Čentéš o stave a budúcnosti prokuratúry: Chceme ju zmeniť

Dominik Hutko, Pravda | 22.01.2020 13:41
Jozef Čentéš
Jozef Čentéš Autor: ,
Informácie ohľadom svojho bývalého šéfa Dobroslava Trnku a vzťahy ďalších prokurátorov s trestne stíhaným podnikateľom Marianom Kočnerom vníma ako individuálne zlyhania. Keď vyšlo najavo niečo zásadné, Rada prokurátorov reagovala jasne. Získali tým obrovskú autoritu, tvrdí zvolený, ale nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš, profesor trestného práva, prokurátor a pedagóg.

VIDEO: Ako by Jozef Čentéš napravil naštrbenú povesť prokuratúry.

Prečítajte si aj druhú časť rozhovoru, kde Jozef Čentéš vysvetľuje, prečo si myslí, že český systém štátneho zastupiteľstva je horší ako slovenský, o potrebných zmenách, nadchádzajúcej voľbe generálnej prokurátora, ale aj o tom, či sa na túto funkciu cíti.

V poslednom období je medzi politikmi, ale aj vo verejnosti venovaná zvýšená pozornosť prokuratúre. Zaslúžili sa o to medializované prípady kontaktov prokurátorov s osobami s pochybným pozadím, ale najmä videonahrávky, ktoré s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom v jeho kancelárii vyhotovoval trestne stíhaný podnikateľ Marian Kočner. Verejnosť prokuratúru vníma veľmi kriticky, ako ju z tohto ohľadu hodnotíte vy?

Jednoznačne sa treba dištancovať vo svetle medializovaných informácií od konania bývalého generálneho prokurátora D. T., a to najmä vo vzťahu k osobe M. K. V tomto kontexte považujem za najaktuálnejší problém prokuratúry, aby si získala svojím pôsobením a výsledkami dôveru verejnosti, ktorá v reakcii na medializované informácie, prirodzene, poklesla.

Vždy je však otázne, či sa tak deje v dôsledku zlyhania jednotlivcov, alebo chyby systému. Podľa môjho názoru išlo zrejme o zlyhanie konkrétnych jednotlivcov, nie systému ako takého. Na prokuratúre dennodenne rozhoduje drvivá väčšina prokurátorov svedomito, zodpovedne a čestne, čo vníma aj verejnosť.

Prečo prokurátori nereagovali, keď sa Kočner pohyboval po chodbách Generálnej prokuratúry?

Túto otázku ja aj ostatní prokurátori dostávame často. Treba povedať, že bežne sa výkonní prokurátori nezúčastňujú stretnutí v kancelárii generálneho prokurátora, a teda ani nepoznajú obsah a dôvod týchto stretnutí. Nemám vedomosť, že by M. K. bežne navštevoval aj iných prokurátorov Generálnej prokuratúry. Ja osobne som s ním nekomunikoval, ani nesedel za jedným stolom.

Pri možnom zlyhaní niektorých jednotlivcov je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby dôsledne prešetrili všetky podozrenia z trestnej činnosti, ktoré vyplývajú z medializovaných videí či hlasovej komunikácie. Ak dokážeme dôsledne a v časovo primeranej lehote vyšetriť a aj postihnúť túto činnosť, verím, že prokuratúra môže dôveru verejnosti získať späť.

Je na to na prokuratúre dostatočná vôľa?

Som absolútne presvedčený, že áno, čo je vidno aj v dnešných dňoch v pertraktovaných trestných kauzách, ktoré rezonujú aj vo verejnosti. Prokurátori, s ktorými diskutujem, takéto konanie jednoznačne odsúdili a ich profesijnej a profesionálnej cti sa dotýka takéto konanie tých, ktorí majú stáť neochvejne na strane spravodlivosti.

Rada prokurátorov aj etická komisia zaujali jednoznačné stanoviská, s ktorými sa stotožňujú všetci slušní prokurátori, pričom verejne vyzvali D. T., aby požiadal o prerušenie funkcie, a aj ostatných, ktorí sú podozriví z porušení zákonov, aby odišli. Týmito skutočnosťami rámcujem aj začiatok ozdravenia prokuratúry a jej nasmerovania k plnohodnotnému fungovaniu.

