Matovič: Riešime podstatné veci, ide o životy a zdravie

VIDEO: Premiér Matovič: Riešime podstatné veci, ide o životy a o zdravie

Premiér po rokovaní vlády povedal, že pondelkový termín predloženia dodržia. „Chceli sme pôvodne dnes, ale vzhľadom na to, že väčšina ministrov je maximálne vyťažená koronakrízou, snažíme sa tieto veci riešiť za pochodu po večeroch,“ povedal po štvrtkovom rokovaní vlády s tým, že rokovania pokračujú aj ďalšie dni. Premiér vylúčil spory pri zostavovaní dokumentu. Doplnil, že najneskôr v nedeľu doobeda by sa mala zísť vláda a schváliť PVV.

Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) potvrdila, že dokument sa finalizuje.

Kabinet si schválil termín na predloženie dokumentu do 13. apríla, ten však nestihol a nový termín neurčil. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) avizoval, že vláda by mala predstúpiť pred NR SR na schôdzi, ktorá sa začne v pondelok 20. apríla.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pred štvrtkovým rokovaním vlády povedal, že oneskorenie predloženia PVV treba pripísať situácii okolo pandémie koronavírusu. Uistil, že dokument predloží vláda do parlamentu načas.

Programové vyhlásenie vlády by sa malo podľa slov premiéra Igora Matoviča opierať aj o koaličnú dohodu, ktorú okrem predstaviteľov koaličných strán a hnutí podpísali aj takmer všetci koaliční poslanci.

Podľa ústavy je vláda povinná do 30 dní od svojho menovania predstúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Rokovanie o programe malo byť dnes

Vláda by mala dnes rokovať o návrhu programového vyhlásenia vlády. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) ho mal na základe uznesenia schváleného na prvom stretnutí vlády 21. marca predložiť do 13. apríla. Z Ústavy SR vyplýva, že vláda je povinná do 30 dní od svojho menovania predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Vláda bola vymenovaná prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou 21. marca. Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár uviedol, že parlament by mal začať rokovať o programovom vyhlásení vlády na budúci týždeň v pondelok.

Programové vyhlásenie vlády vychádza z programových priorít strán tvoriacich vládnu koalíciu, na ktorých sa vopred dohodli lídri koalície. Býva rozdelené do viacerých oblastí. Napríklad programové vyhlásenie vlády, ktoré v roku 2016 pripravili strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť, bolo založené na posilnení spoločenskej a politickej stability; pružnom reagovaní na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia; plynulom pokračovaní v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny; prehĺbení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Slovenska a posilnení úlohy štátu a ochrany verejného záujmu.

V parlamente sa bude nová vláda opierať o 95 poslancov štyroch politických strán – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, Sloboda a Solidarita (SaS), Za ľudí. Vláda získa dôveru, ak za jej program bude hlasovať aspoň nadpolovičná väčšina pléna, teda minimálne 76 poslancov zo 150.

Prezidentka nevystúpi pred poslancami

Prezidentka Zuzana Čaputová po schválení programového vyhlásenia vlády premiéra Matoviča nevystúpi pred poslancami s prejavom. Informovala o tom Martina Goffová, riaditeľka odboru komunikácie prezidentskej kancelárie. Podľa nej prezidentka vystúpi v parlamente so správou o stave republiky „podľa vývoja situácie“. Bývalí prezidenti takýto prejav prednášali spravidla v júni, vždy to však neplatilo. Politický analytik Ján Baránek si myslí, že prezidentka by mala vystúpiť v parlamente a do súčasnej situácie vniesť „istotu a vizionársky pokoj“.

Zuzana Čaputová si teda neosvojila postup, aký zvolil jej predchodca Andrej Kiska. Ten sa v roku 2016 bezprostredne po schválení vládneho programu a vyslovení dôvery vláde prihovoril novému zákonodarnému zbo­ru.

