Výmena ministra sa zmenila na frašku

Ministrom pôdohospodárstva je Samuel Vlčan (nom. OĽaNO). U prezidentky Zuzany Čaputovej sa stretol s odchádzajúcim Jánom Mičovským (OĽaNO). Ten síce verejne vyhlásil, že berie svoju demisiu späť, no premiér Eduard Heger (OĽaNO) tlačovou správou oznámil, že sa dohodol s prezidentkou­ inak.

Politológ Tomáš Koziak hovorí o neslýchanom zmätku okolo výmeny šéfa rezortu pôdohospodárstva. Mičovský približne pred dvoma týždňami oznámil, že podáva demisiu. Ako prejav politickej kultúry, keďže pochybil pri výbere šéfky pozemkového fondu. Tá má na krku obvinenie z úplatkárstva a zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Medzi možnými Mičovského náhradníkmi sa spomínal aj Vlčan. Výsledkom čakania bol prekvapujúci krok: Mičovský demisiu stiahol. „Motívom pána Mičovského mohla byť nespokojnosť s výberom jeho nástupcu. Ak si neuvedomil, že jeho krok sa minie účinku a celá situácia sa zmení na frašku, svedčí to o tom, že politiku vníma veľmi naivne,“ zhodnotil Koziak.

Diel zodpovednosti v hnutí OĽaNO vidí politológ Michal Cirner. Mičovský nebol všeobecne hodnotený ako dobrý minister, viaceré kauzy v rezorte nezvládal. "Hoci informoval premiéra Hegera a lídra hnutia Igora Matoviča o späťvzatí demisie, myslím si, že obaja sa už ponáhľali dohodnúť sa s pani prezidentkou na jeho odchode z funkcie. Z jeho strany sa to dá hodnotil len ako chaotické a neorganizované,“ myslí si Cirner.

Ešte väčším prekvapením však bolo strohé Hegerovo oznámenie, že prezidentka vymenuje nového ministra. Hoci ten starý nechce odísť. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka táto situácia nie je výsledkom nedokonalostí Ústavy SR a nadväzujúcej legislatívy ako skôr nízkou politickou kultúrou tejto vládnej garnitúry.

„Právo nemôže upravovať všetko dopodrobna. Myslím si, že táto situácia je skôr výsledkom nekultúry a zmätku. Nepotrebujeme špeciálne meniť zákony, chce to iba štábnu kultúru a poznanie istých tradícií,“ tvrdí ústavný právnik.

Politológovia naznačujú, že Mičovského gesto späťvzatia demisie bolo snahou zabrániť Vlčanovi v nástupe na miesto ministra. "Ukazuje to, akú slabú pozíciu mal Mičovský v hnutí. "Prakticky už nemal na nič dosah, nemohol vybrať ani svojho zástupcu a nebol ani len pri rokovaniach o nástupcovi.

VIDEO: Heger: Mičovského tlačovka bola symbolickým gestom.

V celom OĽaNO, ktoré má vyše 40 členov, nikto vlastne nevie, kto o čom rozhoduje. Ani verejnosť nevie, či túto nomináciu dával Heger, či Matovič, alebo nejaké úzke vedenie. Nevieme nič o ich orgánoch. Pripomína mi to spevácku súťaž SuperStar. OĽaNO jednoducho nemá odborníkov,“ zdôraznil Cirner.

Odchádzajúcemu ministrovi, ktorý sa teraz vracia do parlamentu, prezidentka v utorok poďakovala za vykonanú prácu. Ocenila, že Mičovský si nielen priznal chybu, ale aj vyvodil politickú zodpovednosť. „Tento váš krok, pán Mičovský, vnímam ako súladný s očakávaniami, ktoré vaše profesionálne aj politické pôsobenie sprevádzajú,“ poukázala Čaputová na Mičovského povesť bojovníka proti korupcii.

VIDEO: Mičovský stiahol demisiu.

Mičovský zmenil rozhodnutie cez víkend

Mičovský sa rozhodol stiahnuť svoju demisiu len počas minulého víkendu. Avizovaný odchod prehodnotil údajne aj pre podporu, ktorú mu vyjadrili štátni lesníci či organizácie mladých farmárov.

V pondelok predpoludním svoje rozhodnutie o zotrvaní v ministerskom kresle oznámil svojim nadriadeným – premiérovi a šéfovi hnutia OĽaNO, ktoré ho nominovalo, Igorovi Matovičovi. A napoludnie vysvetľoval verejnosti, že chce vo funkcii zotrvať.

Uznal svoje pôvodné pochybenie pri nesprávnom výbere generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej, ktorú 19. mája v rámci akcií Latifundista a Feudál zadržala Národná kriminálna agentúra. Spolu s ďalšími ju obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Aj keď sa Bartošová podľa polície týchto skutkov dopustila ešte za bývalého vedenia rezortu, Mičovský priznal, že za svoj nesprávny výber nesie politickú zodpovednosť. Vyvodiť ju pôvodne chcel práve svojou rezignáciou.

