľa prieskumov verejnej mienky dobrú šancu, že voľby vyhrajú. Lenže rovnako sú si vedomí zlej skúsenosti z roku 2017. Voľby v tom čase presadila vtedajšia konzervatívna premiérka Theresa Mayová. Dúfala, že posilní svoju väčšinu v parlamente a ľahšie tak vyrieši problém brexitu. Výsledkom však bolo, že skončila s menšinovou vládou, keď opoziční labouristi pod vedením Jeremyho Corbyna získali viac parlamentných kresiel, ako sa predpokladalo.

Získa Johnson väčšinu?

"Vláda Johnsona kalkuluje s tým, že voľby prinesú pre konzervatívcov výraznú väčšinu a na základe toho sa podarí vyriešiť situáciu okolo brexitu, keďže Dolná snemovňa bude schopná schváliť dohodu o vystúpení Británie z EÚ,“ reagoval pre Pravdu Matthew Francis, expert na britskú politiku z univerzity v Birminghame. "Ale v roku 2017 v rovnakej fáze pred voľbami prieskumy naznačovali, že toryovci majú ešte väčší náskok, o ktorý však prišli počas kampane. Takže nič sa nedá garantovať. Pokojne sa môže stať, že zase budeme mať parlament, v ktorom nikto nebude mať väčšinu,“ myslí si Francis.

Konzervatívec Johnson sa počas kampane určite sústredí na to, že sa mu podarilo vyrokovať s EÚ dohodu o brexite. Pôvodne mala Británia odísť z únie 31. októbra, premiér tvrdil, že k tomu dôjde za každých okolností. Nakoniec však bol potrebný už tretí odklad brexitu do 31. januára 2020, keďže Dolná snemovňa nehlasovala o vyjednanej zmluve.

"Vyzerá to tak, že konzervatívci majú dobrý náskok, ale závisí to aj od toho, či budú voliči Johnsonovi zazlievať, že nesplnil sľub, že Británia odíde z únie koncom októbra. Tu sa ukáže, nakoľko je skupina jednoznačných podporovateľov rozvodu s EÚ rozdelená medzi toryovcov a Stranu brexitu,“ uviedol pre Pravda Hugh Pemberton, odborník na dejiny britskej politiky.

"Otázkou tiež bude, ako sa k voľbám postavia opozičné strany. Nedá sa vylúčiť, že uzavrú akúsi dohodu, že budú robiť kampaň pod heslom za zotrvanie Británie v EÚ či konanie druhého referenda. Ja si však myslím, že k tomu nedôjde. Tieto strany zatiaľ neukázali, že by boli schopné spolupracovať. Je však možné, že voliči zoberú veci do vlastných rúk tak, že budú v jednotlivých obvodoch hlasovať za kandidátov, ktorí najjasnejšie podporujú zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ. Mohlo by to zmeniť volebnú matematiku a výsledkom bude, že v parlamente nebude mať žiadna strana väčšinu. Takže možno po voľbách budeme v rovnakej situácii ako teraz,“ povedal Pemberton.

Z doterajších vyjadrení politických opozičných strán naozaj vyplýva, že sa nechystá žiadna formálnejšia spolupráca. Labourista Corbyn rovnako tvrdo kritizuje konzervatívcov aj liberálnych demokratov, ktorí jednoznačne brexit odmietajú a v prieskumoch verejnej mienky sú na treťom mieste. "Výber v týchto voľbách nemôže byť jasnejší. Ľudia si môžu vybrať, či budú hlasovať za skutočnú zmenu po rokoch škrtov, privatizácie a daňových darčekov pre najbohatších zo strany konzervatívcov a liberálnych demokratov,“ vyhlásil Corbyn.

Labouristi sa pod vedením súčasného lídra posunuli viac doľava. Corbyn však nevzbudzuje nadšenie širšej britskej verejnosti, v minulosti výrazne kritizoval NATO a USA, jeho postoj k EÚ nie je veľmi jasný a labouristov mátajú antisemitské škandály.

Na druhej strane konzervatívcov brexit tlačí do krajnejších pravicových pozícií a protimigračných a nacionalistic­kých nálad.

Mínus 70 miliárd

Čo do istej miery spája toryovcov a labouristov, sú sľuby voličom, že budú viac investovať. Budú však mať na to peniaze? Televízia BBC citovala zo štúdie Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum, ktorá tvrdí, že pri scenári, že sa podarí presadiť Johnsonovu brexitovú dohodu, príde Británia za desať rokov o 70 miliárd libier a hrubý domáci produkt sa zníži o 3,5 percenta.

Podľa politológa Christophera Raymonda z Kráľovskej univerzity v Belfaste voľby len ťažko vyriešia súčasné problémy krajiny. "Konzervatívci sa prikláňajú k brexitu, liberálni demokrati ho chcú zrušiť a postoj labouristov k nemu je frustrujúci pre všetkých, čo chcú s nimi spolupracovať. Britský elektorát je stále viac rozdrobený a je pravdepodobné, že výsledkom bude rozštiepený parlament,“ uviedol pre Pravdu Raymond.