Sankcie či dohoda? Lukašenko využije každú slabosť únie, tvrdí expert

Andrej Matišák, Pravda | 15.11.2021 06:00
Belarus Lukashenko Foto: ,
Migranti a utečenci na poľsko-bieloruskej hranici.
"Rusko s radosťou prilieva olej do ohňa krízy, ale nemyslím si, že to, čo sa deje, naplánovalo a pripravilo,“ povedal pre Pravdu expert na bezpečnosť a migráciu Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove. Odborník v rozhovore hovorí, ako by sa mohla vyvinúť situácia na hraniciach Európskej únie s Bieloruskom, ku ktorým režim Alexandra Lukašenka posiela tisíce migrantov a utečencov.

Čo poviete na teoretický scenár, že by Európska únia zrušila niektoré sankcie proti Lukašenkovi a jeho ľuďom. Prestal by posielať migrantov a utečencov na jej hranice? Bolo by to jednoduché riešenie?

Nemyslím si to. Existujúce sankcie sa týkajú predstaviteľov režimu, ale nemali by zasiahnuť bežných Bielorusov. Najmä nie takých, ktorí sa snažia vyhnúť represáliám. Je veľa aktivistov a študentov, ktorí odišli do Poľska, baltických krajín aj inde do Európy. Momentálne sankcie sú pomerne slabé. Nijako zásadne nezasiahli režim. Keby ich EÚ zrušila, bol by to len ústupok autokratovi Lukašenkovi a jemu podobným. Minsk či Moskva na diplomatické riešenia reagujú tak, že ich vnímajú ako prejav slabosti, ktorý je potrebné využiť. Obávam sa, že zrušenie sankcií by viedlo k tomu, že Lukašenko by ešte viac pritvrdil vo svojich hybridných aktivitách.

VIDEO: Ruské strategické bombardéry hliadkovali nad Bieloruskom.

Ponúka sa aj možnosť, že by Poľsko, Litva či Lotyšsko umožnili migrantom vstup na svoje územie. Potom by sa členské krajiny únie mohli dohodnúť, že spracujú ich žiadosti o azyl a mohli by si ich rozdeliť.

Obávam sa, že pre úniu by to nebolo riešenie, pretože by to viedlo k zintenzívneniu migračných procesov. EÚ nemá celkovú stratégiu, ako to riešiť. Je potrebné zobrať do úvahy dianie v krajinách, z ktorých ľudia na hranice únie prichádzajú. Ale aj to, že v oblasti migrácie máme v EÚ krízu líderstva a nedokážeme robiť rozhodnutia. Azylová a migračná politika únie je v troskách. Členské krajiny sú však povinné chrániť vonkajšie hranice a je to ich zodpovednosť. EÚ môže pomôcť a Európska komisia už povedala, že je pripravená to urobiť. Litva o pomoc požiadala, ale Poľsko sa skepticky stavia k tomu, že by sa do situácie mala zapojiť Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

Prečo to vláda vo Varšave nechce?

Frontex vykonáva iba podporné funkcie. Nedávno zverejnené informácie a vyšetrovanie viedli k obvineniam, že sa agentúra v Stredozemnom mori podieľala na zatláčaní migrantov, aby sa nedostali do Európy. Myslím si, že Frontex nechce byť súčasťou niečoho podobného na poľsko-bieloruskej hranici. Lebo to sa tam deje. Je to uzavretá oblasť, v ktorej je vyhlásený núdzový stav. Frontex by mohol efektívne pomôcť pri riešení azylových žiadostí, ale Poľsko to v žiadnom prípade nechce. Politika Varšavy je postavená na tom, že sa usiluje migrantov odradiť od toho, aby sa vôbec pokúšali takéto žiadosti podávať. Poľská vláda chce mať situáciu v oblasti okolo hranice pod vlastnou kontrolou.

Varšava odmieta zapojenie Frontexu, ale zdá sa, že by privítala, keby únia financovala výstavbu múru na hraniciach. Mimochodom, Slovensko dá Litve šesť kilometrov plota. Je cieľom Poľska uzavrieť hranicu, aby migrantov odradilo?

