16. deň: Mariupoľ už viac neexistuje. Zelenskyj: Dosiahli sme prielom

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 11.03.2022 05:00, aktualizované: 
mariupol Foto: ,
Ukrajinský vojak si vo štvrtok 10. marca 2022 fotografuje poškodený kostol po ruskom ostreľovaní v obytnej štvrti v ukrajinskom Mariupole.
Boje na Ukrajine sa preniesli aj na jej západ a do vzdialenosti iba 150 kilometrov od Slovenska, keď Rusi vyradili z prevádzky vojenské letisko v Ivano-Frankivsku. O tom, že Kremeľ nehodlá v útokoch poľaviť, svedčí súhlas prezidenta Putina na zapojenie ľudí z Blízkeho východu do bojov. Dvojtýždenná vojna vyhnala mimo Ukrajiny už 2,5 milióna jej občanov a má sa opakovať pokus o evakuáciu ľudí z obliehaného Mariupoľu. Najvyšší politici krajín Európskej únie druhý deň rokujú o Ukrajine, dnes o posilnení úniovej obrany a postupnom odpájaní EÚ od ruského plynu. Volodymyr Zelenskyj v prejave uviedol, že jeho krajine vo vojne dosiahla „strategický prielom“.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už šestnásty deň
  • Obria ruská kolóna pri Kyjeve mení svoje pozície
  • Lídri EÚ nesľúbili priame a rýchle členstvo Ukrajine
  • Pred vojnou utieklo už 2,5 milióna Ukrajincov
  • Z toho na Slovensko viac ako 176-tisíc
  • Rusi bombardovali psychiatrickú liečebňu v Charkove
  • Boje sa presunuli na západ, 150 km od Slovenska
  • Putin vydal súhlas so zapojením bojovníkov z Blízkeho východu
  • Volodymyr Zelenskyj ohlásil „strategický prelom“ v celej vojne
invázia, mapa
mier-ukrajine-2

Video: Kto sú najväčší ruskí oligarchovia?

V Rusku je 117 milardárov, väčšina z nich sú oligarchovia

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv. .

23:12 Spojené štáty dnes v súvislosti s inváziou na Ukrajinu uvalili sankcie na ruských oligarchov a politikov. Je medzi nimi aj rodina kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, 12 poslancov ruskej Štátnej dumy a desať členov správnej rady ruskej banky VTB. S odvolaním sa na americké ministerstvo financií to uviedla agentúra Reuters.

Medzi osobami, ktoré sa objavili na stále sa rozširujúcom americkom sankčnom zozname, je aj Peskovova manželka Taťjana Navková a ich dve dospelé deti, Nikolaj Peskov a Jelizaveta Peskovová. Spojené štáty tiež zmrazia majetok ruskému miliardárovi Viktorovi Vekselbergovi a 12 členom ruskej dumy, vrátane jej predsedu Vjačeslava Volodina.

23:10 Spojené štáty nateraz nezaznamenali náznaky, že by na Ukrajinu prenikli vojaci armády Bieloruskej republiky, ktorá je blízkym spojencom Ruska. Podľa agentúry AFP to v piatok uviedol hovorca Pentagónu John Kirby.

Ako informuje TASR na základe správy AFP, Kirby reagoval na oznámenie ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.

Toto centrum na základe svojich predbežných dát v piatok podvečer upozornilo, že bieloruské jednotky by mohli napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).

22:33 Rusko a Bielorusko budú po uvalení západných sankcií kvôli invázii na Ukrajinu viac spolupracovať, Moskva okrem iného dodá do susednej krajiny moderné vojenské vybavenie. Podľa agentúry BelTA sa na tom dnes dohodli ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský vodca Alexander Lukašenko.

Lukašenko a Putin hovorili aj o cenách energií, bieloruský vodca sľúbil dodávky moderných poľnohospodárskych technológií. Ďalšie podrobnosti BelTA neuvádza.

Lukašenko poskytol ruskej armáde územie svojej krajiny na útok na Ukrajinu, doteraz sa však zdráhal vstúpiť do otvorenej vojny s Ukrajincami. Ukrajinské úrady dnes varovali, že sa to môže čoskoro zmeniť.

22:29 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok odmietol potvrdiť správy o údajnom stretnutí bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR prevzala túto správu od agentúry DPA.

„Nemám žiadne informácie o Schröderovi. Nemôžem vám nič povedať,“ povedal Peskov pre ruskú agentúru Interfax.

O stretnutí bývalého nemeckého kancelára so šéfom Kremľa informovali ako prvé portály Politico a Bild. Podľa informácií nemeckej tlačovej agentúry sa stretnutie uskutočnilo vo štvrtok. Nie je však jasné, či sú v pláne aj ďalšie rozhovory.

21:45 Medzinárodný trestný tribunál v Haagu v piatok varoval bojujúce strany na Ukrajine, že útoky na civilné obyvateľstvo sú trestným činom. Vyhlásil to v súvislosti so stupňujúcimi sa útokmi ruských vojakov na ukrajinské mestá. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Ak sú útoky úmyselne namierené proti civilnému obyvateľstvu, ide o trestný čin. Ak sú útoky úmyselne namierené proti civilným objektom, ide tiež o trestný čin,“ vyhlásil hlavný prokurátor Karim Khan. Bojujúcim stranám dôrazne odporučil, aby v obývaných oblastiach nepoužívali ťažké zbrane. Opakovane naliehal, že aj ruská invázia na Ukrajinu sa má riadiť zásadami medzinárodného humanitárneho prá­va.

Medzinárodný trestný súd v Haagu minulý týždeň začal so súhlasom 39 členských štátov vyšetrovanie konfliktu na Ukrajine. Khan v piatok taktiež uviedol, že k požiadavke o vyšetrovanie sa pripojili aj Japonsko a Severné Macedónsko.

20:26 Európska únia zvýši o ďalších 500 miliónov eur na celkom jednu miliardu eur vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto prostriedky budú slúžiť na dodávky zbraní a vybavenia pre ukrajinské ozbrojené sily v boji proti ruskej invázii. Oznámil to v piatok po neformálnom summite EÚ vo Versailles predseda Európskej rady Charles Michel, informuje na svojej webstránke rakúska televízia ORF.

Už v piatok predpoludním tento krok avizoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. " Všetci si boli plne vedomí toho, že musíme zintenzívniť našu vojenskú podporu pre Ukrajinu," povedal.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala po skončení summitu štvrtý balík sankcií voči Rusku. Bez uvedenia podrobností povedala, že nové sankcie Moskvu ešte viac izolujú od globálnej ekonomiky. Borrell predtým uviedol, že EÚ zvažuje aj prijatie sankcií voči ruským oligarchom.

20:02 Ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu oznámilo, že Bielorusko by v piatok večer mohlo spustiť inváziu na Ukrajinu. Informoval o tom spravodajský web Sky News.

Podľa predbežných dát, ktoré má zmienené analytické centrum k dispozícii, by mohli bieloruské jednotky napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).

19:12 Americký prezident Joe Biden v piatkovom prejave upozornil, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojila Severoatlantická aliancia, vypukla by tretia svetová vojna. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a britského denníka The Guardian.

„Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom by znamenala tretiu svetovú vojnu. Je to niečo, čomu musíme zabrániť,“ vyhlásil Biden s tým, že USA sa do vojny na Ukrajine nezapoja. Podľa AFP tak odmietol čoraz zúfalejšie výzvy z Kyjeva, aby NATO zasiahlo proti ruskému útoku.

„Putin dúfal, že ovládne Ukrajinu bez boja. Zlyhal. Dúfal, že oslabí transatlantickú alianciu. Zlyhal,“ vyhlásil americký prezident vo svojom piatkovom príhovore v Bielom dome. „Nenecháme autokratov a pseudoimperátorov diktovať smerovanie sveta… Ukazujeme svoju silu a neochabujeme,“ dodal americký prezident.

19:00 Najmenej 1582 civilistov prišlo dosiaľ o život v prístavnom meste Mariupoľ ležiacom na juhovýchode Ukrajiny, ktoré už 12. deň čelí blokáde ruskými silami sprevádzanej ostreľovaním. V piatok to v príspevku na sociálnej sieti uviedla tamojšia mestská rada, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters.

„Nikdy nezabudneme a nikdy neodpustíme tento zločin proti ľudskosti,“ uviedla mestská rada.

Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca aj bez komunikačného spojenia s okolitým svetom. Na útek z obliehaného mesta čaká viac než 200-tisíc ľudí, uviedla v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva. Pokusy o vytvorenie humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov a privezenie zásob viackrát zlyhali. Ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko z nedodržiavania dohodnutého prímeria.

18:21 Turecko začalo evakuovať zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kyjeve po tom, čo sa k ukrajinskej metropole priblížili ruské jednotky.

Postup ruských vojsk ku Kyjevu pokračoval aj v priebehu piatka, pričom hrozí, že mesto úplne obkľúčia.

Turecko bolo spolu s Poľskom jednou z posledných krajín, ktoré nechali svoje veľvyslanectvá v Kyjeve aj napriek zhoršujúcej sa situácii. Turecké veľvyslanectvo sa presťahuje do mesta Černovice blízko hraníc s Rumunskom.

