Lipšic: Podpálenie auta vyšetrovateľky? Boli to len chlapské reči. Ako na chate s Ficom

SIS podľa neho monitorovala trestné stíhania preto, aby pomohla konkrétnym podozrivým a obvineným osobám. Odpočúvania z poľovníckej chaty podľa neho dokazujú, že obvinení vyšetrovatelia NAKA nemanipulovali vyšetrovania toxických káuz.

Pred rokom bol obvinený šéf SIS Vladimír Pčolinský, v máji ste aj vy boli na stretnutí najvyšších predstaviteľov štátu na pôde SIS. Vyvrcholilo to vzatím štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry do väzby vlani na jeseň. Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie ich obvinil z marenia spravodlivosti a manipulovania vyšetrovaní. Krajský súd povedal, že väzba je nedôvodná a spochybnil aj obvinenie. Pred pár dňami Generálna prokuratúra čiastočne potvrdila obvinenia práve týchto vyšetrovateľov. Vy ste ich, naopak, podporovali, postavili ste sa za nich. Prekvapilo vás to, že rozhodnutie Generálnej prokuratúry je istým spôsobom v rozpore s krajským súdom?

Neprekvapilo ma rozhodnutie Generálnej prokuratúry. Nie je to štandardná situácia, keď v jednej a tej istej veci prokuratúra nerešpektuje rozhodnutie súdu. Nielen Krajský súd v Bratislave, aj Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd povedali vo veci Očistec, že podozrenia voči inšpekčnému antitímu boli relevantné a neboli vymyslené. Vrátil by som sa niekoľko rokov dozadu, keď špeciálna prokuratúra stíhala klasické „hrubokrké“ zločinecké skupiny. Aj vtedy boli častokrát obvinenia z manipulácie dôkazov, navádzania a podobne. Mám nedávne dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Robert Okoličány a spol, kde súd sumarizoval dovolacie dôvody bosa zločineckej skupiny. Argumentoval – a teraz citujem – že je nevinný, trestné stíhanie je vykonštruované a zmanipulované, predseda senátu bol dosadený a slúžiaci JUDr. Lipšicovi, svedok bol účelovým kajúcnikom, svedkovia boli navádzaní na krivé výpovede. Toto zločinecké skupiny robili odjakživa, bralo sa to však iba ako taktika obhajoby. Dnes to robia zločinecké skupiny tiež, ale teraz sú to bielogolierové skupiny. A zrazu vzniká antitím, vznikajú legendy a angažuje sa do toho SIS. Nie som si istý, že úlohou podľa zákona oSIS je monitorovať integritu trestných stíhaní. To nie je kompetencia SIS.

Prečo to SIS robila?

Myslím si, že chceli pomôcť konkrétnym podozrivým a obvineným osobám.

Politikom?

To nechcem komentovať. Ale konkrétnym podozrivým a obvineným osobám, keď už sa vedelo, kam môžu tie jednotlivé trestné stíhania viesť.

Dnes veríte SIS?

SIS je dôležitá inštitúcia a my máme záujem na korektných vzťahoch. Častokrát SIS deklaruje súčinnosť v mnohých veciach, ale realita z našej skúsenosti je odlišná. Napríklad keď žiadame o zbavenie mlčanlivosti konkrétnych ľudí, aj v kauze Gorila. Tá súčinnosť verbálne deklarovaná je, ale v realite má ďaleko od ideálu.

Ľudia majú pocit, že vyšetrovatelia sú doslova rozdelení v názore, kto má pravdu: tím na NAKA alebo tím na inšpekcii. Stojíte si za svojou obranou obvinených vyšetrovateľov NA­KA?

Áno, stojím si za tým. Myslím si, že cieľom a účelom antikampane, ktorá sa začala minulý rok zriadením antitímu, bolo, aby vznikol chaos, aby v princípe nikto nevedel, kto je dobrý a kto je zlý. Hlavný cieľ nebol ten, aby verejnosť bola zrazu presvedčená, že obvinení v závažných kauzách sú nevinní. Ale stačí zrnko podozrenia. Keď sme mali možnosť registrovať diskusie na poľovníckej chate, tam sa nikto netváril, že sa ide zastávať nevinných ľudí. Tam riešili, ako im pomôcť, aby nerozprávali ďalej. Akým spôsobom upokojiť Mariana Kočnera, aby nerozprával ďalej, ako upokojiť bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, aby nerozprával ďalej. Na tej chate nikto nerozprával o politických väzňoch. Tam sa robila stratégia – a zjavne s informáciami z inšpekčného antitímu a možno aj odinakiaľ -, ako zbrzdiť, spomaliť alebo zablokovať vyšetrovania smerujúce na najvyššie miesta.

