Hrozí mix korony a chrípky, nevieme ich rozoznať. Protichrípková imunita sa vytratila

Minulú jeseň Slovensko bojovalo s nástupom druhej vlny pandémie koronavírusu. Tento rok znova. "Ale imunita proti chrípke sa za ostatný rok vytratila,“ upozorňuje profesor Virologického ústavu SAV Fedor Čiampor. „Väčšina populácie sa s vírusom chrípky nestretla a jej odolnosť klesla. Ľudia si neposilnili svoju prirodzenú imunitu,“ dodáva.

„Vždy po slabej chrípkovej sezóne príde výraznejšia. Preto sa obávam, či to nebude tento rok, respektíve začiatkom budúceho roka,“ spresnila epidemiologička a prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. Hovorí, že chrípku netreba podceňovať. Dodáva, že po prekonaní chrípky trvá pacientovi návrat do pôvodnej kondície aj dva-tri mesiace. Posledná mimoriadne silná sezóna chrípky bola na Slovensku v rokoch 2014/2015, keď sa infikovalo 1,7 milióna ľudí.

Čiampor podotýka, že chrípkový vírus v podstate pravidelne dvakrát ročne mení svoje vlastnosti, preto každú sezónu kolujú v populácii iné typy. Kým minulú jeseň a jar ľudia dodržiavali epidemiologické odporúčania a nestretli sa s chrípkou, v túto jeseň môže byť situácia iná. Podľa neho je najlepšou ochranou pred chrípkou práve očkovanie. „Očkovanie proti COVID-19 však nechráni pred chrípkou a opačne,“ dodáva Čiampor.

„Nemôžeme povedať, či bude vírus silnejší alebo slabší. Ak by bol vírus silný, no pacient má dostatok protilátok, tak si s ním telo hravo poradí. Tento rok však nemáme protilátky, pretože sme sa s vírusom chrípky minulý rok nestretli. Preto predpokladáme, že imunitu nemáme a že priebeh ochorenia bude o to horší,“ varuje aj hlavná odborníčka ministerstva na pediatriu Elena Prokopová.

Za posledných osem rokov bola úroveň zaočkovanosti podľa Úradu verejného zdravotníctva okolo 4,5 percenta, pričom minulý rok stúpla na 5,7 percenta. To je však oproti krajinám západnej Európy, kde zaočkovanosť dosahuje 30 percent, málo. Ak by sa však Slováci zobudili a chceli sa dať zaočkovať proti chrípke, je možné, že sa k vakcíne nedostanú.

Čítajte viac Chrípka môže spustiť zlyhanie srdca, infarkt aj porážku

Každoročná chrípková sezóna sa začína v októbri a končí sa až koncom apríla nasledujúceho roka, pričom najsilnejšia vlna epidémie chrípky sa začína od januára a trvá do konca februára. Ročne na Slovensku zomrie v súvislosti s chrípkou približne 800 ľudí. Krištúfková pripomína, že chrípka často komplikuje iné ochorenia a pacientov potom následne postihne infarkt či mozgová príhoda. „Ale na začiatku bol ‚vírus chrípky‘,“ zdvíha varovne prst.

Chrípka v minulom storočí spôsobila až štyri pandémie, pokračuje Čiampor. Myslí si, že chrípková vlna príde po odznení tretej vlny koronapandémie. „Nové kmene vírusu vznikajú tým, že vlastne unikajú pred tým, čo v populácii cirkuluje. Ak v populácii narastá hladina protilátok, tak ony jednoducho zmenia svoje vlastnosti a už s nimi protilátky nereagujú. Preto je chrípka taká nebezpečná,“ spresnil Čiampor a dodal, že v tejto sezóne očakáva väčšiu aktivitu chrípky.

Hlavný hygienik Ján Mikas predpokladá, že na prelome októbra až novembra prestanú čísla novoinfikovaných koronavírusom narastať, a tretia vlna by podľa infektológa profesora Vladimíra Krčméryho mala odznieť po novom roku. Teda v čase, keď chrípková sezóna stále trvá.

„Niektoré roky je chrípková sezóna intenzívnejšia, všetko závisí od toho, aká mutácia sa objaví,“ hovorí pre Pravdu Prokopová. Ľudia sa v porovnaní s minulým rokom viac stretávajú a lekári preto epidémiu chrípky očakávajú. „Tento raz však bude situácia horšia, pretože bude veľmi ťažké odlíšiť, či má pacient príznaky chrípky alebo ochorenia COVID-19,“ spresnila hlavná odborníčka ministerstva na pediatriu.

„Pri dospelom pacientovi, ktorý je zaočkovaný proti COVID-19 a do ambulancie príde s výraznými príznakmi, ako sú horúčka, bolesti svalov a kĺbov, budeme môcť predpokladať, že ide o chrípku,“ doplnila. No už teraz lekári posielajú pacientov na test preventívne, keďže koronavírus môže infikovať aj zaočkovaného.

Čítajte viac Vírus chrípky je premenlivý. Ako sa chrániť?

