Babiš dolu, na rade je Orbán. Zahraničie hovorí o signáli pre stred Európy

ČTK | 10.10.2021 09:00
Maďarsko, ČR, Viktor Orbán, Andrej Babiš, migrácia Foto: ,
Maďarský premiér Viktor Orbán (vľavo) a český premiér Andrej Babiš počas tlačovej konferencie po prehliadke hraničného úseku pri obci Röszke na maďarsko-srbských hraniciach 22. septembra 2021.
Neúspech Donalda Trumpa vo voľbách v USA spája americký The New York Times aj s prehrou Andreja Babiša v českých voľbách a ústupom populizmu v strede Európy.

Ak sa opozícia v Maďarsku spojí, môže podobný neúspech čakať aj Viktora Orbána v Maďarsku, pripomína americký denník a v súvislosti so stratou dôvery v populistických lídrov spomína aj slovinského premiéra Janeza Janšu či predstaviteľov poľských vládnucich konzervatívcov.

Hoci koalícia troch strán Spolu získala vo voľbách do Poslaneckej snemovne väčšinu hlasov, záleží teraz na prezidentovi Milošovi Zemanovi, kto bude poverený zostavovaním vlády. Zeman by mohol vyčkávať a rokovania o zostavení vlády by sa mohli v najkrajnejšom prípade ťahať až do roku 2023, keď sa skončí jeho funkčné obdobie, upozornil v komentári pre rakúsku agentúru APA Daniel Martínek, výskumný pracovník z rakúskeho Inštitútu pre dunajský priestor a strednú Európu (IDM ).

Prezident môže zostavením kabinetu poveriť buď Petra Fialu, kandidáta na premiéra koalície Spolu, či súčasného šéfa vlády a predsedu hnutia ANO, ktoré sa skončilo vo voľbách tesne druhej, ale vďaka zmene pravidlá prepočtu hlasov získalo v Snemovni o jedno kreslo viac než Spolu, uviedla APA. Práve Babiša sa chystá Zeman v nedeľu prijať v Lánoch. Pred voľbami opakovane uviedol, že dá prednosť predsedovi najsilnejšieho poslaneckého klubu.

Ak by nejasnosti ohľadom zostavovania vlády trvali až do konca Zemanovho mandátu, mohol by sa Babiš rovno usilovať o prezidentský post, myslí si Martínek, dodáva však, že v takom prípade by v krajine pravdepodobne vypukli protesty.

Výsledky volieb do Poslaneckej snemovne v Českej republike môžu naznačovať, že populizmus v strednej Európe je na ústupe, napísal denník The New York Times, keď hnutie ANO Andreja Babiša skončilo tesne druhé za konzervatívnou koalíciou Spolu. Za jednu z príčin tejto tendencie pritom denník označil aj porážku bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v posledných voľbách. Trumpov neúspech podľa neho viedol k strate dôvery v populistických lídrov.

Ako jasné odmietnutie krajne pravicového populizmu sa posledné voľby v Česku vnímať nedajú, podotkol denník a poukázal na skutočnosť, že hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru získalo 9,56 percenta hlasov. Úspech koalícií Spolu a Pirátov a STAN však naznačujú, že vlna populizmu opadáva, napísal denník. Dynamiku tejto vlny podľa neho zastavilo spojenie jej rozhádaných odporcov aj Trumpov neúspech v minuloročných novembrových voľbách.

Babiša a Okamuru dal The New York Times do súvislosti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý je známy nemilosrdnými postojmi voči prijímaniu migrantov, slovinským predsedom vlády a Orbánovým spojencom Janezom Janšom či s predstaviteľmi vládnucej poľskej konzervatívnej a nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť. Podotkol, že Orbánova strana Fidesz by mohla prehrať budúci rok vo voľbách, ak sa jej protivníci dokážu spojiť, a že podľa prieskumov verejnej mienky klesá tiež popularita Janšovej strany SDS.

Hoci Babiš sa dlho držal bokom od silnej antiimigračnej rétoriky, ktorá zaznieva od maďarských, poľských či slovinských lídrov, pred voľbami sa v snahe mobilizovať voličov s gustom zhostil s témou migrácie, napísal denník. The New York Times tiež pripomenul, že Babiš sa v septembri vydal k maďarsko-srbským hraniciam, kde ho Orbán previedol pozdĺž plota vybudovaného v roku 2015 Maďarskom s cieľom zastaviť migrantov a že o niekoľko dní neskôr sa stretol so svojím maďarským náprotivkom v Česku.

Podľa francúzskeho denníka Le Monde čelí Babišove hnutie úspechu opozície a nemalo by byť schopné zostaviť vládu. K zvratu by mohlo dôjsť len v prípade, že by niektorá z doposiaľ opozičných strán urobila „pochybné povolebné usporiadanie“ a podujala sa spolupracovať s ÁNO, píše denník. „(Babiš) vyskúšal úplne všetko, od kampane proti Bruselu po priateľstvo s Viktorom Orbánom, ale aj tak mu to nepomohlo,“ konštatuje Le Monde.

Podľa Le Monde sa po týchto voľbách Česká republika opäť prikloní k Európskej únii, napriek tomu ale nie je nič dané a pripomína, že možný budúci premiér Petr Fiala odmieta euro. Koaliční partneri tiež budú musieť prácne hľadať názorovú zhodu na svadby homosexuálov alebo legalizáciu konope, ktoré presadzujú Piráti, pripomína denník.

„Hnutie ÁNO premiéra Andreja Babiša podľa všetkého utrpelo v českých voľbách prekvapivú porážku, čo vrhá tieň na jeho politickú budúcnosť. Komunistom a sociálnym demokratom, ktorí boli súčasťou Babišovej koaličnej vlády, sa navyše nepodarilo prekonať päťpercentnú hranicu nutnú pre vstup do parlamentu,“ napísal bruselský server Politico. Výsledok koalície Pirátov a Starostov opisuje Politico ako „veľké sklamanie“.

Britský denník The Guardian výsledok českých volieb opísal ako „koniec postkomunistickej éry“ a „veľmi symbolický odchod komunistov do večných lovísk“. Andrej Babiš má podľa neho len mizivé šance na zostavenie ďalšej vlády a pripomína rozpor medzi jeho predvolebnými vyhláseniami o finančnej transparentnosti a boja proti korupcii a na druhej strane necelý týždeň starým odhalením vlastníctva rozsiahlych majetkov v južnom Francúzsku prostredníctvom anonymných firiem. Nad celými voľbami navyše podľa denníka leží tieň pochybností o zdravotnom stave prezidenta.

„Tento víkend patrí koalícii Spolu. (…) Pre Andreja Babiša sa ale ešte hra nekončí,“ píše vo svojej analýze pražský spravodajca BBC Rob Cameron a pripomína, že budúceho premiéra vymenúva prezident Miloš Zeman, ktorý už skôr avizoval, že nebude brať do úvahy výsledky koalícií, ale len jednotlivých strán.