Podľa ukrajinských orgánov bolo z Kyjeva v priebehu stredy a štvrtka evakuovaných takmer 20 000 osôb. Kyjevský primátor Vitalij Kličko uviedol, že z mesta utiekla už viac ako polovica obyvateľov a metropola sa „mení na pevnosť“. Dodal, že opevňujú „každú ulicu, budovu a každý kontrolný bod“.

18:12 Na hlavnej železničnej stanici v Bratislave pomohli už zhruba 10 000 utečencom z Ukrajiny. Väčšina z nich následne pokračuje do iných krajín Európy.

„Okrem základných informácií a občerstvenia tu ponúkame aj možnosť nabiť si telefón, získať SIM kartu, zriadené máme zázemie, v ktorom si môžu v bezpečí oddýchnuť, k dispozícii je samostatná čakáreň s detským kútikom pre rodiny s deťmi,“ informovala hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková. Zázemie pre utečencov z Ukrajiny zriadilo hlavné mesto v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra SR a mimovládnymi organizáciami.

Dobrovoľníci pomáhajú s naplánovaním cesty či transferom v rámci mesta, na mieste je možné získať aj právnu pomoc a psychologickú podporu. „Približne desať až 15 percent ľudí z Ukrajiny potrebuje zabezpečiť ubytovanie. To koordinuje okresný úrad a predstavuje to kľúčovú úlohu štátu. Približne 1000 ľudí, ktorí prešli bodom podpory na stanici od minulého týždňa, potrebovalo zabezpečiť ubytovanie,“ priblížila Schmucková.

Okresný úrad ho skoordinoval, či už priamo v zariadeniach štátu alebo v priestoroch, ktoré poskytujú bratislavské mestské časti, hlavné mesto, ale aj súkromné ubytovacie zariadenia. V niektorých prípadoch aj priamo v domácnostiach Bratislavčanov.

Počet prichádzajúcich ľudí z Ukrajiny podľa magistrátu stále rastie a Bratislava je pripravená zázemie na hlavnej stanici operatívne podľa potrieb rozšíriť. „Priamo pri budove stanice máme umiestnený dodatočný stan a pripravená je aj ďalšia plocha v bezprostrednej blízkosti stanice, kde vieme rýchlo zriadiť ďalší veľkokapacitný stan pre stovky ľudí, kde si budú môcť oddýchnuť a istý čas prečkať,“ spresnila hovorkyňa.

Bratislava vytvorila aj web, ktorý obsahuje všetky základné praktické informácie a dostupné možnosti pomoci pre ľudí z Ukrajiny.

Hlavné mesto zároveň pripravuje v areáli a priestoroch bývalej dočasnej autobusovej stanice na Bottovej v Bratislave veľkokapacitné asistenčné centrum pomoci pre utečencov. Jeho otvorenie je podľa magistrátu otázka najbližších týždňov.

18:01 Americký prezident Joe Biden telefonicky uistil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že Spojené štáty stoja pri Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii.

„Povedal som mu to, čo mu hovorím zakaždým, keď spolu hovoríme – že Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude, statočne bojujúcom za obranu svojej krajiny,“ povedal neskôr Biden v Bielom dome. Zároveň informoval, že Spojené štáty a ich spojenci pracujú na zavedení ďalších ekonomických sankcií voči Rusku.

„Dnes spoločne so spojencami z NATO, G7… a tiež s Európskou úniou spoločne oznámime niekoľko nových krokov zvyšujúcich ekonomický tlak na Putina a ešte viac izolujúcich Rusko vo svetovom meradle,“ vyhlásil Biden.

Ukrajinský prezident informoval o rozhovore s Bidenom na sociálnej sieti Twitter. Uviedol, že mu poskytol „hodnotenie situácie na bojisku a informoval o zločinoch Ruska na civilnom obyvateľstve“. Ako dodal, dohodli sa na ďalších krokoch na podporu obrany Ukrajiny a sprísnení sankcií voči Rusku.

17:52 Veľká väčšina Ukrajincov – 92 percent – je presvedčená, že ich krajina bude schopná odraziť ruskú inváziu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky ukrajinskej agentúry Rating, ktorý bol zverejnených v piatok.

Len šesť percent opýtaných pociťuje beznádej. Z respondentov, ktorí pevne veria vo víťazstvo Kyjeva, si 57 percent myslí, že to potrvá niekoľko týždňov, zatiaľ čo 18 percent očakáva, že vojna bude trvať ešte niekoľko mesiacov.

Osemdesiat percent účastníkov prieskumu uviedlo, že nejakým spôsobom pomáhajú pri obrane svojej krajiny. Ako „dobrovoľníci“ v armáde pôsobí 39 percent z nich a 37 percent uviedlo, že poskytuje finančnú podporu.

Prieskum sa konal telefonicky v dňoch 8. a 9. marca na vzorke 1200 ľudí žijúcich na Ukrajine s výnimkou separatistických republík v regióne Donbasu a na Ruskom anektovanom polostrove Krym.

Podobný prieskum Rating urobil aj počas prvých dní vojny. Z 2000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou Krymu a Donbasu 70 % respondentov koncom februára vyjadrilo vieru, že ich krajina ruskú agresiu odrazí.

17:40 Ruské jednotky podnikli v piatok viaceré raketové útoky na širokú škálu cieľov po celej Ukrajine, pričom v stredoukrajinskom meste Dnipro a jeho okolí spôsobili značné materiálne škody. Terčom útoku boli mestá Ivano-Frankivsk a Luck na západe Ukrajiny, informovala televízia CNN.

Podľa zistení agentúry AFP tri rakety zasiahli v Dnipre bytový dom, migračný úrad a budovu mestskej správy. Spôsobili tiež požiar v továrni na obuv. O život prišla jedna osoba – pracovník bezpečnostnej služby.

Valentyn Jermolenko z oblastnej vojenskej správy pre agentúru AFP uviedol, že v oblasti ostreľovanej ruskými jednotkami sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty. Ruské velenie pritom tvrdí, že počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ útočí výhradne na vojenské objekty a armádnu infraštruktúru. AFP dodala, že okresná prokuratúra začala útok na Dnipro vyšetrovať pre možné porušenie zákonov vedenia vojny.

Primátor mesta Dnipro Borys Filatov vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že situácia je pod kontrolou a v meste nie sú žiadne ruské jednotky.

Podľa AFP bolo Dnipro považované za bezpečné útočisko. Od 24. februára, keď ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu, zažilo totiž len niekoľko útokov. Preto sa aj stalo centrom pre koordináciu humanitárnej pomoci a tiež útočiskom pre ľudí utekajúcich pred silnejšími bojmi na východe krajiny.

Podľa spravodajského webu Sky News, ktorý sa odvolal na vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany, sa ruské sily za posledných 24 hodín priblížili ku Kyjevu a mohli by sa nachádzať asi 15 kilometrov od centra mesta.

Zdroj súčasne dodal, že útoky na západe Ukrajiny naznačujú nový smer vo vývoji vojenskej situácie.

17:35 Varšavský primátor žiada medzinárodnú pomoc. Do poľskej metropoly prichádza viac ako desatina všetkých ukrajinských utečencov.

Oddelenie cudzineckej polície utečenci migranti Čítajte viac Varšava žiada medzinárodnú pomoc. Stala sa kľúčovou destináciou pre utečencov

17:32 Lídri EÚ sa vo Versailles zhodli aj na odklone od ruských fosílnych palív, potrvá to ale roky.

Versailles Čítajte viac Lídri EÚ sa zhodli na odklone od ruských fosílnych palív, potrvá to roky

17:20 Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine navštívi v sobotu 12. marca východné Slovensko. Ako priblížila jeho hovorkyňa Ľubica Janíková, premiér sa na mieste plánuje oboznámiť s aktuálnym vývojom utečeneckej vlny z Ukrajiny. Z jeho harmonogramu vyplýva, že v Košiciach navštívi humanitárne centrum pri železničnej stanici a Kunsthalle, v Sobranciach podstúpi pracovné rokovanie so zástupcami regionálnej samosprávy a vo Vyšnom Nemeckom navštívi hranice.

Za posledných 24 hodín na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny vybavili takmer 11-tisíc osôb. Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia vojny do 06:00 dnešného dňa je viac ako 176-tisíc.

17:15 Fínsky prezident Sauli Niinistö v telefonáte vyzval Vladimira Putina, aby na Ukrajine nastolil okamžité prímerie a umožnil evakuáciu civilistov cez humanitárne koridory.

Niinistö hovoril s Putinom aj o potrebe zaistenia bezpečnosti v ukrajinských jadrových elektrárňach a povedal, že útoky na civilistov značne ovplyvňujú názory Západu na Rusko. Putina vyzval na priame stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je podľa neho na rozhovor pripravený. So Zelenským telefonoval Niinistö pred rozhovorom s Putinom.

Šéf Kremľa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odmieta Zelenského výzvy na priame rokovanie prezidentov. Ich stretnutie sa v pondelok ponúkol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na túto ponuku reagoval, že Putin neodmieta stretnutie so Zelenským, avšak najprv musia položiť základy pre takéto stretnutie vyjednávači oboch krajín na rokovaniach v Bielorusku, spresňuje Reuters.

Fínsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie, má s Ruskom dlhú pozemnú hranicu a dlhodobo sa s ním snaží udržiavať dobré vzťahy. Ruská invázia na Ukrajinu však vyvolala vo Fínsku verejnú debatu o tom, či by krajina predsa nemala vstúpiť do NATO.

