Kolíkovej kladivo proti hoaxom triafa vedľa

Trestným činom má byť podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za spravodlivé Slovensko, SaS) aj rozširovanie nepravdivej informácie, ktorá môže vyvolať vážne znepokojenie obyvateľstva alebo ho ovplyvniť pri jeho rozhodovaní o závažných celospoločenských otázkach. Pre niekoho zákon z čias komunistickej diktatúry, pre iného fašistický náhubkový zákon, pre ďalších nutnosť, ktorá mala byť prijatá už dávno. Kým Policajný zbor Kolíkovej iniciatívu oceňuje, generálny prokurátor ju označil za absurdnú.

Maroš Žilinka, šéf Generálnej prokuratúry SR, na rezortný návrh reagoval pomerne stroho. Podľa neho je nový trestný čin šírenia nepravdivej informácie prakticky nedokázateľný.

Súhlasí aj trestný sudca z Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Keďže zákon obsahuje neurčité a ťažko definovateľné pojmy, ktoré by sa dali ľubovoľne ohýbať, Kolíkovej návrh označil za zjavný pokus o zavedenie štátnej cenzúry na iné názory. Dezinformácie sa podľa neho majú porážať v diskusii a nie trestným právom. Podobný názor dokonca prezentovali aj Kolíkovej bývalí spolustraníci, ktorí hovoria o nebezpečnom nápade.

„Je dôležité, aby ľudia dostávali pravdivé informácie, keď sa rozhodujú o závažných otázkach súvisiacich s ich životom a zdravím. Práve preto pri otázkach celospoločenského významu, ktoré môžu mať vážny dosah na životy a zdravie ľudí, máme za to, že je potrebné k tomu uviesť aj samostatnú skutkovú podstatu trestného činu,“ vyhlásila Kolíková pri predstavovaní rozsiahleho návrhu novely Trestného zákona. Účinnosť ministerka navrhuje od 1. júna 2022.

Jej návrh v paragrafe 361 Trestného zákona hovorí, že „kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, alebo sa dopustí iného obdobného konania slovne alebo písomne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“.

Ak takto človek spôsobí veľkú škodu, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, alebo za krízovej situácie, môže dostať trest od štyri do desať rokov. Kolíková dokonca chce trestať aj ľudí, ktorí nepravdivú informáciu šíria opakovane z nedbanlivosti. Tí by v prípade schválenia ministerkinho návrhu mohli čeliť trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Kolíková tvrdí, že novým trestným činom sa snaží reagovať na čoraz väčší počet výroby a šírenia nepravdivých informácií, ktoré sa „v tomto období vyrábajú a šíria najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ktoré sú svojím dopadom spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí“.

Absurdnosť

Úplne iný názor ale má generálny prokurátor. „Nová skutková podstata trestného činu navrhovaná ministerstvom spravodlivosti je pre svoju absurdnosť, neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna,“ reagoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Podľa sudcu Šamka má zasa navrhovaná právna úprava viacero slabých miest. Upozorňuje najmä na neurčitosť pojmov ako vyhodnocovanie pravdivosti informácií, ich schopnosť ovplyvniť obyvateľstvo pri rozhodovaní či závažné otázky celospoločenského významu.

„Celá táto časť navrhovaného nového trestného činu je absolútne neurčitá, vágna a celkom určite by takto nemali vyzerať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktoré je následne nutné v trestnom konaní dokazovať,“ zdôraznil Šamko vo svojom príspevku na portáli Právne listy.

Naopak, Kolíkovej iniciatívu víta Policajný zbor, ktorý deklaruje dlhodobú snahu o väčšie postihovanie tvorcov dezinformácií. „Veríme, že zmenou z dielne rezortu ministerstva spravodlivosti bude možné rýchlejšie a efektívnejšie postihovať páchateľov, a tým ďalších potenciálnych demotivovať,“ uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová s tým, že v súčasnosti je väčšina dezinformácií zameraná na pandémiu koronavírusu a očkovanie.

