Zdravotníci musia ísť povinne do práce. Štát to môže prikázať aj iným

Ešte v nedeľu večer prezidentka Zuzana Čaputová odobrila zákon súvisiaci s protipandemickými opatreniami. Ten narýchlo minulý týždeň prijala vláda i parlament. Zákon napríklad upravuje povinnosti prevádzkovateľov, ako aj zamestnávateľov, ktorí budú môcť kontrolovať, či sú zákazníci a zamestnanci očkovaní proti ochoreniu COVID-19, či ho prekonali, alebo sú otestovaní. No okrem iného sa menia aj podmienky uloženia pracovnej povinnosti, čím zákon umožňuje štátu zásah do základných práv a slobôd občanov.

Čítajte viac Lex korona dá viac slobody očkovaným, zo zdravotníkov spraví nevoľníkov

Do pondelka platilo, že v čase mimoriadnej situácie nemôže vláda na žiadosť ministra hospodárstva ukladať pracovnú povinnosť. No v rámci pandemickej novely došlo k zmene hospodárskej mobilizácie a pracovná povinnosť môže byť po novom uložená aj mimo času núdzového stavu alebo vojny. Napriek tomu, že sa 14. mája tohto roku skončil núdzový stav, mimoriadna situácia, tzv. krízová situácia, trvá od 11. marca 2020. Kým núdzový stav môže byť vyhlásený maximálne na 90 dní, mimoriadna situácia nie je časovo ohraničená a môže teda trvať, až kým Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási koniec pandémie. Právo rozhodnúť o konci epidémie má na území Slovenska Úrad verejného zdravotníctva.

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. V núdzovom stave sú občanom odopierané aj niektoré ústavné práva, ako napríklad sloboda pohybu či právo na štrajk. Počas posledného núdzového stavu sa pracovná povinnosť viazala najmä na zdravotníkov a počas druhej vlny si povolávacie príkazy z rúk polície preberali najmä sestry.

Povinnosti a tresty hospodárskej mobilizácie

• Pracovná povinnosť sa vzťahuje na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd.
• Platí pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú v subjektoch hospodárskej mobilizácie. Zoznam týchto subjektov má na starosti okresný úrad a proti príkazu nie je prípustné odvolanie, no existuje možnosť odvolať sa na súde.
• Pracovnú povinnosť nemožno uložiť zamestnancovi s ťažkým zdravotným postihnutím, mladšiemu ako 18 rokov veku a staršiemu, ako je stanovený dôchodkový vek, či rodičovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.
• Fyzická osoba, ktorej bola uložená pracovná povinnosť, je povinná zotrvať v pracovnom pomere, vykonávať iný ako dohodnutý druh práce alebo na inom mieste a plniť pracovnú povinnosť na mieste a v rozsahu uloženom v príkaze.
• Povolaný musí podľa zákona plniť úlohy nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie, inak mu hrozí pokuta do 16 500 eur. Za nevykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie hrozí až 33-tisíceurová pokuta.

ZDROJ: MV SR, Slovlex

Nadčasy budú povinné

Líder koaličnej strany SaS a minister hospodárstva Richard Sulík si ešte v apríli pohneval zdravotníkov úvahou nad alternatívou k núdzovému stavu a navrhoval uvalenie pracovnej povinnosti zdravotníkom aj mimo neho. Zdravotníci mu odkázali, že nežijú vo feudalizme a príkazy pracovnej povinnosti berú ako urážku. V zmysle uvedeného zákona platila pracovná povinnosť pre zamestnancov štátneho a súkromného sektora poskytovať ústavnú a ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Platil aj zákaz uplatňovania práva na štrajk osobám s uloženou pracovnou povinnosťou.

Ministerstvo hospodárstva pre Pravdu spresnilo, že finálny zoznam, koho sa mobilizácia dotkne, vďaka novému zákonu ešte nie je hotový. Zoznam musí byť prijatý nariadením vlády, ktorá potrebuje najskôr od okresných úradov vedieť, koho a kde potrebujú. No patria tam určite subjekty patriace pod rezort zdravotníctva, teda aj zhruba 70 nemocníc.

„V tomto prípade môžeme robiť od rána do večera, Zákonník práce pre nás neplatí," vysvetlil pre Pravdu šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský. Podľa neho zdravotníkov čaká prekladanie z jednej nemocnice do druhej, polícia s povolávacím príkazom pri dverách. V práci im už nebudú uznávať nadčasy a zamestnanci sa nebudú môcť odvolať na Zákonník práce. Novoprijatý pandemický zákon má zatiaľ platnosť do mája 2022.

Zákon zmietol zo stola aj deklaráciu, ktorú odborári predstavili začiatkom novembra. Lekárske odborové združenie chcelo pritlačiť na štát, aby zlepšil podmienky v slovenskom zdravotníctve. Inak by lekári neodrobili nadčasy. Pod deklaráciu sa podpísalo 2 511 lekárov z fakultných, univerzitných a regionálnych nemocníc, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu všetkých nemocničných lekárov. Všetci podpísaní boli pripravení na prelome rokov skoncovať s nadlimitnou nadčasovou prácou.

Visolajský pripomína, že ide o unikát v Európskej únii. „Minulý rok chcel maďarský premiér Viktor Orbán presúvať lekárov medzi nemocnicami, no na zmiernenie mobilizácie im upravil platy. U nás sa to podarilo prijať bez platov," pohoršuje sa. „Čudujeme že ľudia pri očkovaní a pri pandémii nepočúvajú lekárov, no vzor majú v pánovi premiérovi, ktorý schvaľuje veci bez toho, aby sa s nami rozprával. Nemajú odvahu prijať prísnejšie opatrenia v spoločnosti, no majú odvahu dať lekárom viac povinností," dodal a poukázal na to, že spoločnosť sa správa k lekárom tak, ako sa k nim správa aj vláda. „Tak načo tu zostávať?“ pýta sa Visolajský.

O podmienkach rozhodne vláda

Nový pandemický zákon zavádza na pracoviskách režim OTP. Teda zamestnanci sa pri vstupe do práce musia preukázať dokladom o očkovaní, negatívnym testom či potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, SaS) minulý týždeň priblížila, že návrhom zákona dávajú nástroj zamestnávateľom, aby sa mohli legitímne opýtať zamestnancov na ich Covid pass. Dodala, že právna úprava sa má týkať všetkých zamestnancov, ktorí sú v štátnom aj súkromnom sektore. Ministerstvo zdravotníctva zdôrazňuje, že kontrola Covid passov a údajov v nich je legitímna, pretože nejde o zdravotnú dokumentáciu.

„Za zdravotnú dokumentáciu zákon však už nepovažuje výpisy zo zdravotnej dokumentácie. Obdobnou zdravotnou dokumentáciou ako Covid pass je napríklad potvrdenie o výsledku lekárskej prehliadky preukazujúce zdravotnú spôsobilosť uchádzača o vodičské oprávnenie," spresnila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

No ako budú opatrenia vyzerať v skutočnosti, musí vláda ešte len rozhodnúť. Rozmer opatrení a výnimky nastavuje vyhláškami Úrad verejného zdravotníctva. Jeho hovorkyňa Daša Račková tvrdí, že vyhlášku môžu hygienici vydať až po rozhodnutí vlády. Tá bude o zmenách rokovať v utorok.