Poľsko sa nachádza vo veľmi zložitej situácii. Chcelo by uzavrieť hranice a izolovať Bielorusko. Sú s tým však spojené mnohé problémy. Hovoríme o 400-kilometrovej hranici s Bieloruskom. Na viacerých miestach je to ťažký terén a vybudovať tu skutočný múr by bola záležitosť rokov, nie mesiacov a vyžadovalo by si to veľa peňazí. Poľsko má však momentálne napäté vzťahy s úniou. Nebude preň ľahké získať nejaké fondy z úrovne EÚ. V súvislosti s Poľskom sa stále diskutuje o právnom štáte a problematickej kontrole využívania peňazí. Celá kríza je čudným ekosystémom, ktorý vytvorili viacerí hráči. Minsk, Varšava, ale aj Moskva a do istej miery Ankara, no zarátajme aj Brusel a Berlín. A poľská vláda mala do istej miery záujem o eskaláciu konfliktu.

Z dôvodov, ktoré sa týkajú domácej politiky?

Je to kontroverzné tvrdenie, ale zdá sa, že poľská vláda nemala veľký záujem, aby krízu utlmila. Zvolila radšej inú cestu. Snaží sa mobilizovať ľudí, keď hovorí, pod akým tlakom je Poľsko. Je to typické pre našu politickú kultúru. Sme radi, keď môžeme o sebe hovoriť, že sme obeťami. Tak ako si Poľsko v minulosti delili európske veľmoci, teraz je vraj obeťou Bruselu, Moskvy či Lukašenka. Tento prístup pomáha vláde, ktorú podporuje viac ľudí. Vypláca sa jej aj to, že tvrdo vystupuje proti migrantom. Poľská spoločnosť sa ich zdráha prijímať. Výnimkou sú Ukrajinci, ktorí zapĺňajú miesta na pracovnom trhu, keď niekde chýbajú ľudia. Vláda sa preto usiluje ukázať, aká je efektívna, keď do krajiny nikoho nepustí. Hoci je otázne, nakoľko sa jej to darí, keď je to jej cieľom. Áno, nepustila migrantov, ktorých príchod zorganizovala bieloruská strana. Ale hranica je dlhá a priepustná. Najmä provládne médiá o tom veľmi neinformujú, ale migranti do Poľska prechádzajú a úspešne podávajú žiadosti, ktoré sa týkajú minimálne dočasnej medzinárodnej ochrany.

Vrátim sa k režimu v Minsku a k tomu, ako riešiť situáciu. Proti Lukašenkovi EÚ pripravuje ďalšie sankcie. Čo by mohli zmeniť?

Ukazuje sa, aké zložité je komunikovať s diktátorom. Nemyslím si, že ďalšie sankcie ho zastavia. Okrem toho je možné, že Lukašenko ešte zvýši tlak na domácu občiansku spoločnosť. Bieloruský diktátor s podstate v súvislosti s migrantmi a EÚ sleduje scenár tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. A ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov priamo povedal únii, že by mala platiť, aby migranti zostali mimo jej územia.

A mala by to urobiť?

Samozrejme, nie teraz. Ale viem si predstaviť, že nejaké neformálne rokovania sa čoskoro začnú. Lukašenko ukázal svoju silu a bude čakať, čo Poľsko, Litva, Nemecko a únia urobia.

Aké úlohu hrá v súčasnej kríze Rusko? Viacerí pozorovatelia pripomínajú, že problém vznikol neďaleko oblasti pri poľskom meste Suwałki. Tento región je zo strategického pohľadu NATO dôležitý vzhľadom na susednú ruskú enklávu Kaliningrad.

Rusko s radosťou prilieva olej do ohňa krízy, ale nemyslím si, že to, čo sa deje, naplánovalo a pripravilo. V prvom rade je za tým snaha Lukašenka, aby sa udržal pri moci, aby takpovediac exportoval von svoje vnútorné problémy. Rusko konflikt využilo, aby zvýšilo tlak na Poľsko, na EÚ a Západ. Testuje aj NATO, aby videlo, ako bude aliancia reagovať na takýto hybridný útok. Ale nespájal by som to s oblasťou pri Suwałki a s Kaliningradom. Viem si predstaviť, že Rusko poskytne Bielorusku logistickú podporu, ale nepredpokladám, že by na bielorusko-poľskú hranicu vyslalo jednotky.

Takýto krok by určite znamenal veľkú eskaláciu napätia. Najmä v čase, keď Západ varuje Rusko, aby neuvažovalo o ďalšej veľkej invázii na Ukrajinu.

Keby k tomu došlo, dostali by sme sa do veľmi nebezpečnej situácie. Myslím si, že Rusko nechce, aby sa kríza nekontrolovateľne rozrástla. Dokonca by som povedal, že Moskva bude tlačiť na Minsk, aby k tomu nedošlo. Kremľu stačí, že problémy na hraniciach sa budú naťahovať a európski politici si pre to budú musieť lámať hlavy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