Na špehovanie je zákon, technické riešenie sa ešte pripravuje

Dominik Hutko, Pravda | 26.03.2020 00:00
Ide o nástroj na zastavenie koronavírusovej pandémie alebo o bohapusté špicľovanie? Parlament v skrátenom legislatívnom konaní schválil kontroverzný zákon, ktorý dovoľuje štátu, aby mohol narábať s informáciami z mobilných telefónov svojich obyvateľov. Podľa odborníka Miroslava Ilavského štát musí dať aj bezpečnostné záruky na ochranu takto získaných údajov.

Tento zámer spochybňujú aj mnohí odborníci na informačné technológie, podľa nich je na Slovensku v súčasnosti zrejme neuskutočniteľný.

Zákon patrí k balíčku opatrení novej vlády, ktoré majú zastaviť šírenie epidémie na Slovensku. Novelizácia zákona o elektronických komunikáciách umožňuje do konca tohto roka zbierať, spracúvať a uchovávať údaje, ktoré patria pod telekomunikačné tajomstvo.

Inak povedané: štátna organizácia Úrad verejného zdravotníctva by podľa návrhu mala od mobilných operátorov dostávať lokalizačné údaje, prevádzkové údaje, obsah prenášaných správ a údaje komunikujúcich strán, ako sú telefónne číslo, meno, priezvisko, adresa. Čiže úradníci by vedeli o každom, kto telefonuje mobilným telefónom, aké správy posiela, v akých lokalitách sa pohybuje alebo pohyboval. To všetko v mene boja proti koronavírusu. Po kritike z návrhu nakoniec vypadla požiadavka na sprístupňovanie obsahu správ.

Parlamentní poslanci viedli dva dni vášnivé diskusie na túto tému. Nakoniec však návrh prešiel v pomere 91 : 43, štyria sa zdržali – Peter Pellegrini, Juraj Blanár, Ľubomír Vážny a Erik Tomáš (všetci Smer). Za hlasovali poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, proti Smer a ĽS NS.

„Vytvorili sme legislatívny právny rámec, aby sme mohli od mobilných operátorov získavať lokalizačné dáta a následne identifikovať nakazených a ľudí, ktorí môžu byť potenciálne nakazení. Toto riešenie je zamerané na spomalenie nákazy, zabezpečenie okamžitej izolácie osôb v kontakte s potvrdeným prípadom nákazy a testovanie ešte pred prvými príznakmi,“ vysvetľovala zámer zákona vicepremiérka pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí).

Samotné technické riešenie ešte pripravené nie je, ale predstaviť ho chcú veľmi rýchlo. „Pevne verím, že to bude v najbližších dňoch,“ dodala Remišová. „Niekomu sa to môže zdať neštandardné, ale sme v neštandardnej situácii. Bojujeme s vírusom, a preto potrebujeme, aby to bolo prijaté,“ zdôraznila.

Zákon bude účinný dňom, keď ho podpíše prezidentka Zuzana Čaputová.

VIDEO: Pellegrini: Toto nie je rozprávka, kde sa triedi hrach s pšenicou.

„Návrh, ktorý predložila vláda, je hrubým porušením základných ľudských práv. Tento zákon hovorí, že prakticky z akékoľvek dôvodu sa budú zbierať informácie o našej telefonickej komunikácii a emailoch minimálne do konca roka. Všetko to skryli pod hlavičku koronavírusu. Čo má ale koronavírus s tým, s kým ja telefonujem?“ vyhlásil Fico.

„Urobili to tak, aby mohli odpočúvať a sledovať kohokoľvek v tejto krajine. Keď sa pozriem na zloženie ľudí, ktorí dnes tvoria vládnu koalíciu, majú to v krvi, je to v ich DNA výbave. Oni veľmi radi budú sústreďovať všetky informácie o nás, aby s nimi mohli potom pracovať,“ tvrdí bývalý premiér.

Poslanecký klub Smeru avizoval, že určite tento zákon v parlamente nepodporí. „Vážne protestujeme. Tento návrh zákona je najhrubším zásahom do základných ľudských práv, pretože je to zákon špehovací a každý občan by mal vedieť, že ak prejde v predloženom znení, nikto z nás si nebude môcť byť istý tým, čo hovorí do telefónu a čo si píše. Toto všetko bude mať vláda pod vedením človeka z Trnavy k dispozícii a bude môcť kontrolovať ktoréhokoľvek človeka na Slovensku,“ dodal expremiér.

Údaje bude mať len úrad

Aj keď vicepremiérka Remišová priznáva, že technické riešenie ešte pripravené nemajú, k zneužívaniu súkromných údajov podľa nej nedôjde. „V prvom kroku sa budú zbierať najmä lokalizačné údaje. V zákone je len širší legislatívny rámec, máme to nastavené na čas núdzového stavu, ale najneskôr do konca roka 2020. Konkrétne kroky, po koľkých hodinách sa to bude mazať a ako sa s tými údajmi bude narábať, predstavíme v technickom riešení. V každom prípade jediný, komu budú údaje sprístupnené, je Úrad verejného zdravotníctva,“ vysvetlila.

Podľa nej by sa tieto údaje nemali dostať k tretím osobám, napríklad primátorom alebo starostom obcí. Úrad verejného zdravotníctva by podľa avizovaných plánov mal po získaní lokalizačných údajov identifikovať nakazených ľudí a ďalších, ktorí môžu byť potenciálne nakazení. Úradníci budú potom môcť kontrolovať ich pohyb, upozorniť ich na to, že sú ďaleko od miesta svojej domácej karantény, či vyzvať ich, ale aj ľudí z ich okolia, na testovanie. „Ide iba o to, aby sme v prípade krízy v záujme ochrany verejného zdravia upozornili ľudí, že sa pohybujú na miestach, kde sa často pohyboval pozitívne testovaný človek,“ povedal Matovič.

