Dobre si to zrátali? Dohoda s USA môže v parlamente naraziť

Zo zdravotných dôvodov jej budú chýbať viacerí poslanci. Podľa odhadu môže mať koalícia len o asi tri hlasy viac, ako je nutné na schválenie zmluvy. Ďalší však ešte môžu vypadnúť aj dodatočne. O odmietnutí zmluvy sa poslancov ešte stále pokúšajú presvedčiť aktivisti otvoreným listom. Rozbiehajú sa už aj tri petície za vyhlásenie referenda.

Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) zvolal na utorok mimoriadnu schôdzu, ktorej jediným bodom na programe je obranná zmluva. Celkovo 57. schôdza parlamentu v tomto volebnom období sa začne o jednej hodine po obede. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ešte cez víkend vyslovil predpoklad, že parlament dohodu o obrannej spolupráci s USA podporí.

Medzinárodné zmluvy sa v parlamente schvaľujú nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, teda 76 hlasmi poslancov. Vládna koalícia naďalej disponuje viac ako 90 hlasmi, takže jej predstavitelia od začiatku roku očakávajú bezproblémové schválenie zmluvy aj na úrovni parlamentu. Až také jednoduché to však byť nemusí.

„Oveľa viac než to, koľkí sú za alebo proti, ma trápi, koľkí poslanci nebudú môcť prísť na rokovanie kvôli covidu,“ potvrdil obavy koalície minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po pondelňajšom rokovaní brannobezpečnos­tného výboru. Aj poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga pripustil, že výsledok hlasovania môže byť veľmi tesný.

Traja poslanci v rezerve

Ani poslanecký klub OĽaNO nevie garantovať prítomnosť všetkých svojich 50 členov. „Vzhľadom na pandemickú situáciu evidujeme niekoľko poslancov z nášho klubu, ktorí nemôžu byť prítomní na rokovaní a hlasovaní kvôli karanténe. Presný počet budeme vedieť až v utorok,“ povedal pre Pravdu predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Odhadol, že absencií môže byť zhruba toľko ako minulý týždeň. Pri niektorých minulotýždňových hlasovaniach hnutiu OĽaNO chýbalo aj osem poslancov. Najmenšia koaličná strana Za ľudí už v parlamente nemá ani poslanecký klub. Od poslancov, ktorí sa do parlamentu cez túto stranu dostali, by mohli dostať až šesť hlasov. Rovnako sa dá očakávať, že zmluvu podporia aj odídenci z OĽaNO Ján Mičovský a Ján Krošlák.

Naopak, ako bezproblémový sa javí klub strany SaS, ktorý disponuje 19 poslancami. „Klub bude jednotný a bude hlasovať za schválenie dohody,“ povedala pre Pravdu predsedníčka poslaneckého klubu Anna Zemanová. Absencie zatiaľ hlásené nemajú. „Uvidíme zajtra, ale zatiaľ sme všetci,“ dodala Zemanová.

Ak sa naplnia predpoklady predsedov jednotlivých klubov, vojenská dohoda by mohla v parlamente pri hlasovaní získať len 79 hlasov. Za by sa malo vysloviť minimálne 42 poslancov OĽaNO, 19 z SaS, 10 poslancov hnutia Sme rodina a ôsmi nezaradení. Problém by teda mohol nastať v prípade, že by na hlasovanie neprišli alebo vojenskú dohodu nepodporilo o päť poslancov viac, ako očakávajú predstavitelia koalície.

Uľahčiť vládnej väčšine prijatie tejto dohody sa nehodlá úplne celá opozícia. „V parlamente nás čaká obrovský súboj a my budeme na jeho čele,“ varoval predseda Smeru Robert Fico, uznávajúc zároveň, že v parlamente nedá dostatočnú podporu na zastavenie dohody s USA. „Tento súboj bude otváracím kolom k petičnej akcii a referendu o vypovedaní tejto zmluvy,“ zdôraznil Fico. Zároveň pozval občanov na 17. hodinu pred parlament, kde pripravili protestné zhromaždenie proti dohode.

Rozbiehajú sa petície

Na hlasovanie proti vojenskej dohode poslancov vyzvalo aj 44 osobností spoločenského života z rôznych profesií združených v iniciatíve Zjednotení za mier. V otvorenom liste poslancov upozorňujú, že táto dohoda bude mať ďalekosiahle dôsledky pre slobodu, suverenitu a bezpečnosť Slovenska.

„Slovensko má na rozdiel od mnohých iných štátov NATO veľmi zlú historickú skúsenosť s pobytom cudzích vojsk na našom území, a preto je na túto otázku oprávnene citlivé,“ zdôraznili osobnosti, medzi ktorými sú aj dvaja emeritní ústavní sudcovia Eduard Bárány a Ján Drgonec, historici Eduard Chmelár a Roman Hradecký, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský či hudobný skladateľ a nositeľ Radu Ľudovíta Štúra III. triedy Vladimír Godár.

Časť z nich v pondelok pred Bratislavským hradom ohlásila vznik po Ficovi už druhého petičného výboru, ktorý má pripraviť vyhlásenie referenda za zrušenie vojenskej zmluvy s USA. Jeho členkou je spolu s Čarnogurským aj bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. A ako písala Pravda ešte 25. januára, vlastnú petíciu za vyhlásenie referenda už pripravil aj samozvaný víťaz ostatných prezidentských volieb Štefan Harabin.

Obranná dohoda

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu. Upravuje najmä podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami oboch krajín.

Defence Cooperation Agreement (DCA) Spojeným štátom umožní najmä využívanie vojenských letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, ale prípadne aj iných dohodnutých zariadení a priestorov. Zároveň dohoda vytvára predpoklad na čerpanie financií určených na rozvoj vojenskej infraštruktúry na východnom krídle NATO, ktoré by mali smerovať najmä do úpravy letiskových plôch, zvýšenia kapacity pohonných hmôt a vybudovania skladových priestorov.

Ukončenie zhruba štvorročných rokovaní s Američanmi minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) oznámili ešte 14. decembra po rokovaní vlády. Zároveň vtedy informovali, že návrh zmluvy dali na dvojtýždňové medzirezortné pripomienkovanie. S drobnými úpravami zmluvu 12. januára schválila vláda.

Po priložení svojej interpretačnej doložky prezidentka Zuzana Čaputová poverila Naďa podpisom zmluvy s americkým šéfom diplomacie Antonym Blinkenom, ku ktorému došlo 5. februára v skorých ranných hodinách vo Washingtone. Ak parlament dohodu schváli, na jej definitívnu ratifikáciu bude potrebný už len podpis prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá podľa vlastných slov jej prijatie podporuje.