16:58 Vojne na Ukrajine sa dalo predísť, ak by sa svet ozval proti ruskej anexii Krymu v roku 2014. Naznačil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

„Čelili by sme takémuto obrazu, ak by Západ, celý svet, zdvihol hlas?,“ spýtal sa Erdogan a pokračoval, že „tí, čo boli zoči-voči invázii Krymu ticho, teraz niečo hovoria“.

Turecký prezident sa tak vyjadril v piatok na diplomatickom fóre neďaleko mesta Antalya, kde sa vo štvrtok stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba.

Turecko bude podľa Erdogana pokračovať v snahách o mier.

16:50 Lídri EÚ sa v reakcii na vojnu na Ukrajine zhodli na výraznom zvýšení obranných výdavkov.

Versailles Čítajte viac Lídri EÚ sa zhodli na odklone od ruských fosílnych palív, potrvá to roky

16:40 Ukrajina tvrdí, že jej vojaci v uplynulých hodinách zabili ďalšieho ruského veliteľa. Podľa spravodajských webov Sky News a BBC by malo ísť o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu.

Sky News doplnila, že túto správu zverejnenú ukrajinskou tlačovou agentúrou Interfax sa jej zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Stanica BBC, ktorej sa informáciu zatiaľ taktiež nepodarilo overiť, dodala, že Kremeľ ju nateraz nekomentoval.

Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, čo Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov.

Vitalij Gerasimov Čítajte viac Ukrajinci zabili Rusom významného generála. Kto bol Vitalij Gerasimov?

Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.

Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády.

16:31 Rusko podľa Ukrajiny chystá falošný útok na Černobyľ, ktorý chce hodiť na Ukrajincov.

Rusko Ukrajina Bielorusko konflikt vojna Putin Lukašenko Čítajte viac Kyjev šokuje: Rusi zaútočili na Bielorusko, chystajú aj falošný útok na Černobyľ

16:23 Viac než 200 000 ľudí čaká na útek z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ, ktoré je pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním zo strany ruskej armády. Uviedla to v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva.

„Odrezali mesto zo všetkých strán,“ povedal námestník starostu Mariopola Serhij Orlov pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov doteraz zlyhalo, pripomína DPA.

„Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste. Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupoľ,“ povedal Orlov.

Ukrajinská armáda je podľa neho „veľmi statočná“, ale vojaci nemajú zbrane na ochranu životov civilistov pred náletmi ruskej armády, dodal.

16:15 Európska komisia uvoľnila Ukrajine 300 miliónov eur z núdzovej makro-finančnej pomoci (MFA). Ide o úvodnú tranžu prvej časti pomoci v objeme 600 miliónov eur. Celková suma nového programu MFA je 1,2 miliardy eur. Uvoľnenie druhej tranže vo výške ďalších 300 miliónov eur sa očakáva na budúci týždeň. Zvyšných 600 miliónov eur EK uvoľní v neskoršej časti tohto roka.

„Putinova neodôvodnená vojna znamená nielen brutálny vojenský ale aj ekonomický tlak na Ukrajinu a jej statočný ľud. Európa stojí pevne na ich strane," uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová. „Som rada, že dnes môžem oznámiť, že EÚ uvoľnila 300 miliónov eur v rámci makro-finančnej pomoci Ukrajine," dodala šéfka EK.

„Týmto núdzovým balíkom vysielame silný odkaz: Európska únia stojí pri Ukrajine a jej ľude," konštatoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „Putinova nezmyselná vojna proti Ukrajine vytvára masívny ekonomický tlak na Ukrajincov a Európska únia koná s veľkou rýchlosťou, aby pomohla Ukrajine v najtemnejších časoch Európy od druhej svetovej vojny," vyhlásil Borrell.

16:08 Do Rakúska zatiaľ prišlo okolo 97 000 utečencov z Ukrajiny. Len vo štvrtok ich podľa rakúskej vlády dorazilo 12 000. Okolo troch štvrtín utečencov pred vojnou, ktorú vyvolalo Rusko, chce podľa ministra vnútra Gerharda Karnera pokračovať do iných krajín, informuje agentúra APA.

Aj napriek odhodlaniu väčšiny utečencov cestovať ďalej, sa podľa Karnera musí Rakúsko pripraviť na to, že tok utečencov bude s predlžujúcou sa dobou vojny stále silnejší. Je preto potrebné mať pre utečencov pripravené ubytovanie. „Cítime neuveriteľnú vlnu ochoty pomáhať,“ poznamenal minister vnútra a poďakoval spolkovým krajinám, obciam a občianskej spoločnosti. Internetová platforma zriadená úradmi registruje už 28 000 miest, ktoré sú ochotné prijímať utečencov.

Karner zdôraznil, že sa všetkým utečencom z Ukrajiny dostane pomoci, nikto nebude poslaný späť do vojny. Počíta s tým, že by ich mohlo byť ďalších 50 000. Spolkovým krajinám bude centrálna vláda po novom namiesto 21 prispievať 25 eurami na utečenca denne.

15:56 Ruské lietadlo zaútočilo z Ukrajiny na bieloruskú dedinu, uviedlo veliteľstvo ukrajinskej armády.

Rusko Ukrajina Bielorusko konflikt vojna Putin Lukašenko Čítajte viac Kyjev šokuje: Rusi zaútočili na Bielorusko, chystajú aj falošný útok na Černobyľ

15:46 Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny od začiatku vojny už 328 riadených striel s plochou dráhou letu. Povedal to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

„Tento krvavý zločin režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ vyhlásil Zalužnyj.

Rusko odmieta, že by počas svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine, ako inváziu nazýva, útočilo na civilistov. V piatok však Moskva zaútočila okrem tvrdo bombardovaných miest Charkov a Mariupoľ aj na Luck, Ivano-Frankivsk a Dnipro, uvádza Sky News.

15:20 Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder údajne odcestoval do Moskvy v rámci misie pomáhať v sprostredkovaní v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.

Spravodajský web Politico s odvolaním sa na „zdroje blízke prípadu“ uviedol, že Schröder, ktorý sa považuje za priateľa Vladimira Putina, je v Moskve s cieľom stretnúť sa s ruským lídrom.

Schröderove väzby na Kremeľ a vysoké funkcie v ruských podnikoch vrátane prevádzkovateľa plynovodov Nord Stream vyvolali rozpory medzi ním a jeho Sociálnodemokra­tickou stranou Nemecka (SPD). Strana ho vyzvala, aby Putinove kroky na Ukrajine jasne odsúdil, píše DPA.

Vládne zdroje v Berlíne pre DPA uviedli, že nemecký kabinet nemá žiadne informácie o Schröderovej ceste do Moskvy.

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Melnyk pred týždňom naznačil, že Schröder by mohol sprostredkovať medzi Ukrajinou a Ruskom. V rozhovore pre denník Bild ho označil za „jedného z mála ľudí tu v Nemecku, ktorý stále môže mať priamu linku k pánovi Putinovi“, cituje DPA.

Bývalý nemecký kancelár komentoval vojnu na Ukrajine 24. februára na svojom profile na sieti LinkedIn. Vo svojom príspevku vyzval Rusko na čo najrýchlejšie ukončenie vojny a utrpenia obyvateľov Ukrajiny. Zároveň však zdôraznil, že aj keby boli sankcie nevyhnutné, väzby v rôznych oblastiach medzi Európou a Ruskom by sa nemali prerušiť natrvalo, píše DPA.

15:09 Utečenci z Ukrajiny budú mať plný prístup na rakúsky pracovný trh. Rozhodla o tom rakúska vláda. Pracovné povolenie bude možné získať po zaregistrovaní sa žiadateľa. Štát na tento účel zriadi osobitné centrálne servisné miesta, ktoré budú pôsobiť vo všetkých spolkových krajinách.

Uchádzači o zamestnanie majú mať prístup k informáciám v rodnom jazyku alebo prostredníctvom tlmočníka. Povolenia na zamestnanie budú vydávať z moci úradnej, takže žiadateľom nevzniknú žiadne náklady. Podmienkou je však registrácia na ministerstve vnútra a vydanie preukazu totožnosti pre vysídlené osoby. To môže podľa ministerstva práce trvať niekoľko dní až týždňov.

15:06 Švédska agentúra pre migráciu (Migrationsverket) predpokladá, že krajina v nasledujúcich mesiacoch prijme zhruba 76 000 ukrajinských utečencov. Vládna agentúra spresnila, že tento odhad je iba orientačný a v tejto súvislosti predstavila tri možné scenáre vývoja. Ak sa nebude humanitárna kríza na Ukrajine prehlbovať, do krajiny by mohlo prísť 27 000 Ukrajincov. Ak však budú boje naďalej pokračovať, severská krajina by sa do júna tohto roka mohla stať útočiskom až pre vyše 200 000 ľudí z Ukrajiny.

„Najhorší scenár zahŕňa dlhotrvajúcu a zvýšenú brutalitu v konflikte a to, že vojna sa bude presúvať na západ Ukrajiny. Bohužiaľ, toto sú veci, ktoré práve teraz vidíme,“ povedal na tlačovej konferencii šéf migračnej agentúry Mikael Ribbenvik.

Švédske úrady už pripravujú športové haly, logistické sklady či výstaviská na prípadné ubytovanie väčšieho počtu ukrajinských utečencov, uviedol ešte v stredu minister pre migráciu a azylovú politiku Anders Ygeman.

14:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina dosiahla zlomový bod vo vojne s Ruskom, avšak varoval pred tým, že nie je možné určiť, ako dlho budú boje ešte pokračovať.

„Je nemožné povedať, koľko dní ešte budeme oslobodzovať našu zem, no je možné povedať, že to dosiahneme, pretože sme už dosiahli strategický prelom,“ vyhlásil Zelenskyj v príhovore zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach.

Ukrajinský líder označil v príhovore Rusko za „nepriateľa, ktorí nehľadí ani na svoje vlastné tisíce obetí“.

"(Rusko) prišlo s nápadom najať proti našim ľudom hrdlorezov zo Sýrie – z krajiny, ktorú zničili takisto, ako teraz ničia náš Mariupoľ, náš Charkov, našu Ochtyrku…, " uviedol Zelenskyj.

Reagoval tak na piatkové vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý podporil návrh, na základe ktorého by sa na stranu Ruska v ukrajinskom ozbrojenom konflikte mohli pridať zahraniční dobrovoľníci.

Ukrajinský prezident zároveň kritizoval aj Európsku úniu, ktorá by podľa neho pre Ukrajinu „mala urobiť viac“, pričom rozhodnutia politikov musia byť podľa neho v súlade s náladami v ich krajinách, píše agentúra AFP.

„Drvivá väčšina (Európanov) je za to, aby sa Ukrajina stala súčasťou Európy… Európska únia musí urobiť viac pre konkrétne procedúry, pre nás, pre Ukrajinu aj pre seba. Očakávame to,“ vyhlásil Zelenskyj v súvislosti s tohtotýždňovým summitom lídrov EÚ vo francúzskom Versailles, na ktorom lídri zopakovali, že rýchla cesta k členstvu Ukrajiny v EÚ nie je možná.

14:50 Francúzsko poslalo 20 ton akútnej humanitárnej pomoci na Slovensko. Reaguje tak na rozsah utečeneckej krízy spôsobenej inváziou Ruska na Ukrajinu a na žiadosť slovenských orgánov. Dva kamióny z Francúzska dorazili na Slovensko v piatok 11. marca dopoludnia. V tlačovej správe o tom informoval Didier Rogasik z tlačového oddelenia Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku.

Na mieste bol prítomný francúzsky veľvyslanec Pascal Le Deunff, ktorý oficiálne odovzdal materiál riaditeľovi odboru civilnej ochrany a krízového plánovania na Ministerstve vnútra SR Jurajovi Repiskému. Zásielka, ktorá pochádza zo zásob Krízového a podporného centra francúzskeho Ministerstva Európy a zahraničných vecí, pozostáva z materiálu určeného na ochranu vysídlených osôb. Je v nej 5 000 prikrývok, 1 000 kuchynských súprav a 200 000 respi­rátorov FFP2. Mimovládna organizácia Electriciens sans frontieres darovala tiež desať generátorových súprav. Táto operácia je súčasťou mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (CPM).

14:44 Prípad ruského dronu havarovaného v Chorvátsku preverujú aj maďarské orgány.

Chorvátsko Ukrajina objekt lietajúci zrútenie uarus Čítajte viac V Záhrebe havaroval dron z Ukrajiny, 560 km letel bez povšimnutia NATO

14:25 Tím amerických a britských lekárov a zdravotných sestier začal navštevovať zdravotnícke zariadenia vo Ľvove, aby ponúkol pomoc a rady ukrajinským lekárom počas ruskej invázie. Deväťčlenný tím priniesol zdravotnícke vybavenie, vrátane ventilátorov a sonografických prístrojov, v hodnote zhruba 500-tisíc dolárov, uviedol lekár Zaher Sahloul zo Chicaga.

„Je tu veľký nedostatok zdravotníckych dodávok a vybavenia, predovšetkým pre úrazy, a liekov na chronické ochorenia,“ povedal Sahloul. „Vyzerá to tak, ako by zdravotnícky systém bol pred kolapsom pre vplyv vojny, veľkého vysídlenia populácie a veľký počet zranených ľudí v mnohých oblastiach Ukrajiny,“ konštatoval.

Sahloul pochádza zo Sýrie a túto krajinu postihnutú vojnou navštívil niekoľkokrát. Spolupracoval tam s dobrovoľníkmi a zdravotníkmi na obnovení zdravotníckych služieb v oblastiach pod kontrolou opozície, ktoré niekoľko rokov bombardovalo ruské letectvo.

14:21 Japonská vláda rozhodla o zmrazení aktív, ktoré majú v krajine tri bieloruské banky. V rámci sprísňovania sankcií súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu ďalej s účinnosťou od 18. marca zakazuje vývoz polovodičov, telekomunikačného vybavenia a ďalších vyspelých technológií do Ruska a Bieloruska. Cieľom je zabrániť obom krajinám v rozvíjaní ich vojenského potenciálu.

Japonsko už skôr zmrazilo aktíva jednotlivcov a organizácií z oboch krajín a vyradilo sedem ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT. Sankcie sa zamerali aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a viacerých vysokých vládnych predstaviteľov, ako aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

14:08 Vladimir Putin uviedol, že na prebiehajúcich ukrajinsko-ruských rokovaniach prišlo k „pozitívnemu posunu“. Ktorým smerom, nie je známe.

„Prišlo tam k istým pozitívnym posunom, ako ma informovali vyjednávači našej strany,“ povedal Putin na stretnutí bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, kľúčovému spojencovi Ruska. Zároveň dodal, že rokovania „sa teraz konajú takmer každý deň“.

13:55 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých 78 detí a viac ako 100 ďalších bolo zranených, uviedla ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová. Koľko obetí si vyžiadali boje v mestách Mariupoľ, Volnovacha na východe krajiny a Irpiň v Kyjevskej oblasti, nebolo možné stanoviť, poznamenala agentúra Interfax-Ukrajina.

V Nižyne v Černihivskej oblasti bolo podľa Interfaxu pri ostreľovaní poškodených okrem iného 17 škôl. Starosta Charkova Ihor Terechov povedal, že v jeho meste je poškodených 48 škôl.

„Takéto počínanie ruských okupačných síl je v priamom rozpore s Haagskymi a Ženevskými dohovormi. Agresor naďalej porušuje základné práva detí – právo na život a zdravotnú starostlivosť každému dieťaťu na svete zaručuje Dohovor OSN o právach dieťaťa,“ uviedla Denisovová.

13:51 Slobode zvierat sa doteraz podarilo vyzbierať 16 058 eur na pomoc zvieratám strádajúcim na území vojnou trápenej Ukrajiny. Informovala o tom predsedníčka občianskeho združenia Pavla Dugovičová.

„V tejto chvíli putujú organizácii UAnimals, ktorá ich ďalej sprostredkuje útulkom, azylovým centrám a záchranným staniciam,“ informovala.

Pripomenula, že Sloboda zvierat naďalej poskytuje bezodplatnú veterinárnu a materiálnu pomoc zvieratám vojnových utečencov priamo v bratislavskom útulku. „Aktívne pomáhame i s hľadaním ubytovania a dočasnej starostlivosti, sústredíme pomoc ľudí na organizovanú materiálnu zbierku,“ dodala.

13:36 Severoatlantická aliancia (NATO) nesmie dovoliť, aby ruská invázia na Ukrajinu vyústila do vojny medzi alianciou a Moskvou, povedal v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý opätovne vylúčil bezletovú zónu nad Ukrajinou.

„Našou zodpovednosťou je zabrániť, aby tento konflikt eskaloval za hranice Ukrajiny a stal sa plnohodnotnou vojnou medzi Ruskom a NATO,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre AFP v čase konania diplomatického fóra v tureckej Antalyi.

Šéf NATO zároveň upozornil, že bezletová zóna nad Ukrajinou „by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k úplnej vojne medzi NATO a Ruskom“, ktorá by spôsobila „oveľa viac utrpenia, oveľa viac smrti a ničenia“.

Bezletová zóna nad Ukrajinou by podľa Stoltenberga znamenala, že aliancia by musela vyradiť ruské systémy protivzdušnej obrany nielen na Ukrajine, ale aj okolo Bieloruska a Ruska, cituje AFP.

„Bude to znamenať, že potrebujeme byť pripravení zostreliť ruské lietadlá, pretože bezletová zóna nie je len niečím, čo vyhlasujete, potrebujete ju vynucovať,“ upozornil.

Ako dodal, výcvik desaťtisícov ukrajinských vojakov zo strany členských krajín NATO v uplynulých rokoch, ako aj dodávky vojenského vybavenia sa ukázali ako „extrémne dôležité (pre ukrajinské sily) v boji proti prenikajúcim ruským silám“.

13:31 560 km letel bez povšimnutia NATO. Dron ruskej výroby havaroval v Záhrebe. Priletel z Ukrajiny.

Chorvátsko Ukrajina objekt lietajúci zrútenie uarus Čítajte viac V Záhrebe havaroval dron z Ukrajiny, 560 km letel bez povšimnutia NATO

13:23 Švédska polícia daruje Ukrajine prilby, ochranné vesty, ďalekohľady a drony. Švédsky minister spravodlivosti Morgan Johansson informoval, že ukrajinská polícia o materiál požiadala prostredníctvom Europolu, ktorý má 27 členských krajín.

