Lockdown sa skončí. Aj bez neho môže omikron zavrieť krajinu

Kým pred Vianocami ležalo v nemocniciach viac ako tritisíc pacientov s covidom, teraz v utorok ich bolo 2 267. Aj preto sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo zrušiť nočný zákaz vychádzania. Znamená to síce koniec lockdownu, ale nie núdzového stavu. Ten bude trvať minimálne do polovice februára a vláda môže v podstate kedykoľvek rozhodnúť o obmedzení vychádzania.

Skráti sa karanténa?

Ani krajiny, kde majú tisícové prírastky novoinfikovaných, zatiaľ nepristupujú podľa matematika Richarda Kollára k plošným lockdownom. Kľúčové sú podľa neho aj naďalej sociálne akcie a pripomína, že napríklad Holandsko sa rozhodlo ísť cestou obmedzenia pohybu v nočných hodinách a zatvára bary.

„To, čo zažijeme, bude prirodzený lockdown. Vo chvíli, keď sa množstvo ľudí infikuje naraz, sa mnohé prevádzky zatvoria samy od seba. Príkladom sú školy, ktoré nebude treba obmedzovať nad rámec Covid automatu. Školy sa na krátke obdobie zatvoria pre chorých učiteľov,“ spresnil Kollár.

Keďže sa predpokladá, že omikron zasiahne všetky sféry života, vynára sa otázka dĺžky karantény. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb sa rozhodlo covidovú karanténu skrátiť na päť dní. Spojené štáty už dokonca zaznamenali za jediný deň viac než milión prípadov nákazy a musia riešiť nedostatok zamestnancov v základných službách.

„Odborníci však varujú, že takéto skrátenie je nebezpečné, pretože niektorí pacienti sú infekční aj 10 či 14 dní. Ak sa karanténa skráti, tak sa roznášači vrátia do kolektívov,“ upozorňuje Kollár a pripomína, že skrátením karantény sa zvýši miera šírenia.

„Aj epidemiológovia musia teraz prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú len epidemiologické,“ doplnil matematik. „Ponechaním dlhej karantény sa znefunkčnia niektoré časti spoločnosti, napríklad nebude mať kto zbierať smeti, či dokladať tovar,“ podotkol. Kollár zdôraznil, že aj epidemiológovia musia pri očakávanej vlne viac brať ohľad na celkové spoločenské dosahy.

Na Slovensku o dĺžke karantény rokovalo v pondelok Konzílium odborníkov. Zatiaľ nie sú známe závery rokovaní, no na stole je aj možnosť kratšej karantény pre zaočkovaných, pričom by mohla trvať päť až sedem dní. Pre nezaočkovaných by sa dĺžka karantény nateraz meniť nemala. Aktuálne trvá karanténa desať dní, pričom na piaty deň sa dá ukončiť negatívnym výsledkom testu. Ani rezort práce či hospodárstva zatiaľ nekomunikovali, ako chcú zabrániť tomu, aby v jednej chvíli nebolo v karanténe príliš veľa zamestnancov.

„Pripravte sa teda doma a v práci na to, že budete viacerí naraz infikovaní s miernymi príznakmi ako sú bolesť hlavy, hrdla, nočné potenie, teplota, ale len pár dní. Zariaďte si to vopred tak, aby vás to neprekvapilo nepripravených. Bude to pomerne krátke, ale výpadky čohokoľvek môžu byť veľké,“ varuje matematik.

Čo platí od pondelka 10. januára

• Už nebude platiť nočný zákaz vychádzania.
• Otvárajú sa základné a stredné školy, v ktorých však budú platiť prísne protiepidemické opatrenia. Rúška budú povinné už od prvého ročníka základných škôl a rodičom sa dôrazne odporúča, aby svoje deti otestovali ešte pred nástupom do školy a tieto testy opakovali 2–krát týždenne.
• Vstup do obchodov, prevádzok služieb či reštaurácií sa bude, tak ako doteraz, riadiť vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR. Teda v režime OP (očkovaní/po prekonaní covidu).
• Esenciálne obchody budú fungovať v režime základ. Prístupné teda budú všetkých, bez ohľadu na ich imunizačný status.
• Neesenciálne obchody, služby a reštaurácie budú otvorené len pre osoby plne zaočkované, alebo ak za posledných šesť mesiacov prekonali ochorenie COVID–19.
• V režime OP budú aj naďalej na základe aktuálne platných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva fungovať hotely (vrátane povinnosti negatívneho testu), lyžiarske strediská či bohoslužby.
• Naďalej ostáva v platnosti režim OTP v rýchlikoch, IC vlakoch a na diaľkových autobusových linkách. Naďalej platí zákaz zhromažďovania nad šesť osôb.

