Výbohov obhajca: Väzby sa nebojí. Ale vrátiť sa na Slovensko nechce

V rozhovore hodnotí obvinenie, postup polície a prokuratúry. Špecifikum prípadu vidí vo Výbohovom vzťahu k bývalému premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). „Či chceme, alebo nie, je tam istý politický rozmer,“ tvrdí obhajca.

VIDEO: Vráti sa Miroslav Výboh na Slovensko?

Na začiatku augusta vášho klienta obvinili v rámci akcie Mýtnik III z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Priblížte, prosím, skutok, ktorý mu je kladený za vinu.

Je obvinený na základe výpovede jedného kajúcnika, že v presne nezistený deň v roku 2014 mal v jeho kancelárskych priestoroch požiadať pána Suchobu o vyplatenie provízie – úplatku – vo výške 150-tisíc eur pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. A to za podporu v rámci legislatívneho procesu prípravy a schválenia zákona o virtuálnej registračnej pokladnici.

Čítajte viac Výbohova kauza ide pred súd. Z čoho ho obviňujú?

Trvá Miroslav Výboh naďalej na svojej nevine?

Náš klient odmieta vinu. Podľa nás skutok, tak ako je popísaný v obvinení, je vymyslený, nepravdivý a vôbec sa nestal. Celý skutok a obžaloba, tak ako je postavená, nedávajú vôbec zmysel. Jediné dôkazy, ktoré v tom spise sú a majú potvrdzovať túto verziu, sú len výpovede dvoch kajúcnikov. Je všeobecne známe, že jeden hovoril o tom, že skutok sa mal stať v roku 2014 a druhý, že v roku 2016, a vyšetrovateľka si pre vznesenie obvinenia vybrala verziu roku 2014. Žiadny ďalší dôkaz proti nemu sme v spise nenašli.

Takže si nepamätá na žiadnu škatuľu od šampanského, v ktorej bolo 150-tisíc eur?

Nie, nič také.

Proti nemu stoja dve nezávislé výpovede podnikateľa Michala Suchobu a vtedajšieho prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho. Ako si Výboh tieto výpovede vysvetľuje?

My si tie výpovede nevieme vysvetliť, no v prvom rade si vôbec nemyslím, že ich výpovede sú nezávislé. Úplne na začiatku prvej výpovede podstatné skutkové okolnosti opisujú úplne odlišne, a to až v takej miere, že obaja vypovedajú o úplne iných skutkoch. Diametrálne odlišne opisujú údajný čas a zásadný je aj rozdiel v uvedení dôvodov odovzdania provízie – úplatku.

Stretnutia, pri ktorých malo dôjsť k odovzdávaniu peňazí, sa údajne konali vo Výbohovej konzulárnej kancelárii v hoteli Carlton. Prečo sú podľa vás tieto priestory dôležité?

Jednoducho preto, lebo kajúcnici opisujú tieto priestory ako priestory, v ktorých sa mal skutok stať. Náš klient je obvinený na základe toho, že skutok sa mal stať v roku 2014, keď však tieto priestory neexistovali a on ich začal užívať až s odstupom dvoch rokov. A tu vyšetrovateľka a dozorujúci prokurátor urobili ďalšiu závažnú procesnú chybu pred vznesením obvinenia nášmu klientovi. A teda, že si najskôr nepreverili veľmi jednoducho v obchodnom registri a v nájomných zmluvách, či priestory, kde malo dôjsť k trestnému činu, vôbec existovali. Urobili tak až na základe medializácie prípadu, kedy následne pristúpili k fyzickej prehliadke priestorov. Keďže išlo o konzulát chránený Viedenským dohovorom o konzulárnych vzťahoch, môj klient im veľmi flexibilne a bez problémov v rámci telefonickej osobnej komunikácie s dozorovým prokurátorom dal súhlas na vstup do týchto priestorov.

Podľa výpovede Suchobu malo k stretnutiam dôjsť až v roku 2016. Nemohol sa len Imrecze pomýliť, keď hovoril o roku 2014?