Švédsko daruje 367 ochranných viest, 94 nepriestrelných prilieb, 62 ďalekohľadov a päť dronov. Krajina tiež na Ukrajinu posiela 3 400 kusov ochranného oblečenia. Všetko vybavenie bolo podľa Johanssona buď určené na vyradenie alebo sa nepoužívalo, no je v použiteľnom sta­ve.

13:19 Ruská ekonomika prekoná sankcie, ktoré na ňu v posledných týždňoch uvalili prevažne západné štáty, a tieto postihy jej v konečnom dôsledku prospejú a posilnia ekonomickú a technologickú suverenitu Ruska. Povedal ruský prezident Vladimír Putin pri stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom.

„Sú tu samozrejme problémy spojené s dnešnými udalosťami,“ povedal Putin s odkazom na bezprecedentne tvrdé sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s útokom na Ukrajinu. „Ale ako sme už povedali skôr, snahy o obmedzenie nášho rozvoja, o jeho skrotenie, tu boli vždy a sú tu aj teraz,“ dodal. „Som si istý, že tieto ťažkosti prekonáme,“ pokračoval.

Postihy sú pre ruskú ekonomiku príležitosťou, čo podľa ruského prezidenta dokladá príklad Sovietskeho zväzu. „Sovietsky zväz existoval celý čas v podmienkach sankcií a rozvinul sa a dosiahol ohromné úspechy,“ povedal Putin.

13:03 Putinov dôverník Vladimir Potanin kritizoval plány na konfiškáciu majetku zahraničných firiem, ktoré odchádzajú z Ruska: Tento krok vráti Rusko do obdobia boľševickej revolúcie v roku 1917.

putin Čítajte viac Ruský oligarcha varuje: Znárodnenie zahraničných firiem vráti Rusko do roku 1917

13:01 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová uvalila sankcie na 386 členov ruskej Štátnej dumy, ktorí „podporili Putinovu inváziu na Ukrajinu“. Nové sankcie im zakazujú cestovať do Spojeného kráľovstva, pristupovať k svojmu majetku na ostrovoch a podnikať tam. TASR o tom informovala na základe vyhlásenia britského rezortu diplomacie.

„Zameriavame sa na tých, ktorí sa podieľajú na Putinovej nelegálnej invázii na Ukrajinu, a na tých, ktorí podporujú túto barbarskú vojnu. Tlak nepoľavíme a budeme pokračovať v postihovaní ruskej ekonomiky prostredníctvom sankcií,“ uviedla Trussová v zmienke o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Britské ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že najnovšie opatrenia sú doplnením štvrtkových sankcií voči „kľúčovým oligarchom z Putinovho vnútorného kruhu“. Británia vo štvrtok rozšírila protiruské sankcie o zoznam siedmich oligarchov, ktorým budú v ostrovnom kráľovstve zmrazené aktíva. Je medzi nimi aj majiteľ futbalového klubu Chelsea Roman Abramovič.

Roman Abramovič Čítajte viac Chelsea nepredáš! Briti zasiahli, Abramovičovi zmrazili majetok

„Spolu s našimi spojencami stojíme pevne po boku našich ukrajinských priateľov. Naďalej budeme podporovať Ukrajinu humanitárnou pomocou, obrannými zbraňami a budeme diplomaticky pracovať na medzinárodnej izolácii Ruska,“ dodala Trusová.

Od začiatku ruskej invázie už Británia uvalia sankcie na viac ako 500 ruských jednotlivcov, subjektov a dcérskych spoločností. Celkový sankčný zoznam Spojeného kráľovstva už teraz obsahuje viac ako 800 mien a názvov firiem. Na zozname je celkovo 18 ruských oligarchov.

12:44 Európska únia by mala podľa Slovenska úplne zakázať medzinárodne transakcie v rubľoch, zakázať verejným dôchodkovým fondom držať ruské aktíva a odrezať všetky ruské aj bieloruské banky od medzibankového platobného systému SWIFT.

Vyplýva to z návrhu sankcií, ktoré predseda vlády SR Eduard Heger odovzdal vo Versailles predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. TASR o tom informoval Úrad vlády SR s tým, že ide o iba časť zoznamu navrhovaných sankcií.

Slovenská vláda ďalej navrhla uvalenie reštrikčných opatrení na najväčšie ruské štátne spoločnosti, ktoré sú pre Moskvu kľúčové pre obchodovanie s komoditami ako zlato, diamanty, titán či hliník.

Putin Čítajte viac Heger, Matovič aj Čaputová hovoria o konci ruskej ropy a plynu. V Európe sa už o tom diskutuje, akú máme alternatívu?

Rovnaké sankcie by mali hroziť všetkým členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ak sa rozhodnú pomôcť Rusku v jeho vojnovom ťažení na Ukrajine, píše sa v návrhu.

Brusel by mať zároveň Kremľu pohroziť uvalením embarga na dodávky ropy a zemného plynu a podniknúť viditeľné a rozhodné kroky na zbavenie sa závislosti od ruských energií.

Slovensko tiež navrhlo vyzvať veľké nadnárodné spoločnosti, aby sľúbili, že po vojne zatvoria svoje továrne v Rusku. Návrh tiež opisuje prísnejšie sankcie voči ruským oligarchom a elitám.

Ďalším členom ruskej politickej, ekonomickej a vojenskej elity a ich rodinám by mali byť odopreté víza do európskych krajín, pokračuje návrh. Osobám, ktoré majú priamu kontrolu nad vojenskou operáciou na Ukrajine, by mala byť ponúknutá možnosť dostať imunitu za vojnové zločiny, ak dezertujú a budú svedčiť pred špeciálnym tribunálom pre ukrajinskú vojnu.

Bohatým Rusom by mali byť zrušené ich „investičné/zlaté víza“ a ich deťom zakázané štúdium v elitných európskych školách. Rusko a ruské športové tímy by mali byť vylúčené zo všetkých medzinárodných športových udalostí, uvádza sa ďalej v návrhu. Posledným navrhovaným bodom je, aby kultúrne a akademické inštitúcie EÚ dostali zákaz prijímať dary či financie od ruských občanov.

12:35 Jadrové výskumné centrum v Charkove je údajne znova pod paľbou ruských síl, oznámil Ukrajinský štátny úrad jadrového dozoru. Zariadenie je teraz bez elektriny a na budove sú povrchové škody. Úrad sa teraz pokúša presnejšie stanoviť, aké môžu byť následky tohto poškodenia.

V inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) boli oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory už odstavené koncom februára – druhý sa nachádza v metropole Kyjev.

Miestne médiá po prvom ostreľovaní informovali, že začalo horieť niekoľko izieb v študentskom internáte, ktorý sa nachádza blízko jadrového výskumného centra. Podľa týchto médií nikto neutrpel zranenia.

Ruské sily tento výskumný inštitút ostreľovali už aj vo štvrtok.

12:18 Aktuálna situácia na Ukrajine neovplyvní situáciu s potravinami na Slovensku. Európska únia je totiž sebestačná.

Pšenica, pole, úroda Čítajte viac Hladu sa báť nemusíme, ubezpečujú obchodníci. Logistika podľa nich funguje dobre

12:09 Kto v súčasnosti ešte stále hovorí o tom, že Slovensko by na ruskom plyne malo zostať naďalej závislé, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov. Vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.

prezidentka čaputová Čítajte viac Prezidentka: Ľudia obhajujúci závislosť na ruskom plyne konajú proti záujmom SR

12:01 Ostreľovanie jadrového výskumného inštitútu v Charkove vyvolalo požiar, ktorý sa hasičom už podarilo uhasiť. Civilnému obyvateľstvu žiadne nebezpečenstvo kvôli týmto udalostiam nehrozí, uviedol guvernér Charkovskej oblasti Oleh Synehubov podľa agentúry Reuters.

Strela podľa ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko zasiahla budovu, kde sa nachádza zariadenie, ktoré by mohlo v prípade poškodenia uvoľniť radiáciu. Podľa prezidentskej kancelárie k žiadnym zmenám v žiarení nedošlo.

Ruské sily sa od začiatku invázie zmocnili Záporožskej jadrovej elektrárne a úložiska jadrového odpadu pri odstavenej jadrovej elektrárni v Černobyle, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť ukrajinských jadrových zariadení.

Všetky jadrové elektrárne na Ukrajine stabilne fungujú, úroveň radiácie v ich okolí sa nezmenila, ale zamestnanci Záporožskej jadrovej elektrárne sú vystavení veľkému psychickému tlaku a dôkladným kontrolám zo strany ruských síl, uviedla dnes ukrajinská štátna spoločnosť prevádzkujúca jadrové elektrárne Enerhoatom. Nátlak „ozbrojených teroristov“, ako vyjadrenie popisuje ruských vojakov, „negatívne ovplyvňuje prácu a ohrozuje jadrovú a radiačnú bezpečnosť“, píše sa vo vyhlásení podľa agentúry Reuters.

11:40 Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj vyzval obyvateľov Ruska, aby každý víkend organizovali protivojnové protesty.

„Šialeného maniaka Putina najrýchlejšie zastavia obyvatelia Ruska, ak teraz vystúpia proti vojne,“ uviedol Navaľnyj v príspevku na sociálnej sieti Instagram v zmienke o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

„Každý víkend sa musíte zúčastniť na protivojnových protestoch, a to aj vtedy, keď sa zdá, že sa všetci zľakli alebo odišli… Vy ste základom hnutia vystupujúceho proti vojne a smrti, ste ten najdôležitejší človek na svete,“ pokračoval Navaľnyj.