V pondelok však hovoril aj o tom, ako nechce sklamať dôveru voličov, lesníkov a poľnohospodárov a chce dokončiť svoj boj proti korupcii, ktorá sa v rezorte v posledných rokoch rozmohla. No a vrcholom celého tohto príbehu bolo oznámenie premiéra, že sa s prezidentkou dohodol na vymenovaní nového ministra.

„Keďže Ján Mičovský svoju demisiu už doručil do Kancelárie prezidenta SR a Ústava SR nepozná úkon jej späťvzatia, prezidentka sa rozhodla demisiu ministra prijať,“ informoval vzápätí hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Možno vziať demisiu späť?

Podobnú situáciu už Slovensko zažilo. Miroslav Lajčák 30. novembra 2018 podal demisiu vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Napriek tomu vo funkcii zostal až do konca volebného obdobia, teda do marca 2020.

„Ústava hovorí, že člen vlády môže podať demisiu prezidentovi. Nie je však upravený spôsob, akým sa demisia podáva. Keď sa člen vlády rozhodne podať demisiu, mal by podpísať text, ktorým to hlave štátu oznámi. Určite však ústava nepozná nič také ako spätvzatie demisie,“ priblížil ústavný právnik Peter Kresák.

„Aj pri podaní demisie musí prezident vzdanie sa funkcie člena vlády prijať. Ak tak neurobí, minister napriek demisii stále zostáva vo funkcii. Teda podaná demisia nie je bez jej prijatia prezidentom naplnená. V prípade Lajčáka požiadal vtedajší premiér Peter Pellegrini prezidenta Kisku, aby ju neprijal. Rozdiel medzi Lajčákom a Mičovským je v tom, že v prípade Lajčáka neprišlo k tomu záverečnému kroku prezidenta,“ porovnal obe situácie Kresák.

Odporuje mu však ústavný právnik z Univerzity Komenského Vincent Bujňák, ktorý tvrdí, že späťvzatie ministerskej demisie možné je. Súhlasí, že ústava túto otázku vyslovene nerieši. Práve preto je podľa neho potrebné vychádzať z dobrovoľnosti podania demisie. Čiže jej účinky nastupujú až prijatím hlavou štátu.

Napriek veku politicky nezrelý

Napriek tomu, že Mičovského krok ukazuje na istú nekoordinovanosť v hnutí OĽaNO, tento chaos, zdá sa, padá čisto na hlavu Mičovského. Politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora Tomáš Koziak hovorí, že kým za podanie demisie pre politické pochybenie si Mičovský zaslúžil pochvalu, jej späťvzatím sa zas preukázal ako politicky neskúsený.

„Mičovský bol na odchode už dávnejšie, a pre viaceré veci. Pre svoj rezort nezískal zdroje z Fondu obnovy, a pritom sám avizoval, že ak to tak bude, odstúpi. Nakoniec ho politicky zlomilo podozrenie z korupcie jeho nominantky. Prejavil vtedy vysokú mieru politickej kultúry a za tento moment mu patrí pochvala. Následne si však dobre nepremyslel kroky, ktoré k podaniu demisie vedú. Ukázal sa ako človek, ktorý napriek svojmu veku a životným skúsenostiam nie je politicky príliš zrelý,“ hodnotí politológ.

Mičovský v pondelok tvrdil, že Heger aj Matovič o jeho rozhodnutí zostať vedia. Ani jeden sa ho však výraznejšie nezastal ani naňho neútočil. Len ho odignorovali. Aj preto sa podľa Koziaka pri tejto ministerskej výmene nedá hovoriť o nejakom vnútornom súboji medzi novým a starým premiérom či v ich hnutí OĽaNO.

„To, čo predviedol so spätvzatím demisie, je neslýchané. V tomto Mičovský zlyhal a, bohužiaľ, to treba pomenovať fraškou,“ zdôraznil Koziak. „Matovič a Heger si dokázali uvedomiť, že by to bola len voda na mlyn všetkých kritikov, ktorí tvrdia, že vláda je nekompetentná. Aj preto si myslím, že to späťvzatie demisie s nimi nebolo dopredu dohodnuté. Z politickej aj právnej stránky by si to Matovič s Hegerom na triko nezobrali, a preto si ani nemyslím, že by za tým bolo vnútorné pnutie medzi Matovičom a Hegerom,“ dodal Koziak.

Naopak, nečakaný Mičovského krok môže znamenať skôr jeho problém s nástupcom Vlčanom. „Motívom pána Mičovského mohla byť nespokojnosť s výberom jeho nástupcu. Napriek tomu si však musel uvedomiť, že jeho späťvzatie demisie nebude mať na výsledok absolútne žiadny vplyv. Ak si neuvedomil, že jeho krok sa minie účinku a celá situácia sa zmení na frašku, svedčí to o tom, že politiku vníma veľmi naivne,“ uzavrel Koziak.

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity dodáva, že celý incident ukazuje, akú slabú pozíciu mal Mičovský v hnutí OĽaNO. Samotné hnutie zlyhalo podľa neho práve tým, čím je najviac známe: rozhodovacie procesy v tomto subjekte sú absolútne netransparentné.