Apokalypsa a exodus. Zdravotníci ostro reagujú na Matovičov rozpočet

Ešte v tomto roku chce minister financií Igor Matovič (OĽaNO) znížiť platby za poistencov štátu o 232 miliónov. Už to zdravotníkov zdvihlo zo stoličiek. Na budúci rok by mal celý sektor dostať 6,38 miliardy eur. Ako však upozorňujú organizácie, ktoré združujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v tejto sume sú zarátané aj platby z plánu obnovy, ktoré sa nedajú použiť na chod, platbu za energie či na zvyšovanie platov.

VIDEO: Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský o situácii v zdravotníctve, aj o odchode lekárov a sestier. (6. 10. 2021)

„Každý rok upozorňujeme, že rozpočet pre zdravotníctvo je nedostatočný. Na budúci rok plánujú za poistencov štátu zaplatiť ešte menej,“ hnevá sa šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko. Podľa návrhu rozpočtu, ktorý zdravotnícke organizácie dostali v pondelok večer a vo štvrtok by ho mala schváliť vláda, by na budúci rok mal štát poslať za svojich poistencov – teda deti, mamičky na materskej, nezamestnaných či dôchodcov, 1,1 miliardy eur. V tomto roku to malo byť 1,43 miliardy, aj to časť peňazí v poslednom štvrťroku nebude vyplatená.

Igor Pramuk, viceprezident asociácie, vyrátal, že na budúci rok za jedného poistenca štát pošle do zdravotníctva 31 eur mesačne. V Českej republike to bude v prepočte 77 eur. „My nemôžeme ani len snívať, že budeme poskytovať starostlivosť ako v Nemecku,“ dodal s tým, že poistencami štátu je približne 60 percent obyvateľov Slovenska.

Zdravotníci hovoria o výsmechu a postupnom zániku tak ambulancií, ako aj nemocníc. Náklady totiž nepokryjú výdavky na fungovanie. Rezort zdravotníctva stroho tvrdí, že o rozpočte sa ešte rokuje.

„Naším cieľom je dostať do systému toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. To znamená, aby boli pokryté výdavky na zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, aj na adekvátne podmienky, aj na prácu zdravotníkov,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

„Politické reprezentácie deklarujú, ako budú zachraňovať každé zdravotnícke zariadenie. S týmto systémom financovania ale musíme konštatovať, že zdravotníctvo nebude dostupné,“ upozornil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.

Petko je ešte tvrdší. "Zdravotníctvo čaká jednoznačná apokalypsa. Loď, ktorá sa volá slovenské zdravotníctvo, chcela donedávna plávať po prúde spolu s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Týmto návrhom rozpočtu ju otáčame smerom k Ukrajine,“ povedal. A hneď aj vysvetlil, že práve u východných susedov zdravotnícke zariadenia už nechcú byť napojené na zdravotné poistenie. „Pacientom hovoria, ak chceš byť ošetrený, starostlivosť si zaplať,“ dodal.

Návrh rozpočtu hodnotí Petko slovami, že je to „apokalypsa zdravotníctva“. Neráta totiž s infláciou, so zvýšenými nákladmi na energie, s nákladmi na obnovu vybavenia nemocníc aj ambulancií. Na kolabujúce nemocnice a polikliniky upozorňuje aj Štefan Zelník. Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení hovorí, že už teraz sú čakacie doby na niektoré vyšetrenia neúnosné. Dôvodom je jednoducho chýbajúci personál. „Ak odídu ďalší, nepredĺžia sa len čakacie doby, ale môže sa stať, že sa niektorí pacienti na vyšetrenie ani nedostanú,“ varuje. A upozorňuje, že stav mnohých pacientov je zanedbaný – práve preto, že sa nemá kto o nich postarať, nemá ich kto vyšetriť.

VIDEO: Kollár a Pčolinský aj k rušeniu nemocníc.

Marián Šóth, ktorý vedie Asociáciu súkromných lekárov, podotýka, že už teraz sú čakacie doby na niektoré vyšetrenia viac ako polročné. „A o pol roka sa ešte predĺžia o ďalšieho pol roka,“ konštatuje.