Prokopová upozorňuje, že u detí, ktoré nie sú zaočkované, preto bude ťažšie rozlíšiť, či ide o chrípku alebo o koronu. „Preto pacientom radím, aby sa proti chrípke zaočkovali. Deti môžu byť zaočkované už od šiesteho mesiaca veku,“ upozorňuje.

Problémové môže byť podľa nej aj súbežné ochorenie – teda ak pacient bude mať aj chrípku, aj COVID-19. „Veľa poznatkov o tom, ako prebieha súbežné ochorenie, nemáme, no zo skúseností máme určité obavy,“ dodala. Obe ochorenia podľa nej oslabujú organizmus a nevie si predstaviť, ako oslabený človek zvládne obe ochorenia súčasne.

Minulý rok, keď ešte nebola k dispozícii vakcína proti COVID-19, bol záujem o očkovanie proti chrípke obrovský. Ministerstvo zdravotníctva začiatkom vlaňajšieho októbra získalo o 20 percent viac vakcín, no podľa hovorkyne rezortu Zuzany Eliášovej tento rok podobnú iniciatívu neplánujú. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) je však presvedčený, že vakcín bude pre tých, čo záujem majú, dostatok.

Dodal, že podľa neho sa dá zaočkovať aj proti COVID-19 aj proti chrípke naraz, no odborníci odporúčajú 14-dňový odstup, aby sa dali odsledovať nežiaduce účinky. Vakcíny proti chrípke však lekárne objednávajú na jar na základe dopytu z minulého roka. Prokopová sa domnieva, že dopyt bude aj tento rok vysoký, no predpokladá, že pôjde o tých, ktorí sú zaočkovaní aj proti COVID-19.

Chrípka podľa lekárky najviac ohrozuje rovnaké skupiny ako koronavírus. Okrem diabetikov či tehotných žien patria k rizikovým skupinám aj deti v predškolskom veku, seniori nad 65 rokov, chronicky chorí, ktorí trpia napríklad astmou, ochoreniami srdca, pľúc, obličiek, pečene a podobne, ktorým by chrípka mohla zhoršiť chronické ochorenie.

„Najviac budú vírusu vystavené deti. Aj predchádzajúce roky sa chrípka najrýchlejšie šírila v školách,“ uzavrela s tým, že opäť sa preto môžu zopakovať tzv. chrípkové prázdniny.

Väčší záujem o očkovanie proti chrípke pociťuje už od konca augusta všeobecná lekárka Jana Bendová z obce Veľký Biel pri Bratislave. Denník Pravda oslovil 25 všeobecných lekárov z každého kraja a z odpovedí je zrejmé, že dopyt po vakcíne proti chrípke kopíruje aj mieru zaočkovanosti na Slovensku. Kým na západe Slovenska lekári evidujú vyšší záujem, sever a východ krajiny zaostáva.

Všeobecná lekárka z Košíc Stanislava Bachledová objednala zhruba stovku dávok. „Je to podobné ako každý rok, väčší záujem o ne medzi mojimi pacientmi nie je, očkujú sa seniori a vysoko rizikoví,“ spresnila.

Na Slovensku sú registrované tri vakcíny proti chrípke, a to Vaxigrip Tetra, Influvac Tetra a Fluenz Tetra, a hradia ich všetky zdravotné poisťovne.

Ako prvá bola na Slovensko dodaná 6. septembra vakcína Influvac Tetra v počte 220-tisíc dávok. Vakcína Vaxigrip Tetra je dostupná v lekárňach od začiatku októbra, plánovaný je dovoz 200-tisíc dávok. „V polovici októbra očakávame aj prvú z plánovaných 30-tisíc dávok vakcíny Fluenz Tetra, ktorá je určená pre deti a dospievajúcich od 24 mesiacov do menej ako 18 rokov,“ spresnil Štátny ústav na kontrolu liečiv.

„V prípade, že má očkovaná osoba vysoké riziko nákazy a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 alebo chrípky, môžu sa obe vakcíny podať s akýmkoľvek odstupom alebo súbežne, každá do iného ramena,“ priblížila Krištúfková. Dodáva, že ten, kto má o očkovanie záujem, by sa mal informovať u všeobecného lekára alebo pediatra a pripomína, že ľudia by sa dva až tri dni po podaní vakcíny nemali fyzicky namáhať.

Podobne ako pri ochorení COVID-19 aj pri chrípke sú antibiotiká neúčinné. Antibiotiká proti vírusom nezaberajú, liečia sa nimi bakteriálne infekcie. To znamená, že liečba je zameraná na zmiernenie prejavov – v prvom rade na znižovanie horúčky.

Chrípka a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, čo spôsobuje ich zápal alebo dokonca ich upchatie. Preto sa ochorenie môže podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca, spôsobiť mozgovú príhodu, zhoršiť cukrovku či spôsobiť akútne poškodenie obličiek, ktorých následkom môže byť smrť. Chrípka je ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňovaná. Prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Peter Hlivák upozorňuje, že chrípka spôsobuje až desaťkrát vyššie riziko infarktu a osemkrát vyššie riziko mozgovej príhody.