NÁZOR: Hegerov lexikón kúziel + Matovičove dane. Budeme Švajčiarskom či Gréckom?

Budúca slovenská prosperita sa má opierať o viaceré piliere – medzi nimi je masívny prísun peňazí z európskych zdrojov či reforma daní a odvodov pod taktovkou ministra financií Igora Matoviča. O tom prvom je celá hrubá kniha, o tom druhom zatiaľ len pár indícií.

Podľa premiéra Eduarda Hegera má Slovensko efektívnu vládu, aká tu nebola desaťročie. Zároveň má plán zhmotnený do hrubej knihy nazvanej Plán obnovy a odolnosti. Schválil ho aj Brusel. Heger ohlásil éru postpandemickú, počas ktorej sa má Slovensko dať do poriadku a kráčať v ústrety svetlým zajtrajškom. Otázka znie, či sa máme tváriť rovnako optimisticky ako premiér.

Vybavme najskôr daňovú a odvodovú reformu, aj keď o nej veľa nevieme. Podľa toho, čo o nej Matovič prezradil, má byť okrem iného postavená na silnej prorodinnej politike, zhmotňuje ju štedrá podpora rodín s deťmi s prídavkami na úrovni Rakúska. Na prvé počutie to znie dobre – echt ľavičiari sa môžu tešiť z masívnej sociálnej dávky, echt pravičiari sa zase môžu utešovať, že o stámiliónoch eur nebude rozhodovať štát, ale ľudia, ktorí ich dostanú na účty. Je tu však problém – ak chcete dávať dávky ako v Rakúsku, musíte mať silnú ekonomiku ako Rakúsko. Ak nie, skôr či neskôr sa systém dostane do značnej nerovnováhy. Jej prehlbovanie vedie v najhoršom prípade k bankrotu, v menej horšom k uťahovaniu opaskov. Zažilo sa pre to pomenovanie „grécka cesta“. Táto strastiplná cesta Grécko dlhov nezbavila, ale aspoň vyrovnala roztvorené nožnice medzi výdavkami a príjmami.

O takzvanej gréckej ceste sa nevedie na Slovensku prvá debata. Po tom, ako Grécko muselo prijať záchranný program s tvrdými dopadmi na celú krajinu, sa ‚gréckou cestou‘ začali navzájom fackovať slovenskí politici. Pripomeňme si napríklad Igora Matoviča ako opozičného politika, ktorý v septembri 2019 kúpil šéfovi SNS Andrejovi Dankovi letenku do Grécka, keď ten vyjadril názor, že by sa mali prelomiť hranice dlhovej brzdy a štát by si mal požičať lacné peniaze, 5 až 7 miliárd, na dobudovanie infraštruktúry. Dnes je dlhová brzda nefunkčná, len za pandémiu máme na stole účet osem miliárd, vieru, že obnovu Slovenska zafinancujú fondy EÚ a presvedčenie niektorých politikov, že si môžeme dovoliť štedré sociálne programy.

VIDEO: Matovič kontra Danko a letenka do Grécka. „Si falošný, špinavec, buzerant. Ty mne nebudeš hovoriť, že som hajzel. Ja nemám papier na hlavu ako ty,“ kričal Danko na Matoviča v parlamente. „Ty si predseda národnej rady? Predseda národnej rady povie v pléne poslancovi, že ty si buzerant?“ oboril sa na neho Matovič. (12. 9. 2019)

Vysoké prídavky na deti totiž nie sú jediné opatrenia, ktoré si vyžadujú veľa peňazí od štátu. Máme tu rodičovský bonus v dôchodkovom systéme, trináste dôchodky, lacné nájomné byty (o ktorých Boris Kollár zanietene tvrdí, že štát na tom ešte zarobí), v rade na zvýšenie platov čakajú zdravotníci, sociálni pracovníci, učitelia… Ak niečo štedro dotujete, inde musíte výdavky osekať alebo zvýšiť príjmy od firiem a od ľudí – ani jedno nie je práve populárne. Financovať to však z defictného rozpočtu by bola cesta do pekla – vlastne do Grécka.

Ak sa vaše nádeje upierajú na Plán obnovy a odolnosti, tak by ste mali krotiť svoje nadšenie, to prenechajte premiérovi. Slovenský plán obnovy je nesporne epické dielo biblických rozmerov. Ako premiér Heger správne pripomenul, najťažšia bude jeho realizácia. Ono to zatiaľ ani nie je plán, ale plány v plánoch iných plánov. Inými slovami, v prvej fáze plánu je plánované, že sa naplánujú cesty, ako sa dostať k plánovaným cieľom. Zdá sa vám táto veta krkolomná? Tak sa počas letných večerov začítajte do nášho plánu obnovy (tu je kompletne v pdf). Je napísaný jazykom, ktorý musí milovať každý byrokrat, či už slovenský alebo európsky. Ľudovo sa tomu hovorí „mlátenie prázdnej slamy“.