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová hovorí z praxe: „Pracujem v Bratislave. V našej ambulancii týždenne odmietneme niekoľko desiatok pacientov, ktorých poskytovateľ ukončil prax. Buď odišiel do dôchodku, alebo sa toho dôchodku ani nedožil. Naša ambulancia má však len určitú kapacitu.“

Orosová spolu so Zelníkom svorne tvrdia, že tretina ambulantných lekárov má už vyše 60 rokov. „Situácia bude horšia už na budúci rok, pretože sa atestuje len málo lekárov. Časť študentov odchádza do zahraničia hneď po skončení štúdia, približne tretina po absolvovaní špecializačného štúdia,“ hovorí Orosová s tým, že trvá pätnásť rokov, kým sa z medika stane odborník, ktorý môže sám sedieť v ambulancii a ordinovať.

O exode, hromadnom úteku lekárov a zdravotných sestier, hovorí tak Šóth, ako aj Petko. Orosová sa pridáva – Bratislava už teraz trpí tým, že lekári odišli pracovať do zahraničia. Petko vysvetľuje, že na juhu odchádzajú zdravotníci pracovať do Maďarska, na severe do Poľska a ohrozené je aj pohraničie s Českou republikou. "Títo ľudia nemajú jazykovú bariéru,“ podotýka Petko.

Šóth dodáva, že zahraničné zdravotnícke zariadenia lákajú tak čerstvých absolventov medicíny, ako aj lekárov s praxou a atestáciami. Vonku sa z nich stávajú primári. „A to sa týka aj zdravotných sestier,“ hnevá sa.

Všetci sa zhodujú, že časť lekárov a sestier uvažuje nad tým, že jednoducho pôjdu do dôchodku. Orosová však ide ešte ďalej: „Časť lekárov a sestier, ktorí sú už unavení a majú toho dosť, jednoducho neodíde z krajiny, ale odíde zo zdravotníctva. Oni môžu ísť robiť čašníkov alebo predavačov. Ale naopak to nejde.“

Petko aj Šóth odchody lekárov hodnotia slovom exodus. Pramuk sa vracia k prirovnaniu k lodi. „Posádka z lode s názvom slovenské zdravotníctvo nebude čakať, kým loď narazí. Jednoducho nasadne do záchranných člnov a odíde. Nechá loď, nech narazí na plytčinu, ale prázdna,“ dodal Pramuk. Šéf asociácie nemocníc Petko pripomína, že už po minulé roky nemocnice nedostatok personálu skrývali pod tzv. maľovanie oddelení. „Teraz to už nepôjde. Zostanú ambulancie, zostanú nemocnice, zostanú múry. Ale budú prázdne,“ hovorí.

Chýbajúci personál je alarmujúci aj na západnom Slovensku. Podľa Petka je zhruba 80 internistických lôžok v Bratislave, ktoré sú určené na výučbu, prázdnych. Dôvodom sú chýbajúce sestry. „Keď hovoríme o živelnej stratifikácii, tá sa deje, len teraz sa to skrýva pod rôzne maľovania a rekonštrukcie, ale pravdou je, že nemá kto slúžiť. Bude to intenzívnejšie a nebude následne potrebná žiadna optimalizácia nemocníc, akurát, že to nebude regulované a bude to vznikať ad hoc,“ podotkol Petko, podľa ktorého bude pokračovať rozpad nemocníc.

„Na východe to je ešte väčší problém. Oddelenia zanikajú samozánikom a náhrada za ne nie je,“ dodal s tým, že niektoré nemocnice sa možno nedočkajú ani plánovanej optimalizácie si­ete.

„Myslím si, že nepreháňam, ak poviem, že ak štát nezmení prístup k financovaniu ambulancií, o niekoľko rokov nebudeme poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, ako sme boli zvyknutí a nebude dostupná pre všetkých,“ dodala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová, podľa ktorej je budúcoročný rozpočet posledným klincom do rakvy ambulantného sektora. „Budú tu zbytočne trpieť a možno aj zomierať občania Slovenska vo všetkých vekových kategóriách – od malých detí až po seniorov,“ dodala Orosová.

Upozorňuje, že stúpa vek zdravotníkov a pacienti už teraz majú problémy nájsť si nových lekárov. Zvyšovanie nákladov so sebou prinesie aj odložená zdravotná starostlivosť, pretože pacienti podľa jej skúseností prichádzajú v neskorších štádiách svojej diagnózy a liečba bude nákladnejšia.

Je nemocničným lekárom a šéfom Lekárskeho odborového združenia. Ale aj členom Ústredného krízového štábu. Hovorí, že ak sa nezačnú problémy v zdravotníctve riešiť, nebude mať kto v rezorte pracovať. Hosťom relácie Ide o pravdu bol Peter Visolajský.

O zlom stave rezortu sa hovorí roky. Na stole je reforma zdravotníctva. Vy ju však kritizujete. Prečo?