Zároveň vyzval ľudí, aby v nedeľu 13. marca o 14.00 h prišli na hlavné námestia miest, v ktorých žijú.

Podľa nezávislej ľudskoprávnej skupiny OVD-Info zadržali v Rusku na protivojnových protestoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už takmer 14 000 ľudí.

11:02 Vladimír Putin povedal, že súhlasí s tým, aby sa do bojov proti ukrajinským ozbrojeným silám zapojili dobrovoľníci zo zahraničia. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua tak chce urobiť 16-tisíc osôb z Blízkeho východu. Ide predovšetkým o ľudí zo Sýrie, poznamenal ruskojazyčný server stanice BBC. Šéf Kremľa tiež podporil Šojguovu iniciatívu odovzdávať západné zbrane ukoristené na Ukrajine proruským povstalcom na východe krajiny, uviedla agentúra TASS.

Šojgu podľa ruskej tlačovej agentúry na dnešnom zasadnutí bezpečnostnej rady štátu povedal, že dostal „obrovské množstvo žiadostí od najrôznejších dobrovoľníkov z rôznych krajín, ktorí chcú prísť do Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky“, píše TASS s odkazom na dve proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny. Niektorí z nich podľa šéfa rezortu obrany „pomáhali v boji“ proti takzvanému Islamskému štátu (IS).

„Ak vidíte, že existujú ľudia, ktorí chcú dobrovoľne, nie pre peniaze, prísť a pomôcť ľuďom žijúcim v Donbase, treba im vyjsť v ústrety a pomôcť im presunúť sa do vojnovej zóny,“ povedal ruský prezident.

K návrhu ministra obrany ohľadom odovzdávania ukoristených zbraní separatistom na Donbase Putin povedal: „Pokiaľ ide o dodávky zbraní, najmä západnej výroby, ktoré sa dostali do rúk ruskej armády, samozrejme podporujem možnosť ich odovzdania vojenským jednotkám Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky. Urobte to, prosím.“

Podľa agentúry Reuters ide okrem iného o americké protitankové strely Javelin alebo protilietadlové strely Stinger. Šojgu podľa TASS ďalej vyhlásil, že ruské ozbrojené sily získali veľké množstvo ukrajinských zbraní.

10:38 Ruská armáda zasiahla v piatok psychiatrickú liečebňu neďaleko východoukrajinského mesta Izium v Charkovskej oblasti. Oznámil to miestny guvernér, ktorého citovala agentúra Reuters. Správu nebolo možné nezávisle overiť.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov podľa Reuters povedal, že v zariadení sa v čase útoku nachádzalo 330 ľudí a 73 bolo evakuovaných. Prípadný počet obetí sa podľa neho zisťuje. Incident označil za „brutálny útok na civilistov“. (reuters, tasr)

10:28 V noci na piatok sa na predmestí chorvátskeho hlavného mesta Záhreb zrútil neznámy lietajúci objekt. Jeho dopad spôsobil silný výbuch, avšak pri incidente sa nikto nezranil, informovala v piatok miestna polícia, ktorú citovala agentúra AP.

Podľa chorvátskej tlačovej agentúry HINA sa objekt zrútil vo štvrtok o 23.00 h miestneho času. Polícia v piatok našla na mieste dopadu kráter a dva padáky. Na fotografiách, ktoré publikovali miestne médiá, bolo vidieť kovové kusy trosiek a niečo, čo vyzeralo ako časť krídla.

Podľa portálu The War Zone mohlo ísť o ukrajinské prieskumné bezpilotné lietadlo sovietskej výroby typu Tu-141. Táto informácia sa však nedala bezprostredne overiť. „(Dron) musel vážne zlyhať a preletieť z Ukrajiny do Chorvátska cez celé Maďarsko alebo časti susedných krajín. Ukrajinské hranice sú od Záhrebu vzdialené 350 míľ (563 kilometrov),“ uviedol americký portál, ktorý pripomenul, že Kyjev po ruskej invázii uviedol do prevádzky vysokorýchlostné drony zo sovietskej éry. Ukrajina je jediným známym súčasným prevádzkovateľom dronov typu Tu-141.

„Tu-141 je fascinujúci kus techniky zo sovietskej éry, ktorý Ukrajina vylepšila a využívala po (ruskej) anexii Krymu v roku 2014. Stroj je skôr riadenou strelou ako tradičným dronom. Raketa štartuje z prívesu (vozidla) a lieta po vopred určenej trase transsonickou rýchlosťou (okolo tisíc km/h) a zbiera rôzne formy údajov. Potom pristane pomocou padáka. Potom sa dá resetovať a znova použiť,“ vysvetlil portál The War Zone.

Podľa autora článku Tylera Rogowaya tento incident môže vyvolať vážne otázky o pripravenosti protivzdušnej obrany krajín Severoatlantickej aliancie (NATO), ak sa potvrdí, že ukrajinský stroj naozaj preletel cez vzdušný priestor viacerých krajín. (ap, tasr, hina, thedrive.com)

10:19 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril súhlas s tým, aby sa do bojov na Ukrajine pridali na strane Ruska aj dobrovoľníci zo zahraničia. Šéf Kremľa okrem toho schválil návrh na odovzdanie ukoristených západných raketových systémov proruským separatistom v Doneckej a Luhanskej oblasti. (ap, reuters, tasr)

10:11 Ruské ozbrojené sily zabili viac ukrajinských civilistov než vojakov, informoval v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters a následne britský denník The Guardian. „Chcem, aby to vedel nielen Kyjev, ale celý svet,“ uviedol Reznikov.

Podľa najnovších údajov z Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva bolo od 04.00 h 24.februára do polnoci 9. marca zabitých 549 civilistov a ďalších 957 utrpelo zranenia.

Ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára inváziu na Ukrajinu, ktorú nazýva „špeciálna vojenská operácia“. Podľa vyhlásení ukrajinských predstaviteľov sa ruská armáda dopúšťa v ich krajine vojnových zločinov a dokonca genocídy ukrajinského národa. (theguardian.com, reuters, tasr)

10:01 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok ráno informovalo, že ľudí, ktorí opustili hlavné mesto Kyjev, aby sa zachránili pred útokmi ruskej armády, teraz zabili v dedine Marchalivka. Jeden muž podľa ministerstva stratil celú 11-člennú rodinu, keď raketa zasiahla jeho dom v dedine nachádzajúcej sa južne od Kyjeva.

Ministerstvo na Twitteri napísalo, že tento muž a jeho rodina odišli z Kyjeva, aby sa zachránili pred vojnou, a bezpečie hľadali v Marchalivke.

„Raketa však zasiahla dom, v ktorom sa nachádzalo 12 ľudí: deti (dve vnúčatá a dve netere), manželka dcéra, sestra…“ Prežil len muž a jeho mačka, uviedlo ministerstvo. (theguardian.com, tas­r)

9:54 Do Poľska prišlo už viac ako 1,5 milióna ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. V piatok to na twitteri oznámila poľská pohraničná stráž. Len za štvrtok do krajiny dorazilo 87-tisíc ľudí, do piatkového rána (7:00 hod.) ďalších 25-tisíc. Poľsko je hlavnou destináciou, do ktorej utekajú civilisti pred postupom ruskej armády, ktorá vtrhla na Ukrajinu 24. februára.

Časť utečencov z Poľska pokračuje do ďalších európskych krajín. Podľa štvrtkových dát Medzinárodnej organizácie pre migráciu z Ukrajiny utieklo celkom vyše 2,5 milióna ľudí. (iom.int)

9:45 Obyvatelia uväznení v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ požiadali v piatok o pomoc, keď sa ich rodinní príslušníci zúfalo pokúšali s nimi skontaktovať v čase výpadku komunikačných si­etí.

Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca nefungujú komunikácie. Niekoľko úsekov slabého telefónneho signálu zostáva pre väčšinu obyvateľov jediným spôsobom, ako podať správy, pripojenie je však nespoľahlivé.

V aplikácii Telegram, ktorá slúži na prijímanie a odosielanie správ, sa objavili kanály, kde priatelia a príbuzní uviaznutých obyvateľov Mariupoľu zverejňujú fotografie a informácie o svojich blízkych v nádeji, že by o ich osude mohli niečo vedieť ostatní.

Mesto je už desať dní terčom neustáleho bombardovania delostreleckými granátmi a raketami typu Grad, Smerč a Točka U, uviedol člen mestskej rady Petro Andriuščenko. Podľa hrubých odhadov regionálnej vojenskej správy zahynulo v Mariupole 1 207 ľudí, predpokladá sa však, že počet obetí je vyšší, pretože viac sa ich môže nachádzať po troskami.

Pokusy o vytvorenie humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov a privezenie zásob viackrát zlyhali a ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko z nedodržiavania dohodnutého prímeria. V stredu v meste zahynuli traja ľudia vrátane jedného dieťaťa, kým 14 ďalších utrpelo zranenia pri útoku na detskú nemocnicu a pôrodnicu, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie. (afp, tasr)

9:34 Do Nemecka pred vojnou na Ukrajine utieklo už viac ako 100-tisíc Ukrajincov. Hovorca nemeckého ministerstva vnútra povedal agentúre ČTK, že v evidencii je k piatkovému dopoludniu 109 183 ukrajin­ských utečencov. Upozornil ale, že tento počet vychádza z bilancie spolkovej polície a že skutočné číslo ukrajinských utečencov v Nemecku bude výrazne vyššie. (čtk)

9:22 Svetová zdravotnícka organizácia odporučila Ukrajine, aby zničila všetky nebezpečné patogény uchovávané v jej výskumných laboratóriách a zabránila tak „akýmkoľvek prípadným únikom“, ktoré by mohli ublížiť verejnosti. Predstaviteľ WH0 to vo štvrtok povedal tlačovej agentúre Reuters.

