50. deň: Pýcha ruského námorníctva, krížnik Moskva, leží na dne Čierneho mora

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 14.04.2022 05:30, aktualizované: 
krížnik Moskva loď Foto:
Na archívnej snímke z 11. septembra 2008 ruský krížnik Moskva kotví v prístavnom meste Sevastopol.
Ruský krížnik Moskva sa potopil. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom informovali ruské tlačové agentúry TASS a RIA Novosti. Vlajková loď Čiernomorskej flotily sa zúčastnila invázie na Ukrajinu. Ukrajinské úrady už skôr vyhlásili, že plavidlo zasiahli a poškodili protilodné strely Neptún. Rusko priznalo vážne poškodenie lode, ale neuviedlo, že by problémy spôsobil cudzí útok. Podľa ruského ministerstva na palube vybuchla munícia.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 50. deň
  • Rusko prišlo o vlajkovú loď čiernomorskej flotily, krížnik Moskva
  • Ruská armáda pokračuje v ostreľovaní civilných cieľov v Charkovskej, Doneckej a Záporožskej oblasti
  • Vo štvrtok má byť otvorených deväť humanitárnych koridorov
  • Podľa Ukrajiny Rusko stratilo už 19 900 vojakov
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ukrajinec ‚pitval‘ ruský dron. Akú ‚zázračnú‘ techniku našiel?

Video

22:58 Francúzsko vo štvrtok oznámilo, že presťahuje svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do hlavného mesta Kyjev po tom, ako ho začiatkom marca premiestnilo do mesta Ľvov na západe krajiny v reakcii na ruskú inváziu. Vo vyhlásení to uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí, informuje agentúra AFP.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian toto rozhodnutie oznámil počas telefonického rozhovoru s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom.

K presunu diplomatického zboru dôjde podľa ministerstva čoskoro a „umožní Francúzsku ešte viac prehĺbiť podporu Ukrajine vo všetkých sférach s cieľom čeliť vojne, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára“.

22:30 Ruský krížnik Moskva sa potopil. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom informovali ruské tlačové agentúry TASS a RIA Novosti. Vlajková loď Čiernomorskej flotily sa zúčastnila invázie na Ukrajinu. Ukrajinské úrady už skôr vyhlásili, že plavidlo zasiahli a poškodili protilodné strely Neptún. Rusko priznalo vážne poškodenie lode, ale neuviedlo, že by problémy spôsobil cudzí útok. Podľa ruského ministerstva na palube vybuchla munícia.

„Križník Moskva pri vlečení do cieľového prístavu stratil stabilitu kvôli poškodeniu trupu v dôsledku požiaru, ktorý vyvolala detonácia munície. V podmienkach rozbúreného mora sa loď potopila,“ cituje TASS ruský rezort obrany. Posádka krížnika podľa neho bola evakuovaná na ďalšie plavidlá Čiernomorskej flotily v oblasti.

21:47 V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny bolo od začiatku ruskej invázie 24. februára zabitých 503 civilistov, z toho 24 detí. Oznámil to dnes na telegrame gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

„Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých 503 civilistov, z toho 24 detí,“ povedal gubernátor vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Dodal, že Charkovská oblasť bola počas posledných 24 hodín terčom 34 úderov, ktoré si vyžiadali jeden život a osem ranených.

21:14 Turecko stále pracuje na zorganizovaní stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Vo štvrtok to povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Informovala o tom americká stanica CNN.

„Vieme, že o kritických témach sa bude rozhodovať na úrovni lídrov, takže sa ich pokúsime priviesť za jeden rokovací stôl,“ uviedol Čavušoglu v rozhovore pre tureckú spravodajskú stanicu NTV.

Turecko podľa neho naďalej pristupuje k rokovaniam s „opatrným optimizmom“, najmä po nedávnych udalostiach v ukrajinských mestách Buča a Irpiň, kde po stiahnutí sa ruských vojsk našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov.

„Neľudské zábery z oblastí ako Buča a Irpiň, ktoré tiež odsudzujeme, zmenili atmosféru. Na ukrajinskej strane to vytvorilo negatívnu atmosféru. Hoci v tejto súvislosti boli rôzne vyjadrenia Ruskej federácie, v konečnom dôsledku to rokovania ovplyvnilo negatívne,“ povedal šéf tureckej diplomacie.