Dlhodobo žiadame, aby sa zdravotníctvo začalo zlepšovať. Otázka je oddeliť pekné heslá, ktoré sa prilepujú k reforme, ako centralizácia výkonov, teda aby bol človek operovaný iba tam, kde tomu rozumejú a majú skúsenosti, od reality. Nikto sa nebráni centralizácii výkonov, to je v medicíne trend, ale problém je, či to touto reformou dosiahneme.

Podľa vás to nedosiahneme?

Nevyzerá to tak. Nestačí zavrieť malú nemocnicu a povedať pacientom: Pôjdete do väčšej nemocnice, kde to vedia riešiť. Lebo dnes tie väčšie nemocnice nemáme zabezpečené. Darmo vyhlásime, že budeme centralizovať výkony, keď dnes centrá fungujú na 50, 60 percent, lebo nemajú personál. Keď zavrieme nemocnicu, nestratíme pacientov. Oni nezmiznú, ale musia niekam prejsť. Preto žiadame, aby predtým, ako k reforme dôjde, bolo povedané, ktorá nemocnica a ktoré oddelenie preberie pacientov transformovanej nemocnice. Aby bolo to oddelenie, ktoré má pacientov prebrať, dostatočne personálne a technicky vybavené. Na Slovensku to nefunguje tak, že personál prejde do inej nemocnice. Keď zavriete malú nemocnicu, tie 50– alebo 60-ročné zdravotné sestry a lekári nebudú cestovať dvesto kilometrov do inej nemocnice za prácou. Radšej pôjdu buď do dôchodku, alebo si prácu nájdu inde. Také máme skúsenosti reálne z praxe. V uplynulých asi 15 rokoch zavreli zo päť nemocníc v okolí Nitry. Pacienti prešli do Nitry, ale personál, ktorý prešiel, zrátate na prstoch jednej ruky.

Máme sto zdravotníckych zariadení. Nie je to veľa?

Keď si to porovnáme s krajinami, ktoré dokážu lepšie využiť peniaze v zdravotníctve, majú už dnes viac nemocničných lôžok ako Slovensko. Podľa reformy sa má počet akútnych lôžok zredukovať o 11-tisíc, tie sú však obsadené. Čo urobíme s tými pacientmi? Môžeme znížiť počet lôžok a nemocníc, ak by nám dobre fungovala primárna starostlivosť, teda obvodné ambulancie. Tam je priemerný vek lekárov okolo 60 rokov. Z obvodných lekárov sa stali podávači výmenných lístkov, nie sú podporovaní, aby robili dobrú medicínu. A výsledok je taký, že veľa pacientov skončí v nemocniciach, lebo primárna starostlivosť nebola dostupná alebo dobrá. Ale to nevyriešime tým, že zatvoríme nemocnice.

Ako sa to teda dá riešiť?

Tak, že keď budú obvodní lekári dobre liečiť, budú za to odmeňovaní. A treba ich omladiť. Aj Európska komisia nám už dlho vyčíta, že máme príliš veľa hospitalizácií, lebo nám nefunguje primárna sféra. Ak obvodný lekár dobre lieči napríklad vysoký tlak, tak pacient nepotrebuje hospitalizáciu. V porovnaní s inými krajinami máme trojnásobok hospitalizácií, ktoré sú dôsledkom vysokého tlaku.

Odborové združenie iniciovalo Deklaráciu o pripravenosti k výpovediam zo služieb. Čo to znamená?

Roky sa problémy v zdravotníctve neriešili a pandémia ich len akcelerovala. Dostali sme sa do kritického bodu, ak nezačneme riešiť tieto problémy, tak neskoršie riešenie – nech by bolo už akokoľvek drahé – neprinesie zlepšenie a nebude mať kto v zdravotníctve robiť. Nechceme sa mlčky pozerať, ako padá zdravotníctvo, preto žiadame, aby sa začal riešiť nedostatok sestier, nedostatok lekárov. Slovensko sa podľa ministerstva inšpirovalo dánskou reformou. Centralizácia výkonov znamenala, že Dáni zvýšili počet lekárov a sestier. Pred reformou mali 31-tisíc, po reforme 35-tisíc zdravotných sestier. My ich máme 16-tisíc. Aj v Bratislave je veľmi veľa lôžok zavretých, lebo nemajú sestry. Reforma sa musí začať personálom. a kde hovoril o pandémii, nedostatku personálu či nekoncepčnom oddlžovaní nemocníc, nájdete na tv.pravda.sk.