Tak ako ostatné štáty aj Ukrajina má pri úradoch verejného zdravotníctva laboratóriá, ktoré skúmajú nebezpečné choroby u ľudí a živočíchov, vrátane ochorenia nového koronavírusu. Niektoré z týchto laboratórií dostávali v minulosti podporu od Spojených štátov, Európskej únie a WHO.

Tieto laboratóriá sú teraz centrom propagandistickej vojny medzi Ruskom a Západom, keďže Rusko obviňuje Ukrajinu, že má na svojom území zariadenia na výrobu biologických a chemických zbraní a riadia ich Spojené štáty.

Predstaviteľ WHO, ktorý sa rozprával s agentúrou Reuters, neuviedol, kedy bolo odporúčanie vydané, či ho Ukrajina splnila alebo aké patogény a bakteriálne jedy sa nachádzajú v ukrajinských laboratóriách. (reuters, tasr)

9:20 Celková kapacita krytov civilnej ochrany v Trnave a úkrytov na školách a vo firmách je 6 120 miest. Informáciu zverejnila trnavská radnica na svojom webe v súvislosti s častými otázkami občanov, reagujúcich na krízu na Ukrajine. V súčasnosti má trvalý pobyt v meste nahlásených asi 62 700 obyvateľov.

Vo vlastníctve mesta je 22 CO krytov. Ide o odolné a plynotesné úkryty, ktoré sa nachádzajú pod niektorými staršími bytovými domami na uliciach Hospodárska, Zelenečská, Študentská a Slovanská a sú určené pre ich obyvateľov. Ďalších sedem krytov je pod školami v meste, iné vlastnia firmy, závody a strategické podniky. (trnava.sk)

9:16 Ruské jednotky pokračovali v piatok vo svojej ofenzíve na ukrajinské hlavné mesto Kyjev zo severozápadu a východu. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ruské jednotky sa predovšetkým snažia prelomiť ukrajinskú obranu od obce Kučari 90 kilometrov na severozápad až po obec Demydiv 40 kilometrov severne od Kyjeva. Generálny štáb uviedol, že ruské jednotky boli zastavené vo svojom úsilí o dobytie severoukrajinského mesta Černihiv, najmä opätovným dobytím dediny Baklanova Muravijka, ktorú by ruské jednotky mohli využiť na presun smerom na Kyjev.

Ruské sily blokujú mesto Charkov a pokračujú v ofenzíve na juhu okolo Mykolajiva, Záporožia a mesta Kryvyj Rih, rodného mesta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Nepriaznivé poveternostné podmienky na Azovskom a Čiernom mori zablokovali snahy ruských jednotiek vylodiť sa na breh, dodal generálny štáb ukrajinskej armády. (ap, tasr)

9:13 Turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines a kazašské aerolínie Air Astana pozastavujú všetky lety do Ruskej federácie. Spoločnosť Air Astana vo vyhlásení uviedla, že „s úprimnou ľútosťou oznamuje, že z dôvodu zrušenia poistného krytia pre komerčné lety do Ruskej federácie, z nej a nad ňou sú všetky lety do Ruska s okamžitou platnosťou pozastavené“. Firma Pegasus Airlines oznámila, že pozastavuje lety od 13. do 27. marca s odvolaním sa na prevádzkové riziká a obmedzenia vyplývajúce z európskych sankcií voči Rusku.

Ruský letecký sektor zasiahli sankcie Západu pre inváziu na Ukrajinu. Európska únia sa rozhodla zatvoriť svoj vzdušný priestor pre ruské stroje. Výrobcovia Boeing a Airbus zastavili dodávky komponentov do krajiny. Ruská vlajková letecká spoločnosť Aeroflot 8. marca pozastavila premávku na všetkých svojich medzinárodných linkách. (dpa, tasr, cnn.com)

9:07 Pri piatkovom útoku ruských síl na ukrajinské mesto Dnipro boli ostreľované civilné ciele. Oznámila to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), podľa ktorej zahynul pri útoku jeden človek.

Podľa DSNS prišlo v piatok k trom leteckým útokom na mesto, konkrétne bola zasiahnutá škôlka, obytná budova, dvojposchodová továreň na topánky, v ktorej vypukol požiar. Zahynula jedna osoba. (afp, tasr)

7:55 Pruruskí separatisti na východe Ukrajiny podľa Moskvy dobyli mesto Volnovacha, ktoré leží severne od obliehaného Mariupoľu. Ruská armáda tiež vyradila z prevádzky vojenské letiská pri meste Luck a Ivano-Frankivsk, ktoré sa nachádzajú na západe krajiny, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ivano-Frankivsk leží asi 150 kilometrov od slovenských hraníc. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusi veľmi pravdepodobne pri invázii na Ukrajinu nedosiahli svoje vopred vytýčené ciele a ich postup na zemi je obmedzený, chystajú však ďalšiu ofenzívu.

Volnovacha leží asi 50 kilometrov severne od Mariupoľu a je považovaná za strategicky významnú vstupnú bránu do obliehaného prístavu pri Azovskom mori. Mariupoľ čelí v posledných dňoch ťažkému ostreľovaniu zo strany ruskej armády a hlási množstvo civilných obetí, podľa ukrajinských úradov tam zomrelo už 1 200 ľudí. Ukrajina tiež tvrdí, že Rusko zámerne bráni evakuácii civilistov z mesta.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa ruských tlačových agentúr tiež oznámil, že Rusko „vysoko presnými útokmi dlhého dosahu“ vyradilo z prevádzky dve vojenské letiská na západe Ukrajiny, v Lucku a Ivano-Frankivsku. Tvrdí tiež, že ruská armáda zničila od začiatku útoku na Ukrajinu 3 213 zariadení ukrajinskej armády. (reuters, čtk)

7:48 Situácia na Ukrajine je znepokojujúca a obe strany konfliktu, Rusko aj Ukrajinu, je potrebné podporiť, aby viedli mierové rozhovory, povedal v piatok predseda čínskej vlády Li Kche-čchiang.

Na tlačovej konferencii organizovanej na zasadnutí parlamentu neodpovedal priamo na otázku, či sa bude Čína vyhýbať odsúdeniu Ruska za inváziu bez ohľadu na aktivity Ruska. Bez odpovede nechal aj otázku, či jeho krajina poskytne Rusku ďalšiu ekonomickú a finančnú podporu v čase, keď Rusko čelí sankciám.

Čína sa doteraz nepripojila k štátom, ktoré odsudzujú ruskú inváziu na Ukrajinu a nepoužíva ani termín invázia. Rusko svoj postup označuje za špeciálnu vojenskú operáciu. Peking naopak odsúdil západné sankcie proti Rusku.

Šéf čínskej diplomacie Wang I tento týždeň povedal, že je Čína pripravená sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou a že chystá humanitárnu pomoc Kyjevu. Európska únia by čínske sprostredkovanie v rusko-ukrajinskom konflikte uvítala. (reuters, čtk)

7:26 Kongres Spojených štátov schválil vo štvrtok federálny rozpočet, ktorého súčasťou je aj finančná pomoc pre Ukrajinu a amerických spojencov v Európe v objeme 13,6 miliardy dolárov. Tento krok je reakciou na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu. Snemovňa reprezentantov Kongresu schválila rozpočet v stredu, vo štvrtok rovnako urobil aj Senát.

Suma 13,6 miliardy dolárov je súčasťou tohtoročného amerického federálneho rozpočtu v celkovom objeme jeden a pol bilióna amerických dolárov. Kongres musel rozpočet prijať do konca pracovného týždňa, inak federálnym úradom hrozil výpadok financovania. Súčasťou balíka pre Ukrajinu a Európu sú aj peniaze pre krajiny, ktoré prijímajú najviac ukrajinských utečencov.

Prezident USA Joe Biden minulý týždeň požiadal Kongres o desať miliárd dolárov, ktoré by išli do Európy. Avšak demokrati spoločne s republikánmi sumu postupne navýšili. Peniaze budú určené na humanitárnu, vojenskú a ekonomickú pomoc. (tasr, ap)

7:13 Spoločnosť The Walt Disney Company so sídlom v USA oznámila „pauzu“ svojich obchodných aktivít v Rusku. Tento krok zahŕňa licencovanie obsahu a produktov, časopis National Geographic, zájazdy, Disney Cruise Line, lineárne televízne kanály a produkciu miestneho obsahu.

„Niektoré z týchto obchodných aktivít môžeme a okamžite pozastavím… Iné – ako napríklad lineárne kanály a niektoré licencovanie obsahu a produktov – si vyžadujú určitý čas vzhľadom na zložitosť zmlúv,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Začiatkom tohto týždňa spoločnosť oznámila, že prestane uvádzať aj kinofilmy v Rusku.

