OĽaNO klesá, vydrží ich klub?

Podpora obyčajných podľa prieskumov voličských preferencií klesá už od februárových volieb. Podľa najnovších výsledkov agentúry AKO však matovičovcov predbehla vznikajúca strana Hlas Petra Pellegriniho.

Podľa prieskumu AKO pre Hospodárske noviny by Hlas získal 18,8 percenta hlasov. OĽaNO kleslo na 15,3 percenta.

Podľa sociológa Václava Hřícha z agentúry je pravdepodobné, že hlavným dôvodom nárastu Hlasu sú voliči Smeru, ktorí postupne prechádzajú v čoraz väčšom množstve práve k Pellegriniho strane. „Od odchodu Petra Pellegriniho Hlas a Smer viedli súboj, ktorý v poslednom období ustal. Dokonca začali v niektorých veciach spolupracovať. To mohlo voličom Smeru vyslať signál, že ten Pellegrini nemusí byť až taká zlá voľba,“ vysvetľuje Hřích.

Nemyslí si, že by Smeru hrozil scenár, v ktorom by ho Hlas takpovediac „zhltol“ a preferencie by sa zmenšili až pod päť percent, ktoré zatvárajú brány parlamentu.

Prieskum bol robený ešte pred medializovaným konfliktom Matoviča a Sulíka, jeho efekt teda nemohol byť zachytený. SaS však napriek tomu stále rastie a vyzerá to, že je to práve na úkor Matovičovho OĽaNO. V najnovšom prieskume má Sulíkova strana 13,4 percenta, čo je o štyri percentuálne body viac ako pred troma mesiacmi. Hřích však hovorí, že pokles preferencií OĽaNO je dlhodobý a nemusí súvisieť práve s SaS. „OĽaNO klesalo kontinuálne už počas leta. Takisto bol nameraný postupný pokles dôveryhodnosti predsedu tejto strany. Zdá sa, akoby ľudia čiastočne OĽaNO opúšťali,“ podotýka Hřích.

"Netreba zabúdať, že OĽaNO nabralo obrovské množstvo sympatizantov tesne pred voľbami. Títo voliči nie sú verné typy, svoj hlas dali strane hlavne preto, že v tom videli určitú nádej na zmenu. Keďže mnohí svoj názor zmenili tesne pred voľbami, tak ho jednoducho zmenili znovu po voľbách, " dodáva.

Preferencie troch strán Sme rodina, ĽS NS a Smer zaznamenali zisk okolo ôsmich percent (Sme rodina 8,8, ĽS NS 8,5, Smer 8,3 percenta). Programy týchto strán sú v mnohom podobné, akcentujú hlavne sociálne a konzervatívne témy, ktoré často prerastajú až do euroskepticizmu či protiimigrantskej rétoriky.

Podľa Hřícha je však predčasné hovoriť o nejakej forme predvolebnej koalície. „Je veľmi ďaleko pred voľbami. Prieskum odráža len aktuálne nálady po pol roku novej vlády. Ešte by som nehovoril o konkrétnych koalíciách,“ hovorí. Istý signál tu však podľa neho je. „Ak sa má nejaká koalícia zložiť, tak to možno bude musieť byť zo subjektov, ktoré k sebe doteraz nie úplne pasovali. Jednoducho by to muselo byť veľmi rôznorodé,“ dodáva Hřích.