Generálna prokuratúra v zdôvodnení rozhodnutia o stíhaní vyšetrovateľov použila aj citácie z odpočúvaní. Sú tam aj nepekné veci, ako napríklad možný útok na šéfku antitímu. S tým nemáte problém?

VIDEO: Mária Hlucháňová debatuje s Danielom Lipšicom v relácii Ide o Pravdu.

S týmto mám problém. Považujem takéto možno chlapské reči za neprijateľné. Myslím, že sa tam vyjadroval jeden vyšetrovateľ takýmto spôsobom. Ale je zjavné, že sú to len také chlapské reči. Ak by naozaj chceli niekomu podpáliť auto, tak by museli mať vznesené obvinenie pre prípravu zločinu poškodzovania cudzej veci. To sa nestalo a v princípe k žiadnemu skutku neprišlo. Podobné „silácke“ reči o potrebe niekoho fyzicky odstrániť sme počuli aj na poľovníckej chate, kde sa stretávali politici, advokáti a oligarchovia. Náš štandard však musí byť vyšší a ja takéto reči nemám rád. Pretože je veľmi dôležité viesť trestné stíhania dôrazne, ale je aj dôležité ich viesť – ako hovorili starí Rimania – bez vášne a hnevu. Teda mať nadhľad, nebrať veci osobne. Práve títo vyšetrovatelia odstíhali najťažšie zločinecké skupiny takáčovcov, sátorovcov, sýkorovcov, piťovcov. A zrazu vznikol nejaký antitím, ktorého cieľom je spochybniť nimi vedené vyšetrovania, pričom do antitímu boli investované obrovské sily a prostriedky.

Kto je za antitímom, resp. vyšetrovacím tímom Oblúk, ktorý pracoval na Úrade inšpekčnej služby?

Vznikol na základe informácií, ktoré posunula SIS o údajných manipuláciách trestných stíhaní. Aj z prepisov odposluchov je pritom zrejmé, že k žiadnym manipuláciám neprišlo. Vyšetrovateľom NAKA sa kladie za vinu, že začali vyšetrovať antitím. Ale zjavne monitorovanie vyšetrovacích tímov NAKA neprinieslo žiaden poznatok alebo dôkaz o údajnej manipulácii trestných stíhaní v najzávažnejších kauzách ako sú Očistec, Mýtnik, Dobytkár. Celá legenda o manipulovaní trestných stíhaní je tak vyskladaná len z účelových spravodajských informácií a politických tlačových konferencií.

Vlani v lete sa však práve v čase, keď boli zadržaní vyšetrovatelia NAKA, hovorilo aj o možnosti, že budú zadržaní aj prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry. Dokonca aj vy. Mali ste také informácie?

Registroval som také informácie z médií, ale v princípe je dôležité vždy to vnímať s pokojom. Lebo môže ísť aj o cielené dezinformácie.

Líder opozičnej strany Smer Robert Fico hovorí o spiknutí a politickej nadpráci. Vraj máte krvavé oči a robíte na politickú objednávku.

To je podľa mňa vec obhajobnej taktiky. Aj Robert Okoličány (odsúdený za vraždu, únos, vydieranie, v súčasnosti odsúdený na úteku – pozn. red.) hovoril, že v jeho prípade išlo o politický proces. A hovorili to aj ďalší odsúdení bosovia zločineckých skupín. Ale to boli klasické zločinecké skupiny. Tým, že vedieme trestné stíhania aj voči nominantom tejto koalícii, tak nikto nerobí žiadnu výnimku. Ideme tam, kam nás zavedú dôkazy. Koniec koncov, ja som zrušil obvinenie Robertovi Ficovi, ktoré mu bolo vznesené za extrémistický trestný čin. Lebo som prišiel k záveru, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je trestným činom. Ale znova sa vrátim k tomu, čo počujem na tlačovkách, že to sú politickí väzni a tak. Ale na poľovníckej chate o politických väzňoch nezaznelo ani slovo. Tam riešili stratégiu, ako dostať z väzenia obvinených z rozsiahlej korupcie a ako postihnúť či zdiskreditovať vyšetrovateľov a prokurátorov – vrátane mojej osoby.

Ak by bola iná situácia na Generálnej prokuratúre, cítili by ste sa pevnejšie vo svojej pozícii?

