Malová: Ak sa obvinenia potvrdia, Slovensko bolo mafiánskym štátom

Michal Horský, Pravda | 11.07.2021 07:49
Dušan Kováčik, zadržanie, NAKA Foto: ,
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) v Bratislave vo štvrtok 22. októbra 2020.
Profesorka politológie z Univerzity Komenského Darina Malová reaguje na obvinenia bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý stojí pred súdom.

Pred súdom stojí bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik a čelí obvineniam z korupcie, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a ďalším. Hlavným bodom obžaloby je, že napomáhal bosovi takáčovcov, aby sa vyhol trestu. Ak sa obvinenia potvrdia, čo to vypovedá o systéme a spoločnosti, v ktorej žijeme?

Rozhodne to nie je dobré vysvedčenie pre našu spoločnosť a pre politikov, ktorí Dušana Kováčika zvolili do funkcie a dlho ho tam udržiavali. Tie obvinenia sú naozaj veľmi vážne. Nechcem to príliš dramatizovať, ale podobá sa to na zväzky medzi talianskou mafiou a politikmi v minulosti. Skutočne je to zlé vysvedčenie pre kvalitu demokracie na Slovensku.

VIDEO: Kajúcnik Makó: Odhalil som celý systém, prekračovalo to už mieru.

Video

Niektorí autori vysvetľujú vysokú mieru korupcie v postsocialis­tických demokraciách ako dedičstvo systému, v ktorom uspeli len tí, ktorí si vedeli „vybaviť“ všakovaké výhody. Stotožňujete sa s takou hypotézou alebo to je len časť mozaiky problému?

Nemyslím si, že korupcia a stupeň jej intenzity, ktorý u nás existuje, sú nejako veľmi nadviazané na komunistické dedičstvo. Aj kvôli tomu som v predošlej odpovedi uviedla paralelu s problematickými vzťahmi mafie s politikmi v Taliansku. A mohli by sme hovoriť aj o iných organizovaných skupinách a v iných štátoch, ktoré existujú a ktoré sa objavili. Žiadna demokracia nie je imúnna pred tým, aby štátne inštitúcie uniesla skupina bielych golierov alebo, naopak, organizovaná zločinecká skupina. Nechcem tieto dva spôsoby porovnávať, ktorý je „lepší“. Myslím si však, že to viac súvisí s konkrétnou politickou kultúrou v danej krajine. Napríklad u nás ešte pred nástupom komunistického režimu vždy fungovala mentalita, že „veď nejako sa dohodneme“. Myslím si, že tento boj o prežitie a zápas o to, kto získa viac, je takým charakteristickým znakom pre spoločnosti, v ktorých nakoniec prevládne korupcia. Nemôžeme sa tváriť, že to je len otázka konkrétnych ľudí. V tomto prípade ide o systémové zlyhanie inštitúcií. Veľmi dobre vieme, že Dušan Kováčik je špecifická postava. Roky predtým, ako bol obvinený, existovalo mnoho indícií o tom, že svoju profesiu nevykonáva tak, ako by mal. A napriek tomu sa nedialo nič. To znamená, že tu muselo byť niečo zhnité v našom štáte. A to sú práve tie väzby medzi politikmi, oligarchami a organizovaným zločinom. Slovensko však nie je výnimkou. Na to napokon ukazuje aj súčasný politický vývoj napríklad v Rakúsku. A rovnako znovu by som zdôraznila, prípad Talianska, Španielska či obvinenia špičkových politikov vo Francúzsku sú takým protiargumentom, že tento spôsob korupcie je typický pre postkomunistický svet. Nie, nie je. Je to veľké systémové zlyhanie inštitúcií a osobností.

Ak sa obvinenia preukážu, môžeme teda hovoriť o tom, že Slovensko bol mafiánsky štát?

Mafiánsky štát sa veľmi často používa ako taká nálepka, ako hodnotenie niečoho, čo je veľmi zlé. Mafiánsky štát má však aj svoju definíciu. Označuje sa tým to, že v danom štáte nerozhoduje volená politická elita, poslanci, členovia vlády, ale tí sú pod vplyvom nejakých organizovaných zločineckých skupín. Pod nimi si nemusíme predstaviť len klasickú brutálnu mafiu, akej bosom bol napríklad Al Capone, a ktorá páchala násilie a vraždy, ale aj jej „uhladenú“ podobu. To sú tie biele goliere, ktoré nejakým spôsobom porušujú zákony, páchajú ekonomickú kriminalitu a rozhodujú o tom, čo sa deje v štáte. Ak sa tieto obvinenia voči Kováčikovi potvrdia, tak naozaj môžem súhlasiť s tým, že Slovensko bolo mafiánskym štátom.

VIDEO: Prípad Kováčik – čo hovorí prokurátor a čo obhajca.

Video

Predstavitelia opozície, ktorých nominanti čelia trestným konaniam, hovoria o politických procesoch minulého režimu. Môžeme hovoriť o nejakej podobnosti?

V 50. rokoch minulého storočia išlo o organizovaný teror zo strany štátnej moci, štátnych inštitúcií, ktoré boli do istej miery podriadené organizáciám štátneho teroru ako napríklad KGB či sovietskej prokuratúre. Podstatou týchto procesov bolo zastrašenie ľudí, ktorí boli pre režim neprijateľní. V súčasnosti sa tá situácia líši predovšetkým v tom, že Slovenská republika je súčasťou demokratického a civilizovaného sveta. Navyše naše inštitúcie spolupracujú s medzinárodnými inštitúciami a inštitúciami Európskej únie. Všetky tie medzinárodné inštitúcie, na ktorých stojí aj naše procesné právo, naše trestné právo, sú navyše budované v duchu ochrany ľudských práv. Práve preto mám dôveru v inštitúcie, ktoré tieto prípady vyšetrujú, a súdy. To prirovnanie je silno pritiahnuté za vlasy. Podstatné sú predsa dôkazy. Zatiaľ nikto nebol odsúdený a nikto nebol mučený. A to je veľký rozdiel oproti 50. rokom, keď išlo o organizované násilie a štátny teror. To sa tu teraz nedeje. Všetky dnešné konania sú navyše pod drobnohľadom štvrtej moci – čo sú slobodné médiá, ktoré pomáhajú informovať verejnosť a zaznamenávajú pochybenia. Pokiaľ viem, tak nikto nebol mučený. To sa s obdobím 50. rokov nedá porovnať.