Kollár: Covid automat sa musí zmeniť

Omikron nastolil aj otázku, či má aj naďalej zmysel sledovať počty novoinfikovaných. Kollár hovorí, že na Slovensku môžu byť infikované tri milióny ľudí. Myslí si, že pri nastavovaní preventívnych opatrení by sa mali lepšie skúmať údaje o úmrtiach a hospitalizáciách.

Predpokladá sa, že pri omikrone bude oproti delte zhruba tretina hospitalizácií, no mutácia ešte v plnej sile nezasiahla Slovensko s nízkou mierou zaočkovanosti. Tretiu, tzv. posilňujúcu dávku absolvoval už milión ľudí, dve dávky má podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb 47,9 percenta populácie. Pre porovnanie – v Dánsku je zaočkovaných 83,5 percenta populácie. Veľká Británia je podľa oxfordského portálu ourworldindata plne zaočkovaná na 70 percent.

„Zatiaľ nevieme, ako sa vírus bude správať v našich končinách. Nevieme, ako vyzerajú hospitalizácie v nízko zaočkovaných krajinách,“ dodal matematik Kollár. Automatizovanie procesu a nastavovania opatrení je podľa neho v aktuálnej situácii extrémne náročné, pretože sa nateraz nevie, aké veľké riziko na Slovensko čaká.

„Bolo by super mať niečo prehľadné a predpovedateľné, ale teraz sa tak nedajú nastaviť opatrenia. To, že sa nastavia týždeň dopredu, je momentálne najlepšie,“ ozrejmil. Podotkol, že takto by mohlo Slovensko fungovať zhruba mesiac a potom by sa podľa neho mohla krajina otvoriť.

Pri zatváraní krajiny treba brať do úvahy aj tradičný nedostatok zdravotného personálu. Slovensku už dlhodobo chýbajú tisíce lekárov a desaťtisíce zdravotných sestier. Kým počas druhej vlny boli kapacity nemocníc schopné prijať zhruba štyritisíc pacientov, v tretej vlne sa táto hranica znížila na 3 500. Kollár varuje, že pre výpadky zdravotníkov sa môže táto hranica znížiť aj na 2 500. „Infikovaní zdravotníci – ak sa už cítia dobre – môžu pracovať na covidovom oddelení, no ohrozená bude najmä biela medicína,“ zdôraznil.

EÚ chce byť v pandémiách nezávislá

Nové varianty koronavírusu sa objavujú pri vrcholoch aktuálnych vĺn. Dôvodom je vysoký počet infikovaných, čím sa zvyšuje možnosť novej mutácie. Nákazlivejší omikron by mohol počet nových mutácií ešte zvýšiť. „Množstvo vírusu bude vo svete enormné, ešte vyššie ako kedykoľvek doteraz,“ varuje matematik Richard Kollár.

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus už dlhodobo upozorňuje, že žiadna z vyspelých krajín neukončí pandémiu plošným očkovaním tretími dávkami, keďže v rozvojových krajinách nedostalo mnoho ľudí ešte ani prvú dávku vakcíny.

Členské krajiny únie aj napriek globálnym odporúčaniam podporujú aplikáciu tretej dávky. Riaditeľ Regionálneho úradu WHO pre Európu Hans Kluge tvrdí, že v Európe je staršia populácia, takže je zraniteľnejšia. „Zároveň však platí princíp medzinárodnej solidarity. Problémom nie je nedostatok vakcín, ale krajiny sa nedelia o prebytok očkovacích látok. Bohaté krajiny by preto mali prebrať zodpovednosť za výrobu vakcín,“ priznal pre Pravdu Kluge. Pripomína, že krajiny Európskej únie sú až príliš závislé od iných kontinentov nielen pri dodávaní vakcín, ale i ochranných pomôcok. „Európska únia vytvorila agentúru HERA, ktorá má za úlohu koordinovať postup únie v prípadných ďalších pandémiách a má posilniť nezávislosť členských štátov,“ dodal Kluge s tým, že agentúra bude mať multimiliardový rozpočet.