Keď som nastupoval pred rokom, v zásade som sa tešil na spoluprácu s kolegami z Generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor bol môj bývalý kolega na ministerstve vnútra, námestník môj bývalý kolega na ministerstve spravodlivosti. Mal som úplne inú predstavu, ako bude komunikácia a spolupráca prebiehať. Myslel som si, a rád by som tomu stále veril, že sme na jednej lodi.

Nie ste naivný?

Rád by som veril, že sme na jednej lodi.

Niečo sa zmenilo?

Nechcem rozoberať v médiách vzťah s Generálnou prokuratúrou. Nemôžem sa tváriť, že je všetko v najlepšom poriadku, lebo to by nebola pravda. Ale nesnažím sa tie veci riešiť detailne.

Momentálne je na Slovensku zlá atmosféra. Niektorí politici sú verejne pranierovaní, za to, že súhlasia s vojenskou zmluvou s USA. Čo na to hovoríte? Mala by do toho vstúpiť aj prokuratúra?

Nechcem to hodnotiť, pretože to budú pravdepodobne trestné veci, ktoré nebudú v príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. A keby aj boli, nechcel by som to dopredu hodnotiť. Môj názor na slobodu prejavu je dlhodobo známy.

Kde je teda podľa vás hranica slobody prejavu?

Hranicou je podnecovanie k násilnému konaniu. A to musia vždy orgány činné v trestnom konaní vyhodnotiť, či v tom konkrétnom prípade táto hranica bola alebo nebola prekročená.

Robert Fico opäť otvára vašu bezpečnostnú previerku, podal trestné oznámenie a žiada jej prešetrenie. Čo si o tom myslíte?

Každý má právo podávať trestné oznámenia. Uznesením o začatí trestného stíhania sa začína proces dokazovania. O tomto prípade viem len z médií.

Prečo toto Robert Fico otvára opakovane?

Určite nebudem komentovať Roberta Fica, ani nemôžem. A on vie, že ho komentovať nemôžem. Registrujem jeho vyjadrenie z poľovníckej chaty, že som ich smrteľný nepriateľ, ktorému ide o ich slobodu. Ja nikoho nevnímam ako nepriateľa. Ale časy, kedy si mnohé vplyvné osoby mysleli, že stoja nad zákonom sa skončili.

Ste rok vo funkcii. Ako sa cítite po tomto roku?

Bol to pomerne ťažký rok. Myslím, že sa rozbehli mnohé závažné kauzy, v mnohých bola podaná už aj obžaloba. Napríklad v pondelok 14. februára v kauze Mýtnik. Takže už v týchto veciach začína aj súdne konanie. Popritom bežia aj ďalšie nové prípady. Takže to bol pomerne náročný rok pre mňa aj mojich kolegov. Z pohľadu Špeciálnej prokuratúry to bol aj úspešný rok. Viaceré kauzy sme aj ukončili, či už na prvom stupni a niektoré už aj právoplatne. Na Úrade špeciálnej prokuratúry je veľmi veľký nárast agendy. Z osobného hľadiska ma tento rok vďaka mojimi kolegom z úradu odborne, ale aj ľudsky mimoriadne obohatil.

Bolo to dobré rozhodnutie ísť ako neprokurátor do tejto funkcie?

Bola to v niečom asi aj výhoda a v niečom nevýhoda. Nechal by som to ale na posúdenie iným. Je správne, aby bola prokuratúra viac otvorená a aby boli aj funkcie na prokuratúre otvorené. Aby to nebol uzatvorený a do seba zahľadený systém. Na hodnotenie sa ale treba opýtať možno skôr mojich kolegov na ÚŠP.

Máme dosť dobrých, kvalifikovaných, odhodlaných a nezávislých prokurátorov na ÚŠP?

Pre mňa je veľkou cťou môcť spolupracovať s kolegami prokurátormi na ÚŠP, ktorí sú jednak mimoriadne odborne erudovaní a majú jasný zápal pre spravodlivosť. Myslím si, že majú aj nespochybniteľný charakter a „drive“, ktorý je tiež pre prokurátorov potrebný, a nie sú premotivovaní, ale majú skôr aktívny prístup k dozoru trestných vecí, ako aj na hlavných pojednávaniach. Takže na špeciálnej prokuratúre máme skvelých prokurátorov, ale nie je nás dosť.

Koľko vám ich chýba?