Vicepremiérka je dokonca pripravená ľudí aj pokutovať. Zákon však zatiaľ nerieši represiu. "Ak budú ľudia ohrozovať svojich spoluobčanov, pristúpi sa aj k pokutám a reštrikciám. Zatiaľ to budeme riešiť formou upozornení cez mobilné telefóny a kontrolou dodržiavania, ak bude potrebné, nastúpia aj pokuty,“ zdôraznila Remišová.

Matovič o Ficovi: Skrachovaný politik

Svojej ministerky sa zastal aj čerstvý predseda vlády Igor Matovič. „Keď tu nejaký skrachovaný politik, čo bol v minulosti premiérom, ľudí týmto straší, tak straší niečím, čo neexistuje,“ odkázal Matovič. Podľa neho nejde o zásadný vstup do súkromia občanov, pretože tí už vlastne monitorovaní sú.

„Monitorovaný je každý z nás. Mobilní operátori majú informácie o každom z nás, kadiaľ sme sa v posledných týždňoch a mesiacoch pohybovali,“ tvrdí Matovič.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pripúšťa, že zákon nie je celkom v poriadku. „Uvedomujeme si, že je to zásah do základných práv a slobôd. Ten je však možný, ak je účel primeraný,“ uznala. „Ak nám ide o ochranu života a zdravia, tak takáto právna úprava musí byť zavedená, lebo inak zdravie a život neochránime,“ tvrdí Kolíková.

Remišová sa pri svojom návrhu odvolala na skúsenosť zo susednej Českej republiky, kde podobný návrh schválila vláda už minulý týždeň. Tam však dostanú hygienici údaje až po súhlase majiteľa telefónneho čísla. Slovenská vicepremiérka však súhlasy od ľudí žiadať nemieni.

Prejde nakoniec Sakovej riešenie?

Exministerka vnútra Denisa Saková (Smer) v tejto súvislosti navrhla iné riešenie. Pripomenula, že bývalá vláda ešte minulý týždeň rozhodla o vývoji aplikácie na identifikáciu nositeľov koronavírusu a ľudí, s ktorými boli v posledných štrnástich dňoch v kontakte dlhšom ako päť minút. Všetky údaje by sa navyše po 21 dňoch zmazali. Takúto aplikáciu by si však museli ľudia sami nainštalovať do telefónu.

„Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšia aplikácia. Už len čaká na to, kedy úrad pod vedením ministerky Remišovej dovolí túto aplikáciu nainštalovať. Myslíme si, že ak by vláda schválila povinnú inštaláciu tejto aplikácie, pre úrad by bolo dôležitejšie, s kým sa človek stýkal, než informácia, s kým hovoril a o čom telefonoval,“ vyhlásila Saková. „Je to oveľa jednoduchšie a elegantnejšie riešenie pri absolútnom zachovaní privátneho sveta,“ dodala.

Sakovej riešenie ešte nie je stratené a možno napokon využitie nájde. „Pokiaľ sa to bude dať využiť v tom zmysle, v akom to bolo predstavené, samozrejme to využijeme. Je to teraz v procese testovania, robia na tom špecialisti. Tých aplikácií bolo niekoľko, aj z iných rezortov, chceme to dať preto dokopy, aby sme nevyužívali veľa aplikácií ale len jednu,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Miroslav Ilavský, odborník zaoberajúci sa ochranou osobných údajov, hovorí, že článok 23 GDPR a takisto čl. 15 ePrivacy smernice umožňuje členským štátom zaviesť legislatívne opatrenia na zabezpečenie verejnej bezpečnosti, musia však spĺňať osobitné ustanovenia, ktoré sú v čl. 23 ods. 2 GDPR priamo vymenované.

„Akékoľvek spracúvanie osobných údajov musí byť primerané na dosiahnutie daného účelu, ktorým je v tomto prípade ochrana života a zdravia. Dôležité v tomto prípade je najmä obmedzenie spracúvania na špecifickú skupinu rizikových ľudí, napríklad osôb s cestovateľskou anamnézou, nie nasadenie plošného monitorovania všetkých ľudí. Malo by tam byť určite presné časové obmedzenie, určenie štátnych orgánov, ktoré budú mať kompetenciu spracúvať takéto osobné údaje a takisto prijaté dostatočné záruky na to, aby nemohli byť tieto údaje zneužívané,“ zhodnotil Ilavský.

Odborník ale upozorňuje, že „štátne inštitúcie nie sú vo všeobecnosti z hľadiska IT bezpečnosti veľmi pripravené. Namieste je otázka zabezpečenia týchto dát. Štát by sa mal určite venovať aj dostatočnému zabezpečeniu týchto údajov. Bude závisieť aj od konkrétneho technického riešenia. Ak to bude postavené na GSM anténach, presnosť zamerania polohy nebude až taká vysoká a je preto otázne, aký okruh ľudí systém vyhodnotí ako potenciálne ohrozených vírusovou nákazou. Technológia GPS by bola na tento účel presnejšia, boli by tu zas iné obmedzenia,“ hovorí Ilavský.

„Všeobecná obava ľudí nie je namieste, štát po prijatí novely zákona bude mať na takéto spracúvanie dostatočné oprávnenia, primerané aktuálnej situácii, ale musia byť prijaté aj dostatočné bezpečnostné záruky na ochranu týchto citlivých údajov a proti ich možnému zneužitiu,“ dodal.