Po invázii ruskej armády na Ukrajinu desiatky medzinárodných firiem zatvorili alebo výrazne obmedzili svoje podnikanie v Rusku alebo sa vzdali investícií – vrátane spoločností Netflix, McDonald's, Shell, BP, Sony či Starbucks. (bbc.com, tasr)

7:06 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zdôraznil dôležitosť Turecka pri ukončení vojny na Ukrajine. Povedal to vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Počas 45-minútového rozhovoru Erdogan uviedol, že pre Turecko je dôležité byť sprostredkovateľom hľadania riešenia v prípade, že sa kríza ešte viac prehĺbi. Štvrtkové stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny – Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu – v tureckej Antalyi označil Erdogan za „víťazstvo pre diplomaciu“.

Stretnutie viedol turecký minister zahraničných vecí Mevlut Čavušoglu po tom, čo sa Turecko ponúklo ako sprostredkovateľ medzi bojujúcimi krajinami. Ministrom sa však počas rokovania na ničom konkrétnom nepodarilo dohodnúť.

Podľa tureckej agentúry Anadolu Erdogan takisto požiadal Bidena, aby zrušil nespravodlivé sankcie voči Turecku, ktoré boli na krajinu uvalené po tom, čo Ankara v roku 2019 kúpila ruský protivzdušný obranný systém. Turecko bolo takisto vylúčené z projektu výroby stíhačiek F-35. (ap, aa.com.tr, tasr)

7:00 Bezletová zóna nad Ukrajinou by neochránila pred väčšinou útokov zo zbraní, ktoré v súčasnosti používajú ruské jednotky. Povedal to vo štvrtok generálporučík Scott Berrier, riaditeľ americkej Obrannej spravodajskej agentúry.

Ruské sily používajú „kombináciu prevažne rakiet, delostrelectva a salvových raketometov. Existuje niekoľko presne riadených munícií, ktoré sa zhadzujú z lietadiel, ale toto číslo je malé,“ povedal Berrier. Bezletová zóna by preto podľa jeho tvrdení Ukrajinu neochránila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiadal Severoatlantickú alianciu o zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Rusko varovalo, že krajiny, ktoré sa rozhodnú zaviesť nad Ukrajinou bezletovú zónu, bude považovať za účastníkov vojenského konfliktu. (cnn.com, tasr)

6:41 Ukrajinská televízia a ďalšie médiá hlásili v piatok výbuchy v meste Luck na severozápade a v meste Dnipro v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Podľa televízie BBC, ktorá informáciu priniesla, ani jedno z týchto miest predtým nezaznamenalo priame ostreľovanie v rámci prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine.

V niekoľkých ďalších mestách na Ukrajine sa niekoľko hodín pred výbuchmi v Lucku a Dnipre rozozvučali sirény pre letecký poplach. (bbc.com, tasr)

5:55 Ruské sily vo štvrtok ostreľovali jadrový výskumný inštitút v Charkove, uviedol poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. Ostreľovanie vyvolalo požiar, ktorý sa hasičom podarilo uhasiť. K zmenám radiácie podľa kancelárie prezidenta nedošlo. Informuje o tom agentúra AP. Strela podľa Heraščenka zasiahla budovu, kde sa nachádza zariadenie, ktoré by mohlo v prípade poškodenia uvoľniť radiáciu. Podľa prezidentskej kancelárie k žiadnym zmenám v prirodzenej radiácii nedošlo.

Podľa ukrajinského parlamentu bol terčom ostreľovania Charkovský Inštitút fyziky a technológie, kde sa nachádza experimentálny jadrový reaktor, a horelo v priľahlej ubytovni. Boje v blízkosti inštitútu pokračujú, uviedol parlament. Ruské sily sa od začiatku invázie zmocnili Záporožskej jadrovej elektrárne a úložiska jadrového odpadu pri odstavenej jadrovej elektrárni v Černobyle, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť ukrajinských jadrových zariadení.

5:32 Bezpečnostná rada OSN sa v piatok na žiadosť Ruska urýchlene zíde v súvislosti s údajným vývojom biologických zbraní na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Rusko vo štvrtok obvinilo Spojené štáty z financovania výskumu vývoja biologických zbraní na Ukrajine, ktorá od 24. februára čelí ruskej vojenskej invázii.

Washington aj Kyjev popreli existenciu laboratórií určených na výrobu biologických zbraní na Ukrajine, pričom podľa Spojených štátov sú tieto obvinenia znakom toho, že Moskva by mohla zbrane čoskoro použiť sama.

Podľa stanice BBC ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vo videopríhovore uviedol: „Údajne pripravujeme chemický útok… To ma naozaj znepokojuje, pretože sme boli opakovane presvedčení, že ak chcete poznať plány Ruska, pozrite sa, z čoho Rusko obviňuje ostatných… Rozhodli ste sa uskutočniť ‚dechemizáciu‘ Ukrajiny? Pomocou čpavku? Pomocou fosforu? Čo ste pre nás ešte pripravili? V mojej krajine neboli vyvinuté žiadne chemické ani žiadne iné zbrane hromadného ničenia.“

5:05 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie v piatok nad ránom ukončili prvý deň summitu vo francúzskom Versailles, kde pohrozili Rusku prijatím ďalších sankcií kvôli pokračujúcej invázii na Ukrajinu. V spoločnom vyhlásení tiež prisľúbili posilnenie väzieb s Kyjevom, nevyjadrili sa však k ukrajinskej žiadosti o urýchlené prijatie do radov bloku, na ktoré majú členské krajiny rozdielne pohľady.

AFP konštatovala, že hoci ruská invázia na Ukrajinu viedla k nárastu podpory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lídri EÚ využili rozhovory na to, aby zopakovali, že rýchla cesta k členstvu nie je možná. „Nič také ako rýchla cesta neexistuje,“ povedal holandský premiér Mark Rutte. „Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer, zajtra, vstup Ukrajiny do EÚ je niečo dlhodobé, ak vôbec,“ dodal.

„Sme rozhodnutí ešte viac zvýšiť náš tlak na Rusko a Bielorusko,“ zhodli sa šéfovia štátov, ktorí znovu odsúdili ruskú agresiu a vyzvali na jej ukončenie. Zároveň ocenili, že Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov, ktoré podľa nich musia byť potrestané.

Summit tiež vyjadril obdiv Ukrajincom, ktorí „odvážne bránia svoju vlasť a naše spoločné hodnoty“. Lídri sa však nezhodli na rýchlej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ, o ktoré vojnou postihnutá krajina požiadala minulý týždeň. Zatiaľ čo štáty východného krídla únie väčšinou urýchlené prijatie Ukrajiny podporujú, západoeurópske krajiny sú skeptickejšie a upozorňujú na obvykle dlhé roky trvajúci proces. Vyhlásenie uvádza, že Ukrajina patrí do „našej európskej rodiny“ a že s ňou EÚ ďalej posilní spoločné väzby a prehĺbi partnerstvo, žiadny záväzok či časový horizont pre jej prijatie ale nestanovuje.

Summit prisľúbil ďalšiu politickú, finančnú, materiálnu a humanitárnu pomoc Ukrajine. Lídri sa zaviazali tiež k prijímaniu ďalších ľudí utekajúcich pred vojnou ak finančnej podpore štátov, do ktorých najviac z nich mieria. Z Ukrajiny zatiaľ ušlo viac ako 1,5 milióna ľudí, najviac z nich do Poľska. Európska komisia odhaduje, že by do EÚ mohlo prísť až osem miliónov utečencov.

Šéfovia štátov by sa počas summitu mali zhodnúť aj na separátnej Versaillskej deklarácii. V nej chcú sľúbiť odbúranie závislosti na ruskom plyne či zvýšenie výdavkov na obranu.

5:00 Mohutný ruský vojenský konvoj, ktorý bol naposledy severozápadne od Kyjeva pri letisku Hostomel, sa podľa satelitných snímok zhotovených vo štvrtok prevažne rozptýlil a preskupil. S odkazom na fotografie súkromnej americkej spoločnosti Maxar Technologies o tom informuje agentúra Reuters.

Maxar Technologies uviedla, že zachytili pohyb obrnených vozidiel v obciach v blízkosti letiska. Z fotografií je podľa spoločnosti tiež zrejmé, že sa severnejšia časť ruskej kolóny preskupila v blízkosti obce Lubjanka a blízko sa nachádzajú húfnice v palebnej pozícii. Niektoré z vojenských vozidiel sa presunuli do blízkych lesov a miest.

Kolóna sa presúva do blízkych oblastí, čo môže signalizovať obnovený tlak na ukrajinskú metropolu, uviedla v piatok stanica BBC. Časti konvoja, ktorý bol naposledy videný severozápadne od letiska Antonov, sa presunuli do pozícií v okolitých mestách. Snímky tiež ukazujú, že ďalšie časti konvoja na severe zaujali delostrelecké pozície pri obci Lubianka. Ruské sily sa za posledných 24 hodín posunuli o päť kilometrov bližšie ku Kyjevu.

Začiatkom marca spoločnosť Maxar Technologies uviedla, že kolóna ruských vojenských vozidiel mieriacich na ukrajinské hlavné mesto Kyjev meria až 64 kilometrov. Podľa USA sa však kolóna v podstate zastavila kvôli problémom so zásobovaním palivom a jedlom. Ukrajinská armáda na kolónu podľa amerických činiteľov tiež odpaľovala protitankové strely.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