Zásadný problém pri ich výpovediach nie je len určenie správneho roku, ktorom sa v prvých výpovediach odlišujú, ale neskôr sa zladili a hovoria o roku 2016. Oni čas viažu ku skutku ako takému a tým je to, že môj klient mal od pána Suchobu údajne zobrať 150-tisíc eur za prípravu a podporu legislatívneho procesu v súvislosti s virtuálnou registračnou pokladnicou (VRP), no a zákon k tomuto bol v Národnej rade schválený v roku 2014. Takže pán Imrecze sa v prvej výpovedi nepomýlil, lebo mu vyhovovalo napasovať skutok na rok 2014 k uvedenému legislatívnemu procesu. Až keď zistil z médií, že dané priestory v tom čase neexistovali, zmenil výpoveď a presunul skutok do roku 2016. Len vtedy už bola príslušná legislatíva dva roky v praxi a pán Pellegrini, pre ktorého mal môj klient úplatok – províziu – sprostredkovať, už dávno nepracoval na ministerstve financií a v roku 2016 bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

Mohol si aj neskôr spomenúť…

Ono to nebolo ani tak o spomínaní si, no o zásadných zmenách vo výpovediach. Priznám sa, že za dvadsať rokov svojej kariéry som nezažil, aby si svedok pri každom výsluchu s postupujúcim časom spomenul na stále viac a viac detailov. Lepší sa im pamäť? Veď Suchoba normálne proaktívne v internetovom obchode Amazon kúpil škatuľu od šampanského a doniesol ju polícii ako dôkaz, že presne v takej istej škatuli od šampanského niesol tie peniaze. Aj takýto dôkaz má usvedčovať nášho klienta. Alebo na prvom výsluchu hovoril jeden svedok o roku 2014 a druhý o roku 2016. Na druhom si už aj druhý svedok spomenul, že to bol rok 2016 a na treťom výsluchu si svedok spomenie, aké oriešky boli na stole v kancelárii, aký časopis či značka minerálky v chladničke. Nepoznám svedka, ktorý si s postupujúcim časom pamätá viac a viac.

Nemôže to byť len väčšia ochota vypovedať?

To asi áno. Ale čím je spôsobená? Napriek všetkým týmto podrobnostiam nevie Suchoba povedať, kedy v roku 2016 sa skutok stal. Či bolo teplé letné počasie, alebo zimná fujavica, či sa hrali nejaké športové majstrovstvá, alebo podobne. Nechcem tvrdiť, že sú s Imreczem dohovorení alebo ich niekto organizuje. Na to nemám dôkazy. Ale pôsobí to tak.

Na nadužívanie kajúcnikov sa sťažuje mnoho advokátov. Máte pocit, že na Slovensku je to v tomto ohľade iné ako v Českej republike, kde štandardne pôsobíte?

Kajúcnici sú na Slovensku podľa mňa využívaní v obrovskom množstve prípadov. My to takto v Čechách nemáme. Kajúcnika či spolupracujúceho obvineného som vždy považoval za niekoho páchajúceho násilnú organizovanú trestnú činnosť. Na Slovensku ste to však dostali na úplne iný level. V Taliansku chodia ľudia dobrovoľne na políciu, pretože im mafia zabila niekoho z rodiny a chcú proti nej svedčiť. Tu to ale funguje tak, že zoberú niekoho do väzby a potom sa vykúpi tým, že začne svedčiť. Tu navyše nejde o násilnú trestnú činnosť, ale väčšinou o okrádanie štátu. V tomto je Slovensko úplné unikum. Kajúcnikov navyše potom využívajú v mnohých ďalších prípadoch.

Mnohí však hovoria, že násilná organizovaná kriminalita je štandardne na ústupe a, naopak, na vzostupe sú tzv. biele goliere. Veď aj v takýto prípadoch je ťažké získať dôkazy a svedkov.

