Najvyšší ústavní činitelia podpísali deklaráciu o zahraničnom smerovaní SR

SITA | 09.05.2020 11:34, aktualizované: 
čaputová, matovič, kollar, korcok,
Zľava: Predseda NR SR Boris Kollár, prezidentka SR Zuzana Čaputová, premiér SR Igor Matovič a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok po podpise deklarácie. Autor: ,
Traja najvyšší ústavní činitelia dnes podpísali spoločné vyhlásenie pri príležitosti Dňa Európy. Dokument v priestoroch Oranžéria na Bratislavskom hrade slávnostne podpísali prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda vlády SR Igor Matovič. Poprední predstavitelia štátu sa v deklarácií prihlásili k pokračovaniu proeurópskeho smerovania Slovenska a plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO).

VIDEO: Brífing po podpise Deklarácie o zahranično-politickom smerovaní SR najvyššími ústavnými činiteľmi SR. Hovorí o proeurópskej orientácii Slovenska, ale aj zvýšení príspevku do NATO na dve percentá HDP.

„Slovenská republika je slobodný, suverénny a demokratický štát. Sme členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Naše členstvo v týchto organizáciách bolo našou slobodnou voľbou. Je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, a tiež solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri,“ zdôrazňujú ústavní činitelia.

„Som rada, že sa tak stalo v deň, keď oslavujeme mier a jednotu. Dali sme jednoznačne najavo, že nám záleží na jednotnej zahraničnej politike, jednotnej európskej politike a jednotnej bezpečnostnej politike,“ povedala po podpísaní deklarácie prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa premiéra Matoviča sa už nesmie stať, že poprední ústavní činitelia budú vystupovať nejednotne. Tiež pripomenul, že referendum o vstupe do EÚ bolo jediným platným na území Slovenska. „Mohli sme sa hrajuškať na vlastnom piesočku, ale dobrovoľne sme sa rozhodli, že budeme súčasťou európskeho projektu,“ zdôraznil premiér s tým, že práve EÚ garantuje mier v Európe viac ako 75 rokov.

„Diplomacia je o symboloch, aké vyšleme, také sa nám vráti. V minulosti o Slovensku hovorili, že sme malí. Keď sa budeme tváriť ako malí, tak to, čo vyšleme, to sa nám aj vráti,“ povedal predseda parlamentu Kollár a zdôraznil, že Slovensko by si malo brať príklad z krajín, ktoré sú síce malé, ako napríklad Luxembursko, Dánsko či Fínsko, no ich hlas je v EÚ počuť.

Najvyšší ústavní činitelia sa zaviazli k tomu, že Slovensko by malo do roku 2024 prispievať do NATO dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) či k vytvoreniu a schváleniu nových strategických dokumentov, ako sú Bezpečnostná a Obranná stratégia SR. Slovensko ich má od roku 2005 neaktuali­zované, pretože Slovenskej národnej strane (SNS) ako súčasti predošlej vládnej koalície prekážala pasáž, v ktorej sa Rusko spomína ako bezpečnostná hrozba. V dokumente sa píše, že budú bojovať proti dezinformáciám či podporovať taký rozpočet EÚ, ktorý bude postavený na zelenej obnove a transformácii ekonomiky. EÚ sa v texte vyhlásenia spomína viackrát.

Dokument tiež konštatuje, že prezidentka Čaputová, predsedovia parlamentu a vlády Kollár a Matovič sa budú snažiť, aby bola európska politika vnímaná ako domáca a spomína sa v nej aj Visegrádska štvorka (V4). „Hlavným kritériom nášho pôsobenia sa stane podpora presadzovania záujmov SR a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ,“ píše sa v spoločnom vyhlásení. Zaviazali sa aj k tomu, že budú „aktívne a otvorene“ vystupovať pri obrane hodnôt slobody a demokracie, právneho štátu a medzinárodných pravidiel, „vrátane ochrany suverenity i územnej celistvosti štátov, a budeme dbať o to, aby sa tieto princípy stali kľúčovým kritériom pri presadzovaní záujmov SR v bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch.“