Máme 28 prokurátorov a sedem neobsadených miest. Tiež máme päť asistentov prokurátorov, čo je nový inštitút, ktorý sa už za tých pár mesiacov mimoriadne osvedčil. Sú pre nás veľkou pomocou.

Prečo ste vo výberovom konaní nedokázali obsadiť tých sedem miest?

Pretože troch, podľa mojej mienky mimoriadne kvalitných prokurátorov, vo výberovej komisii zablokovali zástupcovia Generálnej prokuratúry bez akéhokoľvek legitímneho odôvodnenia. Ide o prokurátorov Priecela, Mihála z Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorí sú mimoriadne skúsení a dobre hodnotení. Celý svoj život robia závažné prípady. Napriek tomu neboli vo výberovom konaní úspešní. Beriem to ako nekorektné najmä voči nim. Získali síce tri hlasy z piatich, pričom bolo treba získať štyri hlasy, a tie chýbajúce boli práve hlasy Generálnej prokuratúry. To vnímam ako nekorektné a budeme sa tým musieť ďalej zaoberať.

Ako to chcete riešiť?

Pokiaľ z rôznych dôvodov, ktorých legitimitu nepoznám, budú kvalitní prokurátori pri prechode k nám blokovaní, potom sa pri ďalšom výberovom konaní už nikto ani neprihlási. Potom vznikne nový príbeh o tom, že už nikto nechce ísť na špeciálnu prokuratúru.

Robia u vás prokurátori viac?

To nechcem vôbec hodnotiť. Aj keď riešime najzávažnejšie prípady, sme prvostupňová prokuratúra. Sme v tom teréne, veci dozorujeme a pojednávame. Musím povedať, že kvôli personálnemu stavu, vyššiemu nápadu vecí, rozsahu, komplikovanosti vecí sme pod pomerne veľkým aj časovým tlakom. Všetci prokurátori vrátane všetkých vedúcich pojednávame niekedy tri dni v týždni. Píšeme obžaloby, opravné prostriedky, v rámci dozoru v prípravnom konaní chodíme na úkony. Je toho teda veľa. Myslím si, že prokurátori na iných prokuratúrach budú chápať, aký veľký nápad agendy u nás je. Bol tu zvyk, a často stále je, že prokurátori na vyšších funkciách nevykonávajú priamy dozor, nechodia pojednávať a nemajú ani služobnú pohotovosť. My si takýto luxus dovoliť nemôžeme. Ja som ale rád. Aj pri vypočutí som hovoril, že mám rád živé právo, rád pojednávam a vidím v tom zmysel. Skôr sa snažím minimalizovať tú svoju administratívnu, riadiacu funkciu a byť v priamom výkone. To sa mi v plnej miere aj darí.

Ste autorom myšlienky špeciálnej prokuratúry. Keď sa na to pozriete spätne, nekonali by ste inak? Nebolo by napríklad lepšie ustanoviť špeciálnu prokuratúru ako samostatný orgán, ktorý nie je od nikoho závislý? Napríklad ako v Rumunsku. Nebolo by to tak lepšie?

Pravdepodobne áno. Nedá sa to ale hodnotiť spätne. Špeciálna prokuratúra vznikla zákonom z roku 2003. Tých 19 rokov je veľmi dlhá doba. Napriek tým problémom a problémom môjho predchodcu vo funkcii si však myslím, že je to veľmi úspešný projekt. Vďaka ľuďom, ktorí tú špeciálnu prokuratúru 19 rokov vytvárali. Ako aj vďaka Špecializovanému trestnému súdu, ktorý je príslušný konať a rozhodovať v našich veciach. Na konci dňa je to vždy o ľuďoch. Snažím sa mať čo najkorektnejší vzťah aj s Generálnou prokuratúrou. Rozhodne nevyhľadávame spory. Bol by som najradšej, keby nás nechali pracovať. Beriem na vedomie, že proti pomerne častým a agresívnym útokom sa nás nezastanú. Je však v záujme celej prokuratúry a celej spoločnosti, aby vyšetrovanie a stíhanie najzávažnejších trestných činov prebiehalo bez nejakých vážnych prekážok. Ak naozaj chceme vybudovať spoločnosť, kde bude platiť rovnosť pred zákonom a nikto nebude stáť nad zákonom.