„Príslušníci Policajného zboru analyzujú dezinformácie a hoaxy a v prípade, že niektoré z nich vyhodnotia ako možné podozrenie zo spáchania trestného činu, získané informácie o ich autorovi a o predmete jeho správy zašlú na príslušné oddelenie. Ďalší postup je už potom v kompetencii orgánu činného v trestnom konaní. Aktuálne najrýchlejšou a najefektívnejšou cestou, ako demotivovať ostatných dezinformátorov, je informovanie verejnosti o vykonanej previerke polície pri osobnom styku s autorom dezinformácie,“ uviedla hovorkyňa polície.

Ministerka chce pátrať po motivácii

Ako chce ale ministerka vyhodnocovať pravdivosť šíriacich sa informácií? „Musí byť jasne preukázateľné, že tá informácia je nepravdivá. Nerozprávame sa o informáciách, pri ktorých je dohad, ako to vlastne je. Musí to byť informácia, pri ktorej je jasne dohľadateľné, ako to je,“ tvrdí ministerka.

„V každom prípade sa dá dosť do hĺbky zanalyzovať, aký tam bol cieľ a aká motivácia. To je pri trestných činoch úplne kľúčové. Vždy sa pozeráme na to, aká osoba pácha trestný čin, v akej miere si je vedomá, čo pácha. Či je vôbec spôsobilá spáchať trestný čin. Vždy sa pozeráme na motiváciu a dôsledky,“ upozornila Kolíková.

Ako príklad použila šírenie informácie o neexistencii nacistických vyhladzovacích táborov. „S ohľadom na to, ako s tým pracuje a aký má cieľ, by sme pozerali na vážnosť dôsledku šírenia takejto informácie. Musí to byť ale jednoznačne situácia, pri ktorej je jednoduché a dohľadateľné, ako to vlastne je,“ vysvetlila.

Nebola vždy guľatá

Nie všetky informácie sú však také ľahko overiteľné ako historické fakty z nedávnej minulosti. Sudca Šamko v kontraste s Kolíkovej príkladom uvádza vlastný. „Stačí sa pozrieť do histórie a zistíme, že informácia ‚zem je guľatá‘ bola považovaná roky za hoax a tí, čo túto informáciu rozširovali, boli upaľovaní. Až neskôr sa ukázala ako pravdivá. Nie nadarmo sa hovorí, že dnešný hoax môže byť zajtrajšia pravda. Bude potom nasledovať obnova konania a odškodnenie odsúdeného?“ pýta sa Šamko.

V prípade prijatia tejto legislatívy by podľa neho utrpela nielen verejná diskusia, ale aj vedecké bádanie. „Nevytvorí tak potom štát svoju vlastnú skupinu ‚pravdovravných odborníkov‘, ktorým možno veriť, lebo zastávajú správne odborné názory? A ich akékoľvek spochybňovanie bude trestnoprávne sankcionované? Nebude to mať celé za cieľ či následok aj ohrozenie slobodnej odbornej či vedeckej diskusie?“ pýta sa Šamko.

Kolíková priznala, že motivácia jej návrhu pramení v pandémii. „Samozrejme by to bolo aplikovateľné pri téme covidu,“ priznala ministerka. „Ak niekto šíri informáciu, že vakcinácia proti covidu je čipovanie, tak s ohľadom na spôsob šírenia, dosah na ľudí a dôsledky treba vyhodnotiť aj trestnoprávne dôsledky,“ doplnila.

Dosah jej novely ale môže byť podľa kritikov oveľa širší a nebezpečnejší. „Ide o zjavný pokus o zavedenie cenzúry na iné názory, ktoré bude môcť štát prostredníctvom trestného konania označovať za nepravdivé a trestať za ne. Zavedenie tohto trestného činu do praxe bude mať za následok potlačenie diskusie, vymiznutie argumentovania a protiargumento­vania, kriminalizovanie názorov, ktoré nie sú označené ako väčšinové, teda potlačenie slobody prejavu,“ očakáva Šamko.

Kolíková: Som trpezlivá

Aj samotná ministerka si zjavne uvedomuje, že navrhovaná novela obsahuje veľa ťažkých, možno až sporných zmien. „Je pravda, že je tu množstvo tém, ktoré nie sú ľahké. Som veľmi trpezlivý človek a stojí mi za to urobiť maximum pre vysvetlenie všetkého súvisiaceho s touto právnou úpravou, každému, osobitne partnerom v koalícii,“ dodala Kolíková. „Samozrejme, očakávam veľkú debatu, ktorá je namieste. Je dôležité, aby sme sa o takejto vážnej téme rozprávali,“ upozornila ministerka.

Podľa Šamka ale v tomto prípade diskusia nemá veľmi čo priniesť. „Je nutné takýto návrh novej skutkovej podstaty trestného činu dôrazne odmietnuť ako niečo, čo by malo byť každej demokratickej spoločnosti cudzie. Hlúposti, dezinformácie, hoaxy, nech už to nazveme akokoľvek, sa majú porážať v diskusii a nie trestným právom,“ dodal.

Lex Blaha?

Proti návrhu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sa pomerne rýchlo rozpútala emotívna diskusia. Predseda opozičného Smeru Robert Fico označil Kolíkovej návrh za nezmysel. „Tu nám zomierajú ľudia, zdražovanie má rozsah, aký tu nebol desaťročia. Sú úplne mešuge? Úplne sa zbláznili? Teraz idú bojovať proti dezinformáciám, keď ľudia umierajú, nemajú ani peniaze a už nevedia, čo kúpiť?“ reagoval Fico.

Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha sa rovno prezentuje ako primárny cieľ Kolíkovej návrhu. „Povedzme si to na rovinu – lex Blaha, ktorý predstavila ministerka Kolíková, má fašistickú podstatu. Je to škandalózny náhubkový zákon, ktorý má zavrieť ústa nepohodlným politikom a občanom s iným názorom,“ reagoval Blaha na svojom oficiálnom verejnom profile.

Čiatočne to však spôsobila aj otázka novinára, ktorý sa ministerky opýtal, či jej nový trestný čin môže v prípade schválenia obmedziť verejnú internetovú komunikáciu poslanca Blahu. „Vo všeobecnosti možno povedať, že ak sa niekto cítil neobmedzený v šírení nepravdivých informácií, teraz by mal zaradiť spiatočku,“ reagovala na otázku Kolíková.

Aj v koalícii sú výhrady

Kým u opozície je odpor proti predstavenej legislatíve pochopiteľný, kritiku Kolíková zožala aj z vlastných radov.

„Trestať za názor, hoci aj v danom momente nepravdivý, je v 21. storočí a v dobe ťažko vybojovanej slobody slova šialenosť a pripomína zákony komunistickej totality. To, že šíriť neoverené alebo doslova nepravdivé informácie sa nemá, je celospoločenský konsenzus a prirodzený morálny zákon. Ale posielať za to do väzenia je nebezpečný nápad, ktorý ohrozuje slobodu slova a základné princípy demokracie. Tento zákon je návrat ku komunistickej tvorbe legislatívy, kde je možné stíhať kohokoľvek za čokoľvek. Úmysel ministerstva spravodlivosti bol dobrý, výsledok je ale katastrofálny,“ odkázala svojej bývalej straníckej kolegyni podpredsedníčka vlády a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí).

Podobnú nespokojnosť vyjadril aj ďalší bývalý spolustraník Kolíkovej, nezaradený poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga: „Pri všetkej úcte k navrhovateľom, nová skutková podstata je marketingom a zásahom do slobody slova, ktorý môže byť v konečnom dôsledku zneužitý ako nástroj proti politickým oponentom… Dezinformáciám sa nedá zabrániť tak, že zavrieme ľudí do väzenia. Liek na dezinformácie sú informácie a vzdelanie, nie väzenie. Nová skutková podstata v tejto vypätej dobe nič nevyrieši.“