20:18 Kanada vyšle približne 150 vojakov na humanitárnu misiu do Poľska na pomoc pri riešení masívneho prílevu Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou inváziou. Oznámila to vo štvrtok kanadská ministerka obrany Anita Anandová, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.

Keďže vyše polovica z viac než 4,7 milióna ukrajinských žiadateľov o azyl odišla do susedného Poľska, tento spojenec NATO čelí utečeneckej kríze a požiadal o pomoc.

Len 100 z celkového počtu vojakov vyčlenených na misiu bude nasadených okamžite, uviedla Anandová na tlačovej konferencii na leteckej základni Trenton v provincii Ontário. Dodala, že vojaci „budú pomáhať Poľsku pri podpore a starostlivosti o Ukrajincov utekajúcich pred násilím“.

19:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok obvinil európske krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy, že zarábajú peniaze na „krvi iných ľudí“. Vyslovil sa tak v rozhovore pre stanicu BBC.

Zelenskyj zmienil konkrétne Nemecko a Maďarsko. Obe krajiny obvinil z blokovania snáh o embargo na dovoz energií z Ruska, čo pre Moskvu tento rok predstavuje až 250 miliárd libier – čo je nárast o viac ako tretinu v porovnaní s minulým rokom.

Medzi predstaviteľmi ukrajinského vedenia narastá frustrácia z Nemecka, ktoré síce podporilo niektoré sankcie proti Rusku, ale zatiaľ odolávalo výzvam na podporu tvrdších krokov pri dovoze ropy.

18:50 Kyjev vo štvrtok odmietol tvrdenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikli útoky v pohraničnej oblasti medzi oboma štátmi vrátane útoku, ktorý si podľa Ruska vyžiadal najmenej sedem zranených. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) vo vyhlásení na sociálnych sieťach namiesto toho obvinila Rusko, že inscenuje „teroristické útoky“ na vlastnom území, aby vyvolalo „protiukrajinskú hystériu“ medzi svojimi obyvateľmi.

„Na ruskej hranici došlo k viacerým teroristickým útokom, z ktorých ruské vedenie obviňuje Ukrajinu a jej spravodajské skupiny – podľa neho páchajú sabotážne akcie,“ dodala ukrajinská rada.

18:18 Predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Miloš Vystrčil vo štvrtok pred poslancami ukrajinskej Verchovnej rady prirovnal osud ukrajinských miest Buča, Irpiň a Borďanka k nacistami vypáleným českým obciam Lidice a Ležáky. „Putinovo Rusko vo svojom bezohľadnom a mocenskom sne rozpútalo barbarskú a brutálnu vojnu. Zločiny, ktoré Rusko pácha, nesmieme zabudnúť. A tí, ktorí sú za to zodpovední, musia byť potrestaní – a to na čele s Putinom a Lukašenkom,“ vyhlásil predseda českého Senátu.

Podľa Vystrčila sú osudy „Putinovými vojakmi spustošených a vyvraždených miest Buča, Irpiň a Borďanka podobné osudom Hitlerovými vojakmi vyvraždených českých obcí Lidice alebo Ležáky“. Ukrajina bude podľa neho „navždy príkladom všetkým“, ktorí túžia po slobode a demokracii.

„Keď sa skončí vojna, musí byť našou spoločnou úlohou a cieľom vybudovať novú, silnú a slobodnú Ukrajinu. Bude to investícia do našej spoločnej budúcnosti. Keď hovorím spoločnej, mám na mysli jasnú ponuku perspektívy plného a plnohodnotného členstva Ukrajiny v EÚ,“ uviedol Vystrčil ešte pred prejavom v ukrajinskom parlamente na sociálnej sieti Twitter.

Predseda PČR odcestoval na návštevu Ukrajiny spolu s podpredsedom Senátu Jiřím Růžičkom a nezávislým senátorom Pavlom Fischerom, ako aj poľskými senátormi na čele s ich predsedom Tomaszom Grodzkim.

Pred mesiacom navštívil Kyjev aj český premiér Petr Fiala spoločne s predsedami vlád Poľska a Slovinska. Slovenský premiér Eduard Heger navštívil hlavné mesto Ukrajiny minulý týždeň spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou Von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. (ct24.ceskate­levize.cz, tas­r)

17:50 Moldavsko vo štvrtok obvinilo Rusko z pokusu naverbovať Moldavcov v odštiepeneckom regióne Podnestersko do armády. Správa prišla niekoľko dní po tom, ako britská vojenská rozviedka uviedla, že Moskva sa snaží doplniť svoje sily na Ukrajine náborom v Podnestersku.