Vzájomné napätie medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou vníma aj verejnosť. Tá je ale z toho dosť pomýlená, keďže sa niekedy zdá, že tu máme dve prokuratúry. Preto sa pýtame, či by nebolo lepšie mať samostatnú špeciálnu prokuratúru…

To musí posúdiť zákonodarca. My právnu úpravu neprijímame a aj preto sa snažím veľmi zdržanlivo vyjadrovať k zmenám v právnej úprave. K odborným veciam sa, samozrejme, snažím vyjadrovať vecne a nikoho neurážať. Nesnažím sa byť osobný ani vo vzťahu k predstaviteľom verejného života, ani k predstaviteľom Generálnej prokuratúry. Samozrejme, keď sa nám zdá, že rozhodnutie Generálne prokuratúry nerešpektuje judikatúru Najvyššieho súdu, svoj názor povieme. Jedna vec je totiž povedať nejakú frázu ako „zákonnosť“, ale keď sa to rozdelí na drobné a zistíme, že tá zákonnosť ide v princípe do rozporu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu, vtedy sa snažíme vecne argumentovať.

Najdôležitejšie a najcitlivejšie kauzy, ktoré riešite, sa týkajú korupcie verejných činiteľov, podnikateľov, ale aj ďalších významných ľudí. V poslednom čase najviac rezonovali prípady podnikateľa Jaroslava Haščáka a bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského? V jeho prípade je znovu vznesené obvinenie. Tie pôvodné obvinenia zrušila Generálna prokuratúra na základe paragrafu 363 Trestného poriadku. Politici ho chcú zmeniť. Vy ste autorom toho pôvodného znenia, ktoré sa neskôr menilo. V parlamente sa naťahujú o tom, čo z toho paragrafu vynechať a čo nie. Alebo či ho vôbec meniť. Čo si o tom myslíte?

Na začiatok by som pripomenul, aká vôbec bola tá pôvodná zákonná úprava. Často totiž počúvam, že paragraf 363 som zaviedol do Trestného poriadku v tejto podobe ja. To je ale nezmysel a nepravda. Keď sa v roku 2005 robila nová kodifikácia, zaviedol sa paragraf 363, ktorý bol obmedzený len na meritórne rozhodnutia. To sú také, ktoré vytvárajú prekážku veci rozhodnutej. To je napríklad rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému. Pokiaľ je to právoplatné a chceli by sme v tej veci nanovo pokračovať, museli by sme ísť cez obnovu konania. Čiže toto bola tá pôvodná dikcia Trestného poriadku. Následne v roku 2011 vtedajší úradujúci generálny prokurátor po zavedení zákazu negatívnych pokynov rozšíril internou normou možnosť použitia paragrafu 363 aj na uznesenia o vznesení obvinenia. Ústavný súd potom v ďalšej veci, prípad Plháková, povedal, že takúto kompetenciu generálny prokurátor nemá. Tak sa menil v roku 2015 Trestný poriadok v paragrafe 363, aby sa takáto kompetencia generálnemu prokurátorovi priznala. Toľko ku genéze.

Treba ho teda meniť?

Paragraf 363 má podľa mňa význam len vtedy, keď ide o meritórne rozhodnutia, ktoré vytvárajú prekážku veci rozhodnutej. Aby sme pri snahe pokračovať vo veci nemuseli ísť cez obnovu konania. Lebo tá na konci dňa ešte vyžaduje nové skutočnosti alebo nové dôkazy. Myslím si ale, že paragraf 363 nie je otázka či polemika právna. Preto sa to posúva skôr do politickej polohy. Lebo keby to bola čisto právna otázka, urobili by sme si komparatívnu analýzu s právnymi poriadkami iných nám blízkych krajín. Veľmi rýchlo by sme zistili, že v takomto rozsahu nie je toto oprávnenie nikde inde. V žiadnej inej krajine nemôže generálny prokurátor zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia. To by bola tá právna rovina. V tomto prípade je to už ale politická rovina, a preto sa k tomu vyjadrovať nebudem. Ide v princípe o to, či politici, ktorí o tom budú rozhodovať, potrebujú mať v závažných a možno citlivých veciach nejakú záchrannú brzdu a to predtým, ako bude podaná obžaloba.

Z prípadu Pčolinského ste sa vylúčili. Vo všeobecnosti ma ale zaujíma, čo sa stane, ak sa znovu bude sťažovať a opäť sa využije paragraf 363?

Neviem na túto hypotetickú otázku nijako odpovedať. Predbiehame.

Konali ste v kauze Pčolinského. Konáte aj v kauze Haščáka?

Konáme vo všetkých veciach, kde bolo cez paragraf 363 zrušené uznesenie o vznesení obvinenia. Veď máme aj zákonnú povinnosť vo veci ďalej konať. Takže aj v prípade Haščáka, aj v ďalších prípadoch.

