Gašparovič: Za nevymenovaním Čentéša si stojím
VIDEO: Ivan Gašparovič o Igorovi Matovičovi: Je zahľadený do seba. (22. 9. 2020)
Poslanci súčasnej vládnej koalície hovoria, že prokuratúra je v žalostnom stave. Súhlasíte s tým?
Nedá sa to povedať globálne, pretože v každom zamestnaní či profesii sú ľudia čestní aj menej čestní, kvalitní aj menej kvalitní. Prokuratúra a justícia dnes na Slovensku prežívajú veľmi ťažké časy. Niet preto divu, že sa hľadá spôsob, ako ich zmeniť. Nesmie sa to však robiť s predstavou, že všetci, ktorí sú v týchto úradoch, sú zlí, nekompetentní a treba ich vyhodiť, alebo treba nejakými úpravami riešiť fungovanie tejto inštitúcie a zrušiť aj to, čo funguje dobre.
Boli ste generálnym prokurátorom. Ako hodnotíte zmeny pri voľbe generálneho prokurátora?
Zmenil sa zákon o prokuratúre. Priznám sa, že som ho nečítal celý. Ale potešil ma postoj pani prezidentky, keď povedala, že bude pozorne sledovať prípravu tohto zákona. Dnes, keď už tento zákon máme, si myslím, že nie je ideálny a nie úplne prispeje ku skvalitneniu riadenia prokuratúry.
Prečo?
Prvé, čo ma mrzí, je, že na generálneho prokurátora môže kandidovať aj neprokurátor. To nie je dobré. Generálna prokuratúra je špecifický orgán, ktorý nepodlieha vláde, prezidentovi ani Národnej rade. Poslancom síce generálny prokurátor predkladá správy o činnosti, ale inak voči nim nemá zodpovednosť. Príkazy mu nemôže dať ani vláda a ani hlava štátu. Postavenie generálneho prokurátora je veľmi silné. Preto by to mal byť človek, ktorý prokuratúru podrobne pozná a dokáže ju riadiť v duchu ochrany ľudských práv a slobôd.
„Mrzí ma, že na generálneho prokurátora môže kandidovať aj neprokurátor“
Skúsený advokát tiež musí poznať fungovanie prokuratúry…
Advokát a prokurátor stoja pri svojej práci proti sebe. Jeden žaluje, druhý obhajuje. Nikdy nie sú prakticky v zhode. Keď som sa stal federálnym generálnym prokurátorom, môj predchodca musel funkciu opustiť, pretože mu to prezident Václav Havel odporučil kvôli podozreniu zo spolupráce s izraelskou kontrarozviedkou. Vedením Generálnej prokuratúry bol dočasne poverený advokát Tibor Böhm, vtedy vo funkcii generálneho prokurátora SR. Ako advokát zastupoval odsúdených v trestnej veci vraždy študentky Ľudmily Cervanovej. Využil svoje nové postavenie, ktoré mu dávalo možnosť už vykonaný rozsudok napadnúť a požiadať o jeho zrušenie pre porušenie zákona na Najvyššom súde ČSFR. Predsedom federálneho súdu v tom čase bol JUDr. Otakar Motejl. Aj on bol jedným z neúspešných obhajcov ich odsúdených klientov. Samozrejme, žiadosti kolegu vyhovel. Pamätáte sa, čo to vyvolalo v spoločnosti – veľký ohlas nevôle a hnevu pre zrušenie obvinenia – tlačové, rozhlasové a televízne besedy, natočil sa film a súčasne sa zavádzala verejnosť o dôvode zrušenia obvinenia, vraj novým dôkazom svedčiacim o nevine ich klientov, a trvalo to takmer desať rokov, kým súd potvrdil pôvodný rozsudok viny. Netvrdím, že by sa tak správal, ak by kandidoval pán Lipšic alebo iný advokát v tejto funkcii, ale čo keď?
A čo sudcovia? Aj u nich vidíte podobné riziko?
Platí to aj pre sudcov. Justícia je úplne iná inštitúcia ako prokuratúra a môže dôjsť k podobnej situácii.