Napriek tomu si vždy treba položiť tri otázky: Hovorí kajúcnik pravdu? Čo za to dostal? A musí kajúcnik vypovedať automaticky pravdu vo všetkých trestných konaniach? Ja si myslím, že aj kajúcnik je dôkaz, ale nemôžeme obžalobu stavať len na jeho výpovedi. Existuje k tomu aj judikatúra, keď Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že síce môže dôjsť k vzneseniu obvinenia aj na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, ale táto musí byť podporená aj ďalšími priamymi alebo nepriamymi dôkazmi. A to v našom prípade nie je ani náhodou. Aj v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní vyhodnocujú výpovede Imreczeho a Suchobu napriek všetkému ako vierohodné, ale výpoveď Petra Pellegriniho neberú do úvahy. V tomto prípade vidím špecifikum v tom, že náš klient mal blízko k bývalému premiérovi Ficovi. Či chceme, alebo nie, je tam istý politický rozmer.

Pellegrini prijatie úplatku odmieta, čím potvrdzuje verziu vášho klienta. Prečo to považujete za zásadné, keď sa nedá očakávať, že by sa rovno priznal?

Pokiaľ viem, aj on sám to verejne komentoval. Poprel to a myslím si, že jeho výpoveď bola úplne zásadná. Tvrdenia oboch kajúcnikov totiž zásadným spôsobom vyvrátil. Ale práve o ňom je ten prípad. Veď on si mal podľa obvinenia vyžiadať úplatok od Imreczeho, ale keďže to údajne nechcel riešiť sám, o sprostredkovanie mal požiadať Miroslava Výboha. Veď Pellegrini mal byť aj konečným užívateľom výhod z tých peňazí od Suchobu a Výboh iba akýsi doručovateľ. Pellegrini je však v pozícii svedka. Akúkoľvek trestnú činnosť v tomto smere poprel a jediná súvislosť je tak výpoveď Imreczeho, ktorý o niečom hovorí, ale Suchoba pri tom ani nebol. Tu navyše došlo k absurdnej situácii.

Akej?

Pellegrini mal byť ako kľúčový svedok vypočutý ako prvý. Vypočúvali ho však až ako posledného, pričom už pred jeho výsluchom mala vyšetrovateľka v zalepenej obálke pripravené oznámenie o záverečnom preštudovaní spisu pred ukončením vyšetrovania. Pellegrini mohol povedať hocičo, ale vyšetrovateľka už mala naplánované ukončenie vyšetrovania pred samotným výsluchom kľúčového svedka, pričom po úkonoch sme mali mať právo dávať návrhy na vypočutie svedkov a doplnenie dokazovania. To nám ale bolo odopreté. Dodnes tiež nevieme, ako orgány činné v trestnom konaní reagovali na náš návrh výsluchu zamestnancov monackého konzulátu, ktorých vypočutím odôvodňovali kolúzny dôvod väzby nášho klienta. Dodnes tiež nemáme oficiálne doručenú obžalobu, napriek tomu, že od 23. novembra vieme z medializovaných informácií o jej podaní na súd.

Ale veď ste nečakali, že by sa Pellegrini priznal.

Vyšetrovateľka doktorka Barčáková uzavrela vyšetrovanie bez ohľadu na to, čo vypovie kľúčový svedok. Z toho je vidieť jednoznačná stratégia vyšetrovania, ukončiť ho čo najskôr za každú cenu. Pritom on mal byť prijímateľom úplatku. Napriek tomu, že polícia Výboha podozrieva z toho, že bol prostredníkom, prečo ho obvinili z prijímania úplatku, a nie z nepriamej pasívnej korupcie? Ak by sa aj hypoteticky skutok stal, čo my zásadne popierame a vyvraciame, je to zjavná a úplne účelová nadkvalifikácia. Keby sa to teda naozaj stalo, tak ako vypovedá Imrecze, v roku 2014, tak tento skutok nepriamej korupcie by už bol navyše premlčaný.

Vidíte v tom snahu prinútiť Výboha k spolupráci a usvedčeniu Pellegriniho?

Dobrý postreh. To si môžem myslieť, ale v prvom rade hájim záujmy nášho klienta. Celé to budí dojem, že sa boja výpovede nášho klienta. Preto mu upierajú právo vyjadriť sa k obvineniu. Nedoručia mu obvinenie, neumožnia výsluch cez telemost a po mesiaci z neho prokurátor urobí človeka na úteku a bez vysporiadania sa s našimi obhajobnými návrhmi podá obžalobu. Veď nám takýmto unáhleným ukončením vyšetrovania neumožnili podať ani žiadosť o preskúmanie zákonnosti trestného stíhania.

