Záhadné správanie bieloruského diplomata

Miroslav Čaplovič, Pravda | 26.08.2020 09:00
Igor Leščeňa Foto: ,
Igor Leščeňa predstúpil pred médiá bez možnosti klásť mu otázky.
Bieloruský príbeh, ktorý sa odohral na Slovensku, má niekoľko otáznikov a ťažko sa hľadajú správne odpovede. Hlavné sa zdajú tri otázky.

Naozaj sa v Igorovi Leščeňovi ozvalo svedomie, keď vo funkcii bieloruského veľvyslanca na Slovensku odsúdil policajnú brutalitu v domovskej krajine? Ako je možné, že sa nebojí vrátiť do Minska, keď povedal, že tamojší režim by z neho dokázal vyrobiť obchodníka s drogami? Prečo nevyužil možnosť požiadať v Bratislave o získanie politického azylu?

VIDEO: Prečo sa bieloruský veľvyslanec Leščeňa postavil proti Lukašenkovi? (24. 8. 2020)

Násilie kritizoval ako prvý veľvyslanec

Týždeň po vypuknutí demonštrácií proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb Leščeňa zverejnil video, na ktorom sa dôrazne postavil proti brutálnemu potláčaniu pokojných protestov: „Aj ja som šokovaný príbehmi o mučení a bití, čo zažívajú moji spoluobčania," zdôraznil s tým, že je solidárny s Bielorusmi, ktorí vyšli do ulíc, aby bolo počuť ich hlas.

Leščeňa sa stal vôbec prvým veľvyslancom Bieloruska na celom svete, ktorý odmietol násilie páchané na demonštrantoch a postavil sa na ich stranu. Následne požiadal o uvoľnenie z funkcie, lebo už nemôže zastupovať svoj štát. (Nie je jasné, prečo diktátor Alexandr Lukašenko podpísal dekrét o jeho odvolaní až tento utorok, čiže takmer desať dní od publikovania videa.)

Dva dni po nakrútení nahrávky sa s Leščeňom stretol Igor Matovič. „Za seba môžem povedať, že to bolo jedno z najobohacujú­cejších stretnutí, aké som tu zažil," napísal slovenský premiér na Facebooku. Vyzdvihol, že Leščeňa sa rozhodol radšej vzdať lukratívneho miesta, ako by mal kryť tyraniu voči bieloruskému ľudu.

Na tlačovke (bola venovaná novým krokom vlády) Matovič vyhlásil, že ak ambasádor požiada o politický azyl, slovenské úrady by mu mali vyhovieť. Po stretnutí s premiérom sa Leščeňa na niekoľko dní mediálne odmlčal.

Ministerstvo čakalo, že bude chcieť azyl

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok odkázal končiacemu veľvyslancovi, že má kedykoľvek otvorené dvere na ministerstve, keď prejaví záujem porozprávať sa. „Leščeňa mal počas minulého týždňa niekoľko termínov, aby ponuku mohol využiť. Z nejasných príčin odložil stretnutie s ministrom až na tento pondelok," informoval Pravdu nemenovaný zdroj zo sídla diplomacie SR. Podľa neho Korčok od prvej chvíle očakával, že Leščeňa ho oboznámi, že si podá žiadosť o poskytnutie azylu. Úradný proces sa začína oznámením danej osoby na policajnom útvare, a ten správu zasiela ministerstvu vnútra, ktoré o veci rozhodne.

Toto nie je Majdan. Bielorusi nechodia von s vlajkami EÚ či NATO.
Igor Leščeňa, už bývalý veľvyslanec Bieloruska na Slovensku

Slová o tom, čo Korčok predpokladal, nepriamo naznačuje správa, ktorú Tlačová agentúra SR vydala v nedeľu dopoludnia. „Bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa by bol prvým diplomatom, ktorému by SR udelila azyl, ak by oň požiadal," uviedol hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga.

Mimochodom, minister bol pripravený prísť na spoločnú tlačovku s Leščeňom, ale ten mu v predstihu dal vedieť, že pred médiá predstúpi bez možnosti jemu klásť otázky. Korčok podľa zdroja Pravdy preto nepovažoval za logické, aby bol prítomný na takej akcii. Po stretnutí s ním na pôde ministerstva hovoril len Leščeňa, pričom si väčšinou pomáhal textom na papieri. Na záver neumožnil, aby dostal čo len jednu otázku.

Žiadny Majdan, reč nie je o EÚ ani o NATO

Celkový dojem z Leščeňovho vystúpenia pred médiami bol taký, že už nepoužíval taký ostrý tón, ako keď na videu napríklad prirovnal policajnú brutalitu v povolebnom Bielorusku k represáliám Stalinovej tajnej polície v niekdajšom Sovietskom zväze. Zdôveril sa, že svoj hlas dal Lukašenkovi, ale dodal, že výsledky volieb na ambasáde odmietol falšovať.

Vôbec sa nezmienil o tom, prečo nepožiada o azyl. Povedal, že túto stredu sa vráti do Bieloruska. „Možno sa o sebe dozviem niečo nové. Napríklad, že som drogový díler alebo že so sebou prinášam milióny eur na podporu revolúcie proti prezidentovi Lukašenkovi," utrúsil ironicky. Ale ak nevylučuje svoju perzekúciu, nie je jasné, prečo riskuje neistý osud po návrate do Minska.

Leščeňa sa pochvalne vyjadril o niektorých ekonomických veciach, čo vznikli počas Lukašenkovej éry, a považuje z dôležité zachovať ich. Zároveň spochybnil možnosť, že by sa demonštranti zaujímali o zblíženie Bieloruska s Európskou úniou alebo nebodaj so Severoatlantickou alianciou: „Toto nie je Majdan. Bielorusi nechodia von s vlajkami EÚ či NATO."

Denník Pravda sa bude snažiť monitorovať situáciu okolo Leščeňu, aby mohol čitateľky a čitateľov informovať o ňom po návrate do Minska.