„Takéto akcie nepodporujú mier pre nás, našich spoluobčanov, pre naše rodiny. Takéto veci sú veľmi nebezpečné a treba ich zastaviť,“ povedal v reakcii na údajné verbovanie obyvateľov Podnesterska moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu. Minister spresnil, že predstavitelia moldavského ministerstva zahraničných vecí sa pravidelne stretávali s ruským veľvyslancom a tlmočili mu svoje výhrady.

Agentúra Reuters požiadala o stanovisko ruský rezort diplomacie, ten však na to bezprostredne nereagoval. Agentúre sa nepodarilo nezávisle overiť, či sa ruská armáda naozaj pokúša naverbovať Moldavcov.

Moldavsko minulý mesiac uviedlo, že monitoruje situáciu v Podnestersku, kde je podľa odhadov umiestnených 1 500 ruských vojakov, no nezaznamenalo výrazné zmeny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Námestníčka ukrajinského ministra obrany však vo štvrtok uviedla, že Rusko hromadí jednotky v niekoľkých oblastiach vrátane Podnesterska na „ďalšiu eskaláciu“ na Ukrajine.

Podnestersko je medzinárodne neuznaný štát, ktorý je pod silným vplyvom Ruska. Región sa jednostranne odtrhol od Moldavska v roku 1990 pre obavy zo zjednotenia Moldavska s etnicky a jazykovo spriazneným Rumunskom. Separatisti a moldavské sily proti sebe v roku 1992 viedli krátku vojnu. Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Moldavsko považuje Podnestersko za súčasť svojho územia. (reuters, tasr)

17:06 Nemecké úrady zadržali v Hamburgu obrovskú superjachtu, keď zistili, že patrí sestre ruského oligarchu Ališera Usmanova. Nemecký Spolkový kriminálny úrad uviedol, že „po rozsiahlom vyšetrovaní“ a napriek „zatajovaniu pri pobreží“ sa mu podarilo určiť, že majiteľkou je Usmanovova sestra Gulbachor Ismajlovová.

Obrovská luxusná superjachta Dilbar, ktorá je... Foto: SITA/AP, Jonas Walzberg
Usmanov / Superjachta / Obrovská luxusná superjachta Dilbar, ktorá je úplne zahalená v prístave v Hamburgu

Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov. Kriminálny úrad dodal, že nemecké úrady pracovali v Bruseli na tom, aby zaistili, že sankcie Európskej únie sa budú vzťahovať aj na majiteľku jachty. Úrad tiež vysvetlil, že jachta už nemôže byť predaná, prenajatá, naložená nákladom a ani na ňu nemožno nastúpiť.

Spojené štáty a Európska únia minulý mesiac oznámili uvalenie ekonomických sankcií proti Usmanovovi, magnátovi v oblasti metalurgie, za jeho prepojenie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ako odvetu za inváziu na Ukrajinu. (ap, tasr)

16:35 Turecko sa nemieni pridať k západným krajinám a zaviesť prísnejšie sankcie proti Rusku. Vo štvrtok to povedal v rozhovore s tureckou televíziou NTV šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu. Dodal, že Ankara zavedie len také sankcie, ktoré schváli OSN. Svojim prístupom k sankciám si Turecko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie, chce udržať „politiku rovnováhy“ medzi Ruskom a Ukrajinou, informovala agentúra EFE.

„Dodržujeme politiku rovnováhy, ktorá je založená na zásadách medzinárodného práva,“ uviedol minister zahraničia. Dodal, že jeho krajina rešpektuje sankcie proti Rusku zavedené na úrovni OSN. „Väčšina našich západných spojencov chápe a rešpektuje náš postoj,“ uviedol Çavuşoglu. Ako príklad uviedol vzdušný priestor. Zatiaľ čo Európska únia a ďalšie niektoré európske krajiny uzavreli svoje nebo všetkým ruským lietadlám, Ankara uzavrela svoj vzdušný priestor iba pre ruské vojenské lietadlá.

Çavuşoglu uviedol, že je „mierne optimistický“ ohľadom toho, či sa podarí dosiahnuť prímerie a usporiadať samit medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Situáciu by ale podľa neho mohlo výrazne zhoršiť zosilnenie bojov na východe Ukrajiny.