Má prokuratúra aj dostatočné nástroje na dosiahnutie nápravy, ak nebudú stačiť iba výzvy?

Určite. Čo sa týka formálnej stránky, každý prokurátor, ktorý vybavuje konkrétnu trestnú vec, zanecháva o svojej činnosti stopy, pretože všetko, čo vykonáva, je elektronicky aj listinne zaznamenané a môže byť spätne dohľadateľné.

Jeho postup môže byť spätne skontrolovateľný a jeho rozhodnutia konfrontované, v prípade nevyhnutnosti aj s odstupom rokov. Každý prokurátor nesie zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Samozrejme, je tu ešte stránka neformálna, subjektívna, ako aj vyplývajúca zo svedomia a z charakteru jednotlivých prokurátorov, ako je to aj v iných profesiách, kde sú konštatované pochybenia, ale tie nesmú byť nezvratné, nenapraviteľné a skrývané.

S poukazom na tieto okolnosti je dôležitá väčšia otvorenosť prokuratúry odbornej verejnej kontrole, čo je však už širší komplex otázok reformy prokuratúry, ktorá je podľa môjho názoru dôležitým problémom, ktorým je potrebné v blízkej budúcnosti dôsledne sa zaoberať.

Objavujú sa však vyhlásenia, že Trnka mal byť už od prvého obvinenia stíhaný väzobne, aby z jeho strany nedošlo k ovplyvňovaniu svedkov. Veď je vlastne vyšetrovaný pod dozorom bývalých kolegov…

Všeobecne uvádzam, že je vecou dozorujúceho prokurátora, aby zvážil všetky skutočnosti smerujúce k vyvodeniu trestnej zodpovednosti, ako aj procesných náležitostí, v akom režime viesť vyšetrovanie a ako dospieť úspešne k meritórnemu rozhodnutiu, aby aj tá najlepšia snaha nebola zmarená postupmi, ktoré by mohli byť neskôr súdmi považované za chybné.

Či by mal byť konkrétne bývalý generálny prokurátor stíhaný väzobne, komentovať nemôžem a nebudem, pretože mi to pri veci, ktorá nie je právoplatne skončená, zákon nedovoľuje.

Výber nových prokurátorov a ich kontrola – „Keď vyšlo najavo niečo zásadné, Rada prokurátorov reagovala jasne. Získali tým obrovskú autoritu“

V súčasnosti sa zverejňuje menný zoznam prokurátorov. Vyskytujú sa tam aj viaceré zhodné priezviská, čo môže vzbudzovať dojem uzatvorenosti, rodinkárstva. Ako hodnotíte súčasný výber nových prokurátorov? Zabezpečuje tento systém výber tých najlepších kandidátov?

Výberové konania na miesta právnych čakateľov prokuratúry možno označiť za veľmi prísne, pričom sa konajú súčasne pred viacerými výberovými komisiami. Následne po absolvovaní čakateľskej praxe s priebežným hodnotením právneho čakateľa sa tento môže uchádzať o zloženie justičnej skúšky a vymenovanie do funkcie prokurátora.

O funkciu právneho čakateľa a nadväzne prokurátora je enormný záujem, hlási sa násobne viac uchádzačov, ako môžeme prijať, takže skutočný výber prebieha aj v kvalitatívnej rovine. Nedá sa však prehliadnuť, že existujú prípady, keď v rámci príbuzenského vzťahu na prokuratúre pôsobí aj viac osôb.

Z dôvodu otvorenia sa verejnej kontrole bol zverejnený menný zoznam prokurátorov aj s uvedením prokuratúry pôsobenia. Tento trend otvárania sa verejnej kontrole by mal prirodzeným spôsobom pokračovať aj po príklade pozitívnych skúseností z rezortu justície, konkrétne napríklad otvorením výberovej komisie aj iným osobám než prokurátorom.

A vyberáte tých najlepších?

Som presvedčený, že áno, sám som predsedom výberovej komisie a mám teda možnosť kvalitu uchádzačov posúdiť osobne. Navyše mnohí prokurátori sú mojimi bývalými študentmi, pričom sa podieľam na čakateľskej praxi na jednotlivých školeniach a sústredeniach, ako aj na samotných justičných skúškach. Môžem povedať, že za ostatných 20 rokov som prišiel do kontaktu takmer s každým právnym čakateľom prokuratúry, ide teda o moju priamu skúsenosť.

Samozrejme, ostáva aj možnosť, ktorú podporujem, aby sa v odôvodnených prípadoch prokurátormi mohli stať aj významné osobnosti z praxe – z právnických fakúlt, Ústavu štátu a práva či významní advokáti, konkrétne s nespochybniteľnou praxou v práve medzinárodnom, správnom, občianskom, ústavnom, v procese legislatívy a tvorby zákonov.

Treba však pritom uviesť, že nejde o nosnú činnosť prokuratúry, ktorou je a z podstaty prokuratúry vždy bude právo trestné. Sú však odborníci na legislatívu či medzinárodné právo, u ktorých by bolo zbytočné, aby začínali na okresnej prokuratúre, ktorej prevažujúci charakter činnosti je iný ako vyššie uvedený.

Bez toho, aby som menoval, môžem uviesť, že i na Generálnej prokuratúre mám také príklady kolegov, ktorí prišli z ministerstva, civilnej sféry práva, alebo aj z Najvyššieho súdu. Okrem samotného výberového konania každého jedného prokurátora preverí čas a jeho výsledky, trebárs aj možnosť zavedenia dlhodobého porovnateľného hodnotenia prokurátorov.

Je proces výberu nových prokurátorov dostatočne transparentný?

Myslím si, že výber je transparentný. Systém je funkčný, treba zvážiť možnosť, aby bol otvorený aj iným kandidátom ako právnym čakateľom prokuratúry a tiež aby súčasťou výberovej komisie neboli len prokurátori, ale aj ľudia z akademickej obce a iných právnických povolaní, ale bolo by žiaduce, aby sa určil rozsah ich pôsobenia v takejto komisii.

Stotožňujem sa s tvrdením, že i neprokurátori môžu byť prínosom v procese výberu prokurátorov, títo sa stretávajú aj s inými právnymi informáciami, čo im prináša na problematiku širší pohľad. Je to však otázka diskusie v nadchádzajúcej budúcnosti v komplexe otázok reformy prokuratúry.

Väčšia kontrola prokurátorov – „Viem si predstaviť, že by sa otvorila otázka vytvorenia Štátnej prokurátorskej ra­dy“

Ako vnímate doterajšie pôsobenie Rady prokurátorov, pretože sme o nej v podstate ani nepočuli, až kým 8. apríla 2019 nevydala vyhlásenie v súvislosti s komunikáciou námestníkov generálnej prokuratúry Reného Vaneka a Petra Šufliarskeho s Kočnerom a neskôr 15. októbra 2019 vyhlásenie k správam o Trnkovi. To už boli situácie, v ktorých sa nedalo nereagovať. Nie je to málo?

Informácie, ktoré vtedy vyšli najavo, boli také ohromujúce a šokujúce aj pre bežných prokurátorov, že Rada prokurátorov spontánne a promptne v rámci svojich kompetencií zareagovala. Toto jej vyjadrenie som očakával, pretože išlo o situáciu, s akou sme sa na prokuratúre ešte nestretli.

Rada prokurátorov a etická komisia s obmedzenými možnosťami reálne zasiahnuť do trestných káuz nemôžu. Rada prokurátorov zásadnými vyhláseniami dokázala nielen svoje opodstatnenie, ale aj nevyhnutnosť posilniť jej kompetencie ako najvyššieho výkonného orgánu samosprávy prokuratúry.

Veľmi dôležité bolo, že podporu Rade prokurátorov ihneď vyjadrila aj etická komisia, nešlo o alibistické vyhlásenia, ale o úplne zrozumiteľné a konkrétne s výzvou pre konkrétnych prokurátorov, aby odišli. Získali tým obrovskú autoritu, pričom prokurátori tieto vyjadrenia verejne podporili.

Ako na prokuratúre funguje vnútorná kontrola? Má Rada prokurátorov možnosť napríklad kontroly majetkových pomerov prokurátorov, podobne ako Súdna rada?

Rada prokurátorov takéto právo nemá. Možno by do budúcnosti bolo vhodné zaoberať sa aj podrobnejšiu úpravou majetkových priznaní nielen prokurátorov, ale aj osôb žijúcich v spoločnej domácnosti či najbližších príbuzných. Je to jeden z nástrojov na prehĺbenie verejnej kontroly.

Rada prokurátorov nemá kontrolnú právomoc, nemôže rozhodovať v takom rozsahu ako Súdna rada, nemôže vyvodzovať konzekvencie ako disciplinárna komisia. Chcem zdôrazniť, že v laickej, ale aj odbornej verejnosti sa často dostatočne nerozlišuje medzi Súdnou radou a Radou prokurátorov, okrem toho, že jedna je pre sudcov a druhá pre prokurátorov.

Rada prokurátorov je najvyšší výkonný orgán samosprávy, jej primárnou úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Súdna rada vykonáva kontrolu výkonu súdnictva. Z hľadiska kompetencií je medzi nimi teda výrazný rozdiel.

Nemala by sa Rada prokurátorov svojím významom posilniť na úroveň Súdnej rady?

Myslím si, že skôr je potrebné zaoberať sa aj možnosťou vzniku obdobného orgánu s kompetenciami, aké má Súdna rada. Viem si predstaviť, že by sa otvorila otázka vytvorenia tzv. štátnej prokurátorskej rady, ktorá by konštruktívne obmedzovala doteraz pomerne široký diapazón oprávnení generálneho prokurátora.

Napríklad by mala právo vyjadrovať sa k plánu vzdelávania, ďalšiemu smerovaniu prokuratúry, vymenovaniu členov komisií disciplinárnych a výberových, mohla byť mať právo navrhovať kandidáta na generálneho prokurátora či vyjadrovať sa k správe o stave prokuratúry, prípadne by mohla vyjadrovať súhlas s vymenovaním a odvolávaním vedúcich funkcionárov prokuratúry.

Štátna prokurátorská rada by mala byť zložená nielen z prokurátorov. Zastúpenie by v nej mohli mať aj zástupcovia akademickej obce, verejný ochranca práv, Súdna rada, iné právnické profesie s porovnateľnou praxou a kreovaním.

Mohla by vykonávať aj kontrolné právomoci. Dnes je Rada prokurátorov istým opozitom vedenia prokuratúry, ale nemá kontrolné, reálne návrhové a rozhodovacie právomoci. Nemyslím si, že by Rada prokurátorov mala mať rovnaké oprávnenia ako Súdna rada, pretože tam fungujú iné mechanizmy. Ale mali by sme určite uvažovať aj týmto smerom v duchu väčšej a úprimnejšej otvorenosti prokuratúry.

Súdna rada je otvorená všetkým členom právnických povolaní s tým, že polovicu jej 18 členov si sudcovia volia spomedzi seba a o vymenovanie druhej polovice sa delí Národná rada, vláda a prezident. Viete si predstaviť rovnaký model aj v prípade Veľkej rady prokurátorov?

Ak by sa k takémuto niečomu pristúpilo, rozhodne by podobný systém mohol byť zvolený, ale treba zvážiť špecifické rozdiely medzi justíciou a prokuratúrou a cieľmi, ktoré chceme takouto zmenou dosiahnuť. Len odkopírovanie týchto právomocí totiž nezohľadňuje súčasné postavenie prokuratúry, ktorá je orgánom sui generis.

Každý zásah napríklad výkonnej moci by mohol narušiť krehkú a rokmi overenú rovnováhu mocí, v ktorých prokuratúra realizuje svoju činnosť. Považujem však zásadne za správne, aby zástupcovia viacerých subjektov pomohli otvorenosti tejto inštitúcie, už len samotnou účasťou na činnosti takéhoto orgánu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