Podľa politického analytika Jána Baránka bez ohľadu na to, či by Čaputová chcela alebo nechcela opakovať kroky Kisku, mala by vystúpiť v Národnej rade SR, keďže hrozí silný úpadok ekonomiky. „Predsa len je hlava štátu a možno by vedela vniesť do spoločnosti iný tón a náboj, aký do toho vnáša premiér Igor Matovič, z ktorého vyjadrení môžeme byť niekedy dezorientovaní a zneistení. Najlepšie fórum na to je Národná rada SR a vôbec to nemusí byť spojené s programovým vyhlásením vlády,“ zhodnotil analytik s tým, že určite by hlava štátu mala takýto krok urobiť.

Prezidentka Čaputová od nástupu do funkcie v polovici júna 2019 ešte v poslaneckej snemovni nepredniesla prejav. Premiéru so správou o stave republiky tak bude mať pravdepodobne v júni, ak nie skôr. Správa o stave krajiny je zvyčajne v najväčšom centre pozornosti a považuje sa za najkľúčovejší prejav roka v podaní hlavy štátu. Dá sa očakávať, že jeho súčasťou bude aj hodnotenie, ako sa dokázala nová vláda vysporiadať s pandémiou koronavírusu, a taktiež jej ekonomickými a sociálnymi dôsledkami.

Sulík: Prioritou je podnikateľské prostredie

Hlavnou prioritou pripravovaného programového vyhlásenia vlády za ministerstvo hospodárstva bude zlepšenie podnikateľského prostredia. Povedal to na štvrtkovom brífingu minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Druhou významnou témou bude podľa ministra energetika a treťou zlepšenie funkčnosti ministerstva.

Sulík pripomenul, že predchádzajúca vláda si dala za cieľ postúpiť v rebríčku konkurencieschop­nosti na vyššie priečky, no Slovensko sa, naopak, napríklad v rebríčku Doing Business, ale aj ďalších, prepadlo. „Sme na tom v medzinárodnom porovnaní dosť zle,“ zdôraznil minister. Sulík pripomenul, že pred parlamentnými voľbami strana SaS predstavila 100 opatrení na okamžité zlepšenie podnikateľského prostredia. „Pripravujeme aj ďalšie zlepšenia. Pomôže to aj v čase koronakrízy,“ tvrdil Sulík.

Druhou prioritou je podľa ministra energetika a treťou zlepšenie funkčnosti ministerstva. Podľa Sulíka je síce ministerstvo funkčné, no vidí veľký priestor na zrýchlenie procesov a skrátenie lehôt na vybavovanie agendy. „Aby ministerstvo hospodárstva bola organizácia, ktorá svojou efektívnosťou môže konkurovať aj podobným súkromným organizáciám,“ do­dal.

V energetike má ministerstvo hospodárstva viacero priorít. „Úplne základnou je zníženie cien energií pre koncových odberateľov,“ povedal štátny tajomník MH Karol Galek. Ministerstvo bude podľa neho prehodnocovať štátom zriadené poplatky, ktoré ceny energií zvyšujú. Zaoberať by sa chceli aj spravodlivým nastavením regulačných opatrení. MH podľa Galeka v súčasnosti rieši najmä to, aby v energetike zostal zachovaný celý dodávateľsko-odberateľský reťazec.

Podľa Galeka patrí k prioritám nového vedenia rezortu aj dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach. „Dostavba Mochoviec je dnes v situácii, kedy tam hrozí ďalšie odďaľovanie. Verím, že sa nám spolu s vedením Slovenských elektrární podarí čo najskôr sa dostať k termínu uvedenia tretieho bloku do prevádzky,“ dodal. Napriek viacerým technickým aj termínovým otáznikom ministerstvo nepristúpi na zvyšovanie nákladov štátu na tento projekt. „Nechceme, aby daňový poplatník prispel čo i len ďalším jedným eurom alebo centom na túto bezodnú dieru,“ zdôraznil.