Napríklad tu nájdeme v časti o digitálnom Slovensku takýto recept: „Účinné reflektovanie a vykonávanie odporúčaní zo strategických dokumentov na EÚ úrovni a z národných strategických a koncepčných dokumentov v oblasti podpory rozvoja digitálnych zručností“.

alebo tu máme takýto „návod“ na implementáciu:

„Investície do informačných systémov sa odrazia v kvalite verejných služieb, resp. v celkových nákladoch na ich poskytovanie najmä v agendách a systémoch s potenciálom úspor, či už z dôvodu vysokýchprevád­zkových nákladov, veľkej chybovosti v procesoch, dlhých lehôt na vybavenie podania alebo vysokej náročnosti na ľudské zdroje. Zvýšenie kvality procesov a zníženie nákladov na procesy bude dosiahnuté ich optimalizáciou až na úrovni zákonov alebo podzákonnej legislatívy, resp. zmenami organizácie činností bez ohľadu na vlastníkov procesov. Optimalizačné opatrenia sa budú zameriavať na elimináciu administratívnych nedostatkov, akými sú nevybavené práce, nadbytok vstupných dokumentov a informácií, chyby dát, chýbajúce informácie, nadprodukcia vo výkone procesov, čiže nepotrebné výstupy a aktivity, ktoré nie sú požadované používateľom, ďalej duplicity a zbytočné kroky procesu, prestoje vo schvaľovacom procese, neefektívne presuny zamestnancov alebo informácií v rámci výkonu procesov, chýbajúca podpora automatizovanej tvorby dokumentov, chýbajúce údaje pre vyhodnotenie výkonnosti, nedostatočná zastupiteľnosť zamestnancov a nejasná legislatíva pre určenie schvaľovateľa…“.

…a tak ďalej, nasleduje rovnako dlhá masa textu, ktorá sa venuje už technickejším podrobnostiam, ale hrdina medzi čitateľmi je už ten, kto zvládol prečítať toto.

Plán obnovy a odolnosti, ktorý Matovič kedysi sľuboval predložiť na verejnú diskusiu, len mu to akosi „odpadlo od chuti“, by sa mal jednoznačne dostať do centra pozornosti, kde by ho mala pozorne sledovať najmä odborná verejnosť. Pretože je tam riziko, že v snahe vyčerpať čo najviac peňazí a pod časovým tlakom budeme budovať Potemkinove dediny a politici nás budú so širokým úsmevom presviedčať, ako nám to dobre ide. A pri takomto nadšenom budovaní si niekto vybuduje pekné ryžovisko.

Plánov, ako sa stať Švajčiarskom, sme doposiaľ mali habadej. Nakoniec, aj samotná Európska únia mala svoje veľkolepé vízie, ktoré sa končili fiaskom (napríklad slávna Lisabonská stratégia z roku 2000, ktorá si dala za cieľ do roku 2010 ekonomicky predstihnúť USA). Čo nám okrem iného chýbalo, boli peniaze. Tie tentoraz sú. Či budú aj dobre investované, je zatiaľ vo hviezdach. Ak totiž tento plán nebudeme hodnotiť len z pohľadu čo v ňom je, ale pozrieme sa aj na to, čo by sa z neho dalo škrtnúť a pritom by to našej odolnosti neublížilo, tak tam nájdeme vaty viac než dosť. A to nie je príliš povzbudivé.

***

Pozrite si ďalších deväť videí z TOP desiatky TV Pravda.

***

2.

Premiér Eduard Heger má postoj k referendu o predčasných voľbách jednoznačný – je to len snaha opozície zastaviť očistu spoločnosti. Robí mu ťažkú hlavu Boris Kollár rečami o tom, že by podporil možnosť skrátiť volebné obdobie referendom?

***

3.

V sobotu 17. júla niekoľko sto ľudí opäť protestovalo pred Úradom vlády. Nadviazali tak na protestnú akciu týždeň predtým, ktorá bola proti „očkovaniu a zotročovaniu“. Video je z akcie z 10. júla.

***

4.

Slovensko je prekrásna krajina, čo potvrdzujú aj tieto letecké zábery. Vyrážajú dych.

***

5.

Súd s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom pokračuje, vystúpilo viacero svedkov. Aj Ľubomír Kudlička, ktorý býva označovaný za bosa skupiny takáčovcov. Kudlička tvrdí, že žiadny úplatok za svoje prepustenie nikomu nedával.

***

6.

Od pondelka to bude na hraniciach opäť o niečo zložitejšie pre ľudí, ktorí nie sú považovaní za úplne očkovaných. O novej vyhláške hovoria ministri Mária Kolíková a Vladimír Lengvarský.

***

7.

Zdeno Gáfrik si v relácii Ide o nás vybral veľmi emocionálnu tému – žiarlivosť vo vzťahu. Ako hostí má Janette Šimkovú, partnerskú koučku a Mateja Štepitu, psychológa a lektora.

***

8.

Na červenom koberci – slávnostné otvorenie 74. ročníka filmového festivalu v Cannes.

***

9.

Banská Štiavnica je slovenský klenot, miesto s genius loci – pozrite si a uvidíte.

***

10.

Za dverami ZOO: Prečo sú zebry pruhované? Čo myslíte?