Je pre vás veľmi dôležité rozhodnutie Najvyššieho súdu zo začiatku februára, ktorý rozhodol, že pri podaní obžaloby nie je potrebné čakať na rozhodnutie generálneho prokurátora na základe paragrafu 363? Je to pre vás prelomové rozhodnutie?

Neviem, či prelomové, ale určite dôležité a vecne absolútne správne. Najvyšší súd povedal, že v tejto časti, najmä vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry, je tento interný predpis v rozpore so zákonom. My sme ale viazaní v prvom rade zákonom. Je to, samozrejme, aj logické. Pokiaľ je zakázaný negatívny pokyn aj v podobe nepodávania obžaloby, tak negatívny pokyn v podobne nepodávania obžaloby, kým nerozhodne Generálna prokuratúra, je stále negatívny pokyn. Je to úplne zrejmé a logické.

Uľahčí vám to prácu?

To nechcem hodnotiť. My ideme vždy podľa zákona a podľa priebehu trestného stíhania. Snažíme sa naozaj v rozumnom čase končiť aj rozsiahle kauzy, aby išli na súd a boli podávané obžaloby. Už pred rokom som avizoval, že je dôležité, aby si verejnosť urobila vlastný názor na dôkaznú situáciu na hlavných pojednávaniach. Špeciálne ak je často podozrivými, obvinenými či aj politikmi dôkazná situácia spochybňovaná. Hlavné pojednávania budú verejné, a tak si verejnosť môže urobiť názor na dôkaznú situáciu. Nemyslím si, že je vecou postupu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku posudzovanie dôkaznej situácie. To by malo byť na konci dňa vecou súdu. Je to pomerne subjektívna vec, najmä v situácii, keď boli uznesenia o vznesení obvinenia zrušené aj napriek tomu, že dôvodnosť obvinenia opakovane potvrdili súdy v rámci preskúmavania základnej materiálnej podmienky väzby. Senáty Najvyššieho súdu povedali, že trestné stíhanie je vedené dôvodne a dôkazná situácia postačuje na vznesenie obvinenia. V takejto situácii, ktorá sa nikdy predtým nestala, zrušiť vznesené obvinenie podľa 363 Trestného poriadku, pričom Najvyšší súd opakovane potvrdil dôvodnosť stíhania, je v rozpore s konceptom trojdelenia moci a rešpektu voči súdnym rozhodnutiam.

Prečo sudkyňa pred pár dňami odmietla obžalobu na Zoroslava Kollára a Tomáša Rajeckého? Bola chyba na vašej strane?

Tak to vyhodnotil súd. Išlo o to, že bolo skončené vyšetrovanie, keď malo dôjsť k preštudovaniu spisu. Obaja obvinení boli na to upozorňovaní, vzdali sa tohto práva a ich obhajca bol práceneschopný. Končila sa nám lehota väzby, takže sme boli v časovej tiesni podať obžalobu 20 pracovných dní pred koncom lehoty trvania väzby. Doručovali sme vyšetrovací spis do advokátskej kancelárie, kde ho odmietli však prevziať. Doručovali sme spis advokátovi dokonca domov, pričom aj on to odmietol prevziať s odôvodnením práceneschopnosťou. Napriek tomu, že v tom istom čase v tejto veci podal iné podania a žiadosti. Tak sme podali obžalobu, keďže sme boli tlačení časom. Postup prokurátora bol v tejto veci podľa mňa správny, rozumný a prezieravý. Najvyšší súd to vyhodnotil inak, ale uvidíme, čo bude uvedené v odôvodnení. Aj táto vec ale poukazuje na prílišnú formalizáciu nášho procesu a najmä prípravného konania. V našom systéme prípravného konania máme vo vzťahu k obhajobe otvorený spis. Počas celého prípravného konania má obhajoba prístup k spisu, teda inštitút samostatného preštudovania spisu na záver vyšetrovania nedáva veľký zmysel. V krajinách, kde obhajoba v prípravnom konaní nemá k spisu prístup, to má zmysel. U nás je to ale nadbytočné a navrhli sme, aby sa tento paragraf upravil a formálne preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania sa z Trestného poriadku vypustilo. Na konci vyšetrovania by obhajoba mala mať zachované právo navrhnúť doplnenie dokazovania, s čím by sa následne vyšetrovateľ a prokurátor vysporiadali.