Už skôr ste sa vyjadrili, že Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zverejnil nepravdivé informácie. Aké?

Našou stratégiou určite nebolo komentovať veci do médií na pravidelnej báze. Minimálne vo fáze prípravného konania to určite nie je vhodný spôsob. Urobili sme ale výnimku, pretože naša zdržanlivosť sa už prestala javiť ako vhodná, keďže ÚŠP komunikoval skutočnosti, ktoré neboli pravdivé. Jediným cieľom našich informácií bolo skorigovať nepravdivé informácie.

O čo konkrétne išlo?

Išlo o to, že sme boli obvinení, že sme viac ako dva mesiace nereagovali na návrhy zo strany polície ohľadom výsluchu cez telemost. V skutočnosti to tak vôbec nebolo. V prvom rade, oficiálnu žiadosť o výsluch cez telemost z augusta vyšetrovateľka oficiálnym rozhodnutím zamietla po viac ako mesiaci. Hoci výsluch klientovi odoprela, následne poslala asi po dvoch týždňoch obhajcom e-mail, aby sme uviedli termíny možného výsluchu, čo vôbec nekorešpondovalo s jej zamietavou odpoveďou na žiadosť o výsluch. Na predmetný e-mail sme zareagovali približne o mesiac. Bolo to paradoxne o niekoľko dní menej, než trvalo samotnej NAKA reagovať na našu žiadosť o výsluch cez telemost. Toto bolo hlavné klamstvo, ktoré sme chceli skorigovať. ÚŠP nehovoril pravdu ani v tom, že sme návrhy na telemost podali až po skončení vyšetrovania. Takto to určite nebolo. Tieto návrhy sme poslali 17. novembra a už o dva dni sme boli vyzvaní na preštudovanie spisu. Celý čas sme verili, že k výsluchu cez telemost dôjde.

Aj tak ste však na návrh polície ohľadom výsluchu reagovali až po mesiaci. Prečo to trvalo tak dlho?

Treba pochopiť, ako to technicky funguje. Nejaký čas trvá to zariadiť a aj samotná NAKA nás upozornila, že celé to technicky pripraviť bude trvať aspoň tri až päť týždňov. Ďalšou komplikáciou bola žiadosť od NAKA, aby sme spresnili, ktorí obhajcovia budú na Slovensku a ktorí v Dubaji. Navyše bolo treba zladiť kalendáre. To, že sme reagovali po štyroch týždňoch, keď sme už navrhli konkrétne termíny v decembri a januári aj s prítomnosťou obhajcov, bolo preto, lebo nám nejaký čas trvalo celé to zladiť. Počas tohto mesiaca sa navyše vypočúvali svedkovia vrátane expremiéra Petra Pellegriniho. Mali sme teda ako obhajoba dosť práce pripraviť sa na tieto výsluchy.

Čím si vysvetľujete, že ÚŠP nehovoril pravdu?

Nemám rád, keď sa nehovorí pravda, navyše verejne. Preto som sa aj proti tomu ohradil. Nechcem ale špekulovať o jeho dôvodoch. Vyplýva z toho jedna zásadná vec, že polícia a ÚŠP sa s prípadom príliš ponáhľajú. Veď za tri mesiace bola podaná obžaloba aj za cenu porušovania zákona.

V čom?

Vo viacerých aspektoch. Orgány činné v trestnom konaní od začiatku postupujú v rozpore so zákonom. Začalo sa to už tým, že klientovi nedoručili uznesenie o vznesení obvinenia. To mu nebolo doručené do dnešného dňa. Následne z neho urobili utečenca, takže mu odvtedy už nedoručujú nič. Navrhli sme dôkazy, svedkov, konfrontáciu a do dnešného dňa nevieme, ako sa s tým polícia vysporiadala. No a na záver urobili bezprecedentné a hrubo nezákonné kroky. Vyšetrovateľka ukončila vyšetrovanie bez právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia. Čiže spis nebol kompletný a chýbal mu najzákladnejší dokument. Spis takisto neobsahuje procesné rozhodnutia vyšetrovateľky k návrhom obvineného na doplnenie dokazovania, ktoré úplne odignorovala.