Šéf tureckej diplomacie už skôr uviedol, že „relatívne pozitívne naladenie“, ktoré bolo cítiť na rokovaní v Istanbule, vyprchalo v súvislosti s informáciami z obcí neďaleko Kyjeva, odkiaľ sa stiahli ruské vojská. Ukrajinské úrady uviedli, že tam našli telá stoviek civilistov zabitých ruskou armádou. Moskva ale odmieta, že by zámerne páchala násilie proti civilnému obyvateľstvu. (efe, čtk)

16:04 Dedina Klimovo v ruskej Brianskej oblasti bola vo štvrtok terčom ostreľovania zo strany ukrajinských jednotiek. Oznámil to Alexandr Bogomaz, gubernátor Brianskej oblasti, ktorá hraničí so severnou časťou Ukrajiny. Informovala o tom stanica Sky News, ktorá uvádza, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

„Dedina Klimovo sa dnes ocitla pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl. V dôsledku ostreľovania boli poškodené dve obytné budovy a medzi obyvateľmi boli obete,“ uviedol Bogomaz na sociálnej sieti Telegram. Ruské vyšetrovacie úrady následne uviedli, že ukrajinské sily vykonali v Brianskej oblasti najmenej šesť leteckých útokov, pri ktorých utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí a šesť domov bolo poškodených. (tasr, news.sky.com)

15:19 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková informovala o ďalšej, v poradí štvrtej výmene zajatcov s Ruskom od začiatku invázie z 24. februára. Domov sa tak vracajú tri desiatky Ukrajincov – 22 vojakov a osem civilistov, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda. Vereščuková upresnila, že sa pri výmene podarilo dostať z ruského zajatia päť dôstojníkov a 17 radových vojakov a že medzi ôsmimi oslobodenými civilistami je aj jedna žena.

Vicepremiérka neoznámila žiadne podrobnosti o mieste a okolnostiach výmeny ani o tom, koľko ruských vojakov sa dostalo z ukrajinského zajatia. Ruská strana sa k výmene zajatcov doteraz nevyjadrila.

Ukrajinská armádna rozviedka ešte pred oznámením Vereščukovej informovala o oslobodení dvoch ukrajinských pilotov, ktorí upadli do zajatia 8. marca v Černihivskej oblasti na severe krajiny. Ale neuviedla žiadne podrobnosti, ako sa letci dostali na slobodu.

Piloti Ivan Pepeljaško a Oleksij Čyž boli po zajatí prevážaní z miesta na miesto, kým skončili spolu s ôsmimi ďalšími ukrajinskými dôstojníkmi vo väzobnej väznici v Kursku. Podľa rozviedky sa sťažovali, že ani vážne zranení zajatci tu nedostali ani základné ošetrenie. Teraz sú v nemocnici. (pravda.com.u­a, čtk)

14:54 Francúzska vláda informovala, že zmrazila vlastníctvo 33 nehnuteľností na Francúzskej riviére, v Paríži a na iných miestach, ktoré patria ruským oligarchom postihnutým sankciami pre vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zmrazených nehnuteľností v ruskom vlastníctve. Zoznam zverejnilo francúzske ministerstvo financií.

Hodnota 33 nehnuteľností sa odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na rozdiel od zhabaných alebo skonfiškovaných nehnuteľností tie, ktoré sú zmrazené, naďalej patria ich majiteľom a môžu v nich bývať. Nemôžu ich však predať alebo prenajať.

Celková hodnota ruského majetku zmrazeného alebo zhabaného vo Francúzsku sa už blíži k sume 24 miliárd eur. Ich podstatnú časť tvoria zmrazené finančné aktíva ruskej centrálnej banky v sume takmer 23 miliárd eur. Okrem finančných aktív a nehnuteľností francúzske úrady pre vojnu na Ukrajine zmrazili alebo zhabali tri jachty a štyri dopravné lode a zmrazili šesť vrtuľníkov a tri umelecké diela. (sita, ap)

14:45 Od začiatku marca sa na úplne civilných internetových stránkach slúžiacich na hľadanie práce HeadHunter a SuperJob objavili tisíce voľných miest pre vojakov, ktorí uzavrú kontrakt s armádou. Deje sa tak na pozadí značných strát ruskej armády na Ukrajine, píše ruská redakcia BBC na svojom webe. Na základe takéhoto inzerátu sa podľa jej poznatkov môže budúci „kontraktník“ už za pár týždňov ocitnúť vo vojne na Ukrajine. Ministerstvo obrany sa k otázkam BBC nevyjadrilo.

Vladimir Putin Čítajte viac Je Putin zúfalý? