Po viac ako storočí v Taliansku skončí filmová cenzúra

„Zrušili sme definitívne filmovú cenzúrou, prekonali sme tak systém kontroly a zásahov, ktorý umožňoval štátu vstupovať do tvorivej slobody umelcov,“ uviedol taliansky minister kultúry Dario Franceschini. Teraz vznikne 49-členná rada, ktorá bude rozhodovať o vhodnosti snímok pre konkrétne vekové skupiny divákov.

Už bolo načase

Nová ministerská rada ale na rozdiel od svojich predchodcov už nebude mať možnosť zakázať distribúciu filmu v kinách či ju podmieniť vyradením niektorých záberov.

Zmenu privítali režiséri a filmoví odborníci. „Už bolo načase,“ uviedla filmová a televízna novinárka Elena Boerová.

Filmová cenzúra existovala v Taliansku od samotných počiatkov kinematografie – od roku 1914. Zákaz distribúcie fungoval ako v období fašistickej diktatúry, tak po roku 1945 v novom demokratickom zriadení. Častým dôvodom k vyradeniu scén či zákazu distribúcie bola urážka dobrých mravov či náboženstva. Viac ako desať rokov tak v talianskych kinách nemohol byť premietaný v celom rozsahu napríklad film Posledné tango v Paríži od Bernarda Bertolucciho. Cenzúrne zásahy zažili aj jeho kolegovia ako Pier Paolo Pasolini či Luchino Visconti. Dlhé desaťročia bolo zakázané v kinách premietať tiež snímku Lev púšte o talianskej okupácii Líbye sýrskeho režiséra Mustafu Akkada.

Stovky snímok

Podľa údajov talianskeho ministerstva kultúry bolo v Taliansku od roku 1944 cenzurovaných 274 talianskych snímok, 130 amerických a 321 filmov z iných krajín. Zákazy a úpravy sa týkali aj niektorých českých a československých filmov, napríklad Extáza režiséra Gustava Machatého, ktorá bola premietaná na festivale v Benátkach ale dlhé roky nemohla do bežnej distribúcie alebo filmu „…a pátý jezdec je Strach“ od Zbyňka Brynych.