Máte pocit, že to robia úmyselne?

Musím povedať, že s takýmito procesnými pochybeniami som sa za dvadsať rokov svojej praxe nestretol. Keď sme si išli na pokyn vyšetrovateľky preštudovať spis, zistili sme, že rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia v spise stále nie je. Toto rozhodnutie dozorový prokurátor doktor Ondrej Repa vydal tri dni po tom, čo bol prípad ukončený, a nám bolo doručené desať dní po tom, čo sa uskutočnilo preštudovanie spisu. Je teda evidentné, že dozorový prokurátor účelovo vyčkával s vydaním rozhodnutia o sťažnosti, len aby nášmu klientovi obmedzil právo na obhajobu. My sme ho dostali týždeň po tom, čo sme sa z médií dozvedeli o podaní obžaloby. To už nehovorím ani o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia do dnešného dňa nebolo nášmu klientovi doručené.

Tak to vám ako obhajcovi uľahčujú prácu, či nie?

Do istej miery áno. Veríme, že keď súd preskúma obžalobu a spis, obžalobu odmietne. Tých fatálnych a školáckych chýb je tam na môj vkus až neuveriteľné množstvo. Nie vždy sa chyby dajú úplne eliminovať, ale toto množstvo je už enormne vysoké.

Keď orgánom činným v trestnom konaní vyčítate neochotu umožniť Výbohovi, aby vypovedal cez telemost, nepomohlo by, keby sa jednoducho aspoň na čas vrátil na Slovensko?

Pán Výboh žije dlhodobo v zahraničí. Vyše desať rokov má trvalý pobyt v Monaku a už päť rokov prechodný pobyt v Spojených arabských emirátoch. Skutočne na Slovensku už dlhé roky trvalý pobyt nemá. Veľmi dobre to vedia aj orgány činné v trestnom konaní, ale na naše prekvapenie sa polícia tvári, že uznesenie o vznesení obvinenia sa snažila doručovať na zvolenskú adresu. Pritom podľa evidencie obyvateľov dobre vedia, že tam už desať rokov vôbec nežije. Človek potom z toho môže mať pocit, že je to v lepšom prípade lenivosť a v tom horšom to robia zámerne. Ešte väčšia absurdita je, že rovnaký prokurátor mu v inej trestnej veci posiela listiny na adresu do Monaka.

Takže orgány činné v trestnom konaní majú adresu, na ktorej Výboh odoberá poštu?

Samozrejme, majú a vždy ju mali. Oni dobre vedia, kde býva. Pritom žiadosť o vydanie medzinárodného zatykača bola odôvodnená tým, že sa klient skrýva a nepreberá poštu. Ako sa môže skrývať len tým, že desať rokov žije niekde inde? Aj keď mu nebolo zaslané obvinenie, pán Výboh sa asi dva dni nato telefonicky orgánom činným v trestnom konaní ozval a povedal im, že poštu v Monaku preberá. Do dnešného dňa mu napriek tomu to uznesenie o vznesení obvinenia doručené nebolo.

V Monaku, ktorého honorárnym konzulom na Slovensku bol, sa však nezdržiava, alebo áno?

Aktuálne nie. Je v Spojených arabských emirátoch.

V Dubaji?

Áno, v Dubaji.

Je tam preto, že Spojené arabské emiráty nevydávajú zločincov a pán Výboh je na úteku?

Určite nie. Ťažko môže niekto tvrdiť, že je na úteku a skrýva sa, ak tam má už päť rokov prechodný pobyt. Veď to nie je žiadne tajomstvo. Je to tým, že má v tomto regióne podnikateľské aktivity.

Neškodí jeho podnikateľským aktivitám fakt, že je naňho vydaný medzinárodný zatykač?