Generálnym prokurátorom bol však aj Milan Hanzel, ktorý predtým prokurátora nerobil…
Aj uňho urobili pre splnenie podmienok účelový krok, že asi na mesiac išiel najprv z Najvyššieho súdu na Generálnu prokuratúru. JUDr. Hanzel neurobil nič zlé, ale ani veľa dobrého. Bol neutrálny vo veciach trestných, prokuratúru neriadil. Ako mi sám povedal, KDH mu za prvého námestníka dosadilo JUDr. Lauka. Ten riadil nekompetentne najmä trestný úsek.
Súhlasíte s tým, že verejné vypočutie pomôže transparentnosti výberového procesu?
Podľa mňa to nejaký veľký význam nemá. To bude vždy politická voľba. Ale súhlasím, že bude väčšia transparentnosť pri výbere kandidáta. Ja však považujem za najdôležitejšiu podmienku výberu generálneho prokurátora jeho charakter. Človek môže byť právne vzdelaný, ale bez charakteru a zásad to fungovať nebude.
Ako prezident ste v roku 2011 odmietli vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša a argumentovali ste vtedy okrem iného aj nedostatkom charakteru. Stojíte si za tým stále?
Áno. Nie ja, ale on sám sa predstavil ako klamár, ktorý za svoje pracovné pochybenia a klamstvá obvinil kolegyňu, že skartovala zápisnicu vypovedajúceho svedka – terajšieho premiéra Igora Matoviča – vo veci falšovania lístkov a kupovanie hlasov pri voľbe generálneho prokurátora. V tom čase boli navrhnutí dvaja kandidáti. Dobroslava Trnku navrhol poslanec strany SDKÚ a Čentéša strana SaS. Čentéš podmienil svoju kandidatúru verejnou voľbou. Prvým prešľapom, ktorý mi signalizoval problém, bolo, keď Národná rada v priebehu voľby odhlasovala zmenu v rokovacom poriadku, aby sa voľba zmenila z tajnej na verejnú. Nemôže sa stať, že sa hlasovanie prispôsobuje účelu. Prvá voľba bola neúspešná a keď sa začalo vyšetrovanie podplácania poslancov, bola podaná aj sťažnosť na Ústavný súd. Ten predbežne rozhodol, že verejná voľba sa nesmie konať až do definitívneho rozhodnutia o sťažnosti. Trnka sa medzitým kandidatúry vzdal a Čentéš sa okamžite opäť prihlásil napriek tomu, že voľba mala byť už tajná. Predseda parlamentu Richard Sulík využil to, že rozhodnutie Ústavného súdu o predbežnom opatrení ešte nebolo publikované v Zbierke zákonov. Rýchlo zvolal schôdzu parlamentu, na ktorej Čentéša zvolili. Ja som ešte predtým vyhlásil, že ak poslanci zvolia Trnku alebo Čentéša, tak ani jedného nevymenujem.
Prečo?
Boli tam podozrenia z falšovania lístkov, kupovania hlasov, a preto ani jeden z nich nebol pre mňa na túto vysokú funkciu dostatočne spoľahlivý. Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd. Prvému senátu namietal zaujatosť, ja som ju potom namietal druhému senátu a tak to išlo ďalej. Poslednú sťažnosť som dal ja a o tejto dodnes Ústavný súd nerozhodol a napriek tomu vydal rozhodnutie, že som konal svojvoľne. Podstatné, prečo som nechcel Čentéša vymenovať, bolo aj jeho konanie ako prokurátora pri vypočúvaní svedka Igora Matoviča ohľadom podplácania poslancov. Čentéš zápisnicu z vypočúvania skartoval a keď sa na to prišlo, povedal, že to urobila sekretárka. Tá z toho skoro dostala infarkt a vyhlásila, že to nie je pravda. Napokon sa ku skartovaniu priznal Čentéš. Hovoril, že zápisnica bola na mokrom okne, ktoré zatekalo. Neskôr vyhlásil, že si ju pri množstve iných spisov nevšimol. Čiže klamstvo nad klamstvo. A tento človek by mal riadiť Generálnu prokuratúru? To sa nemôže stať.
