Vojna Iránu s USA? Konflikt už dávno beží

Terčom útoku boli letecká základňa Ajn al-Asad a základňa v Arbíle.

Ajatolláh Chameneí trval na priamej pomste za smrť generála Kásema Solejmáního. Nočný útok na ciele USA túto definíciu spĺňa. Ak sa však naozaj ukáže, že nie sú žiadne obete, vyzerá to skôr na propagandistickú salvu. Iránsky minister zahraničných vecí Džávad Zaríf na sociálnej sieti Twitter napísal, že išlo o primeranú odvetu za zabitie Solejmáního na základe práva na sebaobranu, ktoré garantuje Charta OSN.

K útoku sa má dnes vyjadriť americký prezident Donald Trump. Už pred útokom podľa televízie CNN začali USA presúvať na vojenskú základňu Diego Garcia v Indickom oceáne šesť bomnardérov B-52. V súvislosti s narastajúcim napätím na Blízkom východe je každý takýto krok okamžite námet na sériu špekulácií. Pentagon vyslanie strategických bombardérov, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane, verejne nepotvrdil.

Podľa vojenského experta spravodajskej stránky Defence One Kevina Barona je však presúvanie lietadiel pravdepodobne odkaz Iránu, aby si dobre rozmyslel, čo bude robiť po zabití generála Kásema Solejmáního. "Bombardéry B-52 môžu niesť jadrové bomby. Nikto momentálne nevie, na čo majú slúžiť lietadlá vyslané na Diego Garcia. No prišlo to v čase, keď sa americký prezident Donald Trump opakovane vyhrážal, že zasiahne Irán ako nikdy predtým,“ napísal Baron na sociálnej sieti Twitter.

Zdržanlivá odpoveď

Irán podľa expertov nepôjde do úplne priamej konfrontácie so Spojenými štátmi. Teherán po smrti Solejmáního zatiaľ reagoval najmä slovne. Dokonca sa mu podarilo získať niekoľko diplomatických bodov. Napriek Solejmáního krvavej povesti na jeho smrť zatiaľ veľmi zdržanlivo reagovala Európska únia. Jej predstavitelia jednoznačne nekritizovali zásah Spojených štátov proti iránskemu generálovi Islamských revolučných gárd, stále však opakujú potrebu zmiernenia napätia na Blízkom východe.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell hovoril v nedeľu s iránskym ministrom zahraničných vecí Džávadom Zarífom. Pozval ho na rozhovory do Bruselu. Je to veľký kontrast v porovnaní s tým, že Zarífovi USA neudelili víza, keď mal tento týždeň cestovať na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Vidieť teda snahu EÚ takmer za každú cenu udržať otvorené diplomatické kanály s Teheránom. Pre Irán je to povzbudenie najmä po tom, čo americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyhlásil, že od európskych spojencov očakával viac podpory.

"Myslím, že USA sa výrazne prerátali, keď predpokladali, že odradia Teherán od ďalších krokov. Naopak, Irán bude musieť odpovedať. Urobí to rôznymi spôsobmi a vtedy, keď to bude považovať za vhodné. Prioritou Teheránu je pomsta. Ale tak, aby opäť vytvoril moment zastrašenia, no bez toho, aby sa dostal do konvenčnej vojenskej konfrontácie s USA,“ reagoval pre Pravdu Rouzbeh Parsi, expert na Irán z Lundskej univerzity vo Švédsku. "Či je to možné a či sa to dá dosiahnuť, to už je iná otázka. Iránci však budú preferovať všetko od kybernetických útokov až po zasiahnutie amerických cieľov spojencami Teheránu. Z politického hľadiska budú tlačiť na Irak, aby dostali USA z krajiny,“ tvrdí Parsi.

Jedným z dôvodov opatrného postoja EÚ je obava, že Irán by mohol mať na muške európske ciele. Dnes sa pod vedením šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej stretli eurokomisári, aby diskutovali o ďalšom postupe. Predsedníčka eurokomisie vo vyhlásení uviedla, že Európa má v súvislosti s dianím na Blízkom východe osobitnú zodpovednosť.

"Ako narastá napätie, Európa sa rozpráva so všetkými zúčastnenými stranami. Pri terajšom vývoji v Iraku je dôležité zastaviť cyklus násilia tak, aby za jedným krokom nenasledoval ďalší, ale aby sme vytvorili priestor pre diplomaciu,“ uviedla von der Leyenová. Zároveň však vyčítala Iránu, že prestáva rešpektovať zmluvu o svojom jadrovom programe, ktorú dohodli veľmoci, ale z ktorej USA vystúpili.

História boja

Je vysoko pravdepodobné, že zásah proti Solejmánímu bol v rozpore s medzinárodným právom. Podľa USA však bol jasnou hrozbou, takže to bola sebaobrana "Veľmi, veľmi málo ľudí videlo tieto spravodajské informácie. Ak príde správny čas, tak budem šťastný, že budem môcť stáť za tým, čo som videl,“ uviedol americký šéf Zboru náčelníkov štábov generál Mark Milley.

"Neviem, či zásah USA odradí Irán od útokov, ale znižuje jeho možnosti. Solejmání bol kľúčovým hráčom vo vzťahu k rôznym vojenským skupinám, ktoré sú spojencami Teheránu. Nemá jasného nástupcu, ktorý by bol rovnako skúsený. Okrem toho, keď pracujeme so základným predpokladom, že iránska vláda si najviac cení vlastné prežitie a nemá možnosť jadrového odstrašenia, tak si myslím, že napätie bude rásť, ale nezačne sa otvorená vojna,“ uviedol pre Pravdu expert na medzinárodnú bezpečnosť Walter Ladwig z King’s College v Londýne.

"Nezabúdajme tiež, že USA a Irán, alebo presnejšie povedané Amerika a revolučné gardy, majú za sebou dlhú históriu konfliktov menšej intenzity. Môžeme sa vrátiť do 80. rokov k takzvanej vojne tankerov. V súčasnosti gardy prostredníctvam spojencov v Iraku a Afganistane zabíjajú amerických vojakov a pomáhajú aj Talibanu. Nič z toho neviedlo k otvorenej vojne medzi Washingtonom a Teheránom,“ pripomenul Ladwig.