Samozrejme, to je pre neho komplikácia. Viac mu ale prekáža, že dôvody na vydanie tohto zatykača neboli splnené. Takýto zatykač nemal byť vôbec vydaný. V žiadosti o jeho vydanie je rad vecí, ktoré nie sú pravdivé. Napríklad dozorový prokurátor v návrhu tvrdil, že obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia nepodarilo doručiť, no orgány činné v trestnom konaní ani nemali snahu ho doručiť. Rovnako v návrhu sa klamalo v tom smere, že náš klient ma podľa REGOB (oficiálny register obyvateľov SR) adresu trvalého pobytu vo Zvolene, pričom zo zápisu je zrejmé, že má trvalý pobyt dlhodobo v Monaku a jeho občiansky preukaz bol na ministerstve vnútra skartovaný v roku 2011. V návrhu sa tiež hovorilo, že sa klient sa úmyselne zdržiava v zahraničí, aby sa vyhol väzobnému stíhaniu, on pritom dlhodobo žije a pracuje v zahraničí.

V Dubaji si našiel čas aj na stretnutie s pretekárom F1 Charlesom Leclercom. Spoločná fotografia to dosvedčuje. Nie je to len dráždenie verejnosti, ak naňho vydali medzinárodný a európsky zatykač?

Samozrejme, môže to tak pôsobiť. Určite to ale nebol zámer. Išlo len o priateľské stretnutie s dlhoročnými priateľmi z Monaka, ktorí pricestovali na preteky. On navyše nebol ten, kto ju dal na internet. Treba to ale vnímať aj z toho hľadiska, že my sme orgánom činným v trestnom konaní nikdy netajili, kde sa nachádza. Od začiatku sme opakovane žiadali o výsluch cez telemost, ktorý bol v rovnakej kauze vykonaný aj s pánom Suchobom. Prečo to nebolo umožnené nám?

Prečo sa nevráti? Bojí sa väzby?

Zatiaľ sa neplánuje vrátiť. Ale nesúvisí to s jeho obavou z väzby, pretože si myslí, že dôvody na väzbu žiadne nie sú. Len na ilustráciu, jeden z argumentov pre vydanie medzinárodného zatykača bola potreba vypočuť zamestnancov monackého konzulátu. My sme ich navrhli na výsluch, ale doteraz vypočutí neboli. Medzi riadkami sme pochopili, že polícia o ich vypočutie nestojí.

Obžaloba bola 23. novembra podaná. Prípad bol už pridelený zákonnému sudcovi. Kedy sa začne pojednávať?

Prípad bol pridelený sudcovi Romanovi Púchovskému. Ten sa ale namietal ako zaujatý, pretože sa pozná s naším klientom. Vec bola preto pred niekoľkými dňami postúpená Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tejto zaujatosti. Najvyšší súd nakoniec akceptoval námietku zaujatosti a teraz bol prípad pridelený inému sudcovi.

Komu?

Podľa našich zistení bola vec pridelená pánovi sudcovi JUDr. Jozefovi Šutkovi.

Čo očakávate teraz ďalej? Kedy bude pojednávanie?

Ešte raz opakujem, že sme sa o podaní obžaloby dozvedeli z médií. Požiadame pána sudcu o umožnenie nahliadnutia do spisu a keď sa oboznámime s obžalobou, určite požiadame súd o odmietnutie obžaloby a jej vrátenie do prípravného konania.

Uvidíme na prípadnom hlavnom pojednávaní Petra Pellegriniho?

Vzhľadom na to, že je jeden z kľúčových svedkov, očakávam, že sa objaví.

Aspoň na pojednávaniach sa plánuje Miroslav Výboh zúčastniť?

Priznám sa, že na toto som sa ho ešte nepýtal. Teraz sa sústredíme skôr na to, aby sme upozornili na to množstvo procesných pochybení a očakávame, že obžaloba bude odmietnutá. Ak odmietnutá nebude, začneme sa zaoberať aj stratégiou na hlavné pojednávania. Pre nás je táto otázka zatiaľ predčasná. On stále verí, že bude na Slovensku očistený a zbavený obžaloby v celom rozsahu.

Je pripravený dožiť v Dubaji, ak ho odsúdia?

Ani na to som sa ho nepýtal.