Na územie Poľska z Bieloruska prenikli dve veľké skupiny ilegálnych migrantov

Agentúra PAP spresnila, že niekoľko desiatok ľudí poškodilo pohraničné ploty pri obciach Krynki a Bialowieža a prekročilo hranice. V utorok neskoro večer o tom informovala rozhlasová stanica Radio Polskie Bialystok, ktorá sa odvolala na hovorkyňu pohraničnej stráže- Tá uviedla, že v oboch prípadoch boli ploty a zábrany násilne strhnuté.

Časť migrantov už vrátili späť do Bieloruska, iným sa podarilo utiecť a poľské zložky po nich pátrajú, spresnila hovorkyňa.

V tábore pre prisťahovalcov pri Kužnici je situácia pokojnejšia, informoval rozhlas z Bialystoku. Na bieloruskej strane je podľa tohto zdroja „najmenej niekoľko stoviek ľudí“. Podľa poľských služieb „dnes imigranti dostali jedlo od Bielorusov. Majú aj stany, spacie vaky a večer si zakladajú ohne, aby boli v teple. Neustále ich sledujú aj bieloruské (bezpečnostné) služby“.

DPA uviedla, že Poľsko odmieta pustiť migrantov na svoje územie a v posledných týždňoch a dňoch stiahlo k hraniciam stovky príslušníkov bezpečnostných zložiek ako posily. Na hraniciach s Bieloruskom je aj plot z ostnatého drôtu.

DPA dodala, že bieloruský líder Alexandr Lukašenko v utorok požadoval, aby poľské úrady umožnili migrantom prechod do Poľska. Vysvetlil, že títo ľudia sa chcú usadiť v Nemecku, nie v Poľsku.

Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok 8. novembra prudko vyostrila. Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu.

Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo kvôli ich konaniu ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou.

Predseda Európskej rady Michel pricestoval do Poľska, financovanie hraničného plota chce „riešiť rýchlo“

Predseda Európskej rady Charles Michel pricestoval v stredu do Varšavy. S poľským premiérom Mateuszom Morawieckym bude rokovať o situácii s migrantmi na poľsko-bieloruskej hranici. Návšteva má byť prejavom solidarity s Poľskom, avšak zároveň zvýrazní aj rozdielnosť názorov v rámci Únie, ako reagovať na postup Minska v súvislosti s tranzitom migrantov smerom na západ, informuje magazín Politico.

V prejave pri príležitosti 32. výročia pádu Berlínskeho múru v utorok večer obvinil Michel Bielorusko zo zosnovania „brutálneho hybridného útoku“ proti EÚ tým, že posiela migrantov na jej hranice. Zároveň vyjadril podporu Poľsku, Lotyšsku a Litve.

„Poľské a pobaltské hranice sú hranicami EÚ. Jeden za všetkých, všetci za jedného,“ citovala Michela agentúra DPA.

Hovoril aj o možnosti financovania výstavby múru na hraniciach s Bieloruskom z peňazí EÚ. Ako pripomína Politico, Michel sa v tejto záležitosti názorovo rozchádza z predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

„Otvorili sme diskusiu o financovaní fyzickej pohraničnej infraštruktúry z prostriedkov EÚ. Musí sa to vyriešiť rýchlo,“ uviedol Michel.

Von der Leyenová v októbri jednoznačne odmietla financovanie výstavby plotov či múrov na hranici s Bieloruskom zo strany EÚ. Okrem Michela však podporu financovaniu výstavby hraničnej bariéry vyslovil aj líder frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber.

Poľská agentúra PAP v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje taktiež napísala, že Európska komisia a Európska rada majú rozdielne názory na výstavbu bariéry na hraniciach s Bieloruskom. Na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád krajín Únie za zatvorenými dverami v októbri niektorí lídri kritizovali von der Leyenovej postoj. Šéfka Komisie však zo svojej pozície neustúpila, pričom zdôraznila, že EÚ nebude financovať „ostnatý drôt a múry“ na zastavenie toku migrantov.

O financovanie výstavby bariéry požiadalo Brusel v októbri 12 štátov. „Prečo by malo Poľsko a pobaltské štáty financovať výstavbu takýchto fyzických bariér? Veď ide o spoločnú vonkajšiu hranicu celej Európskej únie,“ povedal pre PAP nemenovaný diplomat činný v Bruseli.

O tejto otázke sa má diskutovať aj na summite EÚ v decembri, avšak v dôsledku nedávnej eskalácie krízy na hraniciach sa začína hovoriť aj o mimoriadnom summite, ktorý by sa konal v skoršom termíne.