„Čentéš je posadnutý tým, že chce byť generálnym prokurátorom“
Rada prokurátorov vybrala ako svojho kandidáta Jozefa Čentéša. Čo na to hovoríte?
Za vyslovené klamstvo, obvinenie spolupracovníčky ho mali zbaviť funkcie prokurátora. Pritom išlo o najslabšieho prokurátora Generálnej prokuratúry. Človek s minulosťou neserióznosti a klamstiev sa nemôže uchádzať o funkciu generálneho prokurátora, to sa nedá pochopiť. Dokonca keď Ústavný súd rozhodol o porušení jeho práv a priznal mu odškodné 60-tisíc eur, Čentéš povedal, že to dal na dobročinné účely. Neverím tomu. Nech ukáže doklady, komu a koľko dal, potom tomu uverím.
Ste spokojný s tým, aký precedens ste týmto svojím rozhodnutím pre prezidentský úrad nastavili?
Samozrejme. To musí byť zodpovedný človek, ktorému sa dá dôverovať. Ak v minulosti klamal, predpokladám, že bude klamať aj v budúcnosti, ak pôjde o jeho kožu. Nedá sa mu preto dôverovať. Veď on je posadnutý tým, že chce byť generálnym prokurátorom, a nemá na to.
Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že okrem charakterových a odborných predpokladov bude pred vymenovaním zvažovať aj politickú minulosť kandidáta. Do akej miery by bola akceptovateľná kandidatúra Daniela Lipšica s jeho politickou minulosťou, navyše nadviazanou aj na premiéra Igora Matoviča?
Určite to nie je akceptovateľné. Veď bol v niekoľkých politických stranách aj ako funkcionár a teraz je advokát. Lipšic v bol v čase Valkovej vraždy minister vnútra a na mieste činu bol ako jeden z prvých. Ako mohol byť potom v tejto kauze obhajcom? Veď aj etický kódex advokáta hovorí, že to nie je možné. Navyše bol súdom odsúdený, aj keď len za neúmyselný trestný čin, a myslím, že je stále v podmienke.
Myslíte, že prokuratúra má dostatok kvalitných kandidátov na túto funkciu?
Určite.
Kritizujete prijatý zákon, ale príbehy Trnku či prokurátorov Reného Vaneka a Petra Šufliarskeho sú naozaj poľutovaniahodné. Ako sa mohlo stať, že na čele prokuratúry boli takí ľudia?
Niektorých ľudí začal ovládať človek mimo prokuratúry. Práve preto som povedal, že ani vedomosti či vek nedávam na prvé miesto, ale hlavne charakter. Ten má byť prvoradý.
Máte osobne nejakých favoritov alebo ľudí, ktorých by ste si v tej funkcii vedeli predstaviť? Spomínajú sa mená trestného sudcu Juraja Klimenta a prokurátorov Jána Šantu a Maroša Žilinku…
Nechcite, aby som povedal nejaké meno, lebo by som im poškodil.
Zastupujúca generálna prokurátorka Viera Kováčiková povedala, že pripraví podanie sťažnosti na Ústavný súd aj preto, že kandidovať môžu aj neprokurátori. Ak súd sťažnosť prijme, môže byť odložená účinnosť zákona, a teda aj celá voľba. Stotožňujete sa s takýmto postupom?
Áno. Súhlasím s ňou, ale nie som si celkom istý, či Ústavný súd bude chcieť rozhodnúť o protiústavnosti tohto ustanovenia. Ale súhlasím s ňou. Osobne ju nepoznám, ale aj ona by pokojne mohla byť zodpovednou generálnou prokurátorkou.
„Indície, naopak, ukazujú, že za Kuciakovou vraždou sú Kočner a Zsuzsová“
Čo hovoríte na to, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce zverejňovať hlasovanie v senátoch? A navrhuje odchod sudcov do dôchodku po prekročení veku 65 rokov?
Myslím, že to nie je celkom dobré rozhodnutie. Ak sme sa za mojich čias s predsedom Najvyššieho súdu dohodli, že sudcov je dostatok, tak som sudcov odvolal. Vždy treba zvážiť, či nebudú títo sudcovia chýbať. Najviac sa to týka sudcov na Najvyššom súde a krajských súdoch, kde sú zvyčajne starší sudcovia.
Myslíte si, že nemáme toľko skúsených sudcov, aby sme ich už v 65 rokoch posielali do dôchodku?
To nie som schopný povedať. Predseda Najvyššieho súdu by mal povedať, či mu nebudú chýbať.
A zverejňovanie hlasovania v senáte?
Určite nie. V zákone je jednoznačne napísané, že sudca rozhoduje podľa vlastného vedomia a svedomia, podľa zákona, ústavy a medzinárodných zmlúv. Do určitej miery by to bolo možné považovať za ohrozenie nezávislosti rozhodovania. Zoberme si situáciu okolo Kočnera a vraždy novinára a jeho snúbenice. Je neprípustné zverejňovať, ako kto v senáte hlasoval. Všetci, aj ja, sme čakali odsudzujúci rozsudok. Určité pochybnosti som mal ohľadom dôkazov. Keď malo dôjsť k vyhláseniu rozsudku a súd to o mesiac odložil, vedel som, že sa niečo deje. Očakávam, že Najvyšší súd zistí nedostatky vo vykonaní niektorých dôkazov a vráti to naspäť na prvý stupeň. Veď aj teraz sme sa dozvedeli, že vyšetrovatelia a prokurátori si nevyžiadali kamerový záznam Kočnera v banke včas. Zle vyšetrených alebo nedoriešených vecí je tam asi viac. Neodsudzujem preto senát za to, že nemal odvahu odsúdiť všetkých.
Čo je podľa vás problémom v kauze Kuciak? Je tam viacero do seba zapadajúcich nepriamych dôkazov, ale žiadny priamy…
To by som sa musel pozrieť do spisu. Určite na tom malo veľký podiel aj to, ako sa zo spisu vynášalo, a to, ako médiá podrobne rozoberali dôkazy, o ktorých niekedy poriadne nevedel ani vyšetrovateľ. Vôbec nevyčítam súdu, že tak rozhodol. Tým však vôbec nechcem nijako zľahčiť podozrenia voči Kočnerovi a Zsuzsovej. Indície, naopak, ukazujú, že sú to asi oni. Ale súd nemôže rozhodovať za základe indícií, ale musí rozhodnúť za základe nespochybniteľných dôkazov.
Polícia odkryla viaceré prípady korupcie sudcov, množstvo z nich je vo väzbe – počnúc bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou. Nešokovalo vás to?
Určite. Vždy sa nájde nejaká čierna ovca, a to nielen na Slovensku, ktorá sa spreneverí svojmu poslaniu. Nedivím sa, že sa to stalo aj u nás. Prekvapilo ma však, že až v takom rozsahu. To som si nevedel predstaviť. Napriek tomu neodsudzujme všetkých sudcov.
„Matovič je narcis, ktorý sa rád počúva“
Kto je zodpovedný za to zlyhanie?
Peniaze ovládajú svet, krivia charakter ľudí a potláčajú pravdu a spravodlivosť.
Na to asi treba politickú elitu. Prečo Slovensko nemá šťastie na politické osobnosti?
Nemáme smolu, sme takí istí ako druhí. Máme a vždy sme mali takých politikov, akých sme si zvolili. Nezáleží na jednom človeku, to sú systémy.
Čo hovoríte na Igora Matoviča? Aký je to premiér?
Matovič je zahľadený do seba. Má sa veľmi rád. Rád sa počúva a neprijíma kritiku. Je to narcis. Ja uňho pozorujem, že sa viac teší, keď niekomu môže niečo prekaziť a zakázať, ako vybaviť alebo pomôcť.
Podľa vás teda nie je najvhodnejší typ na premiéra?
Viem si predstaviť iného. Ale to je otázka skôr pre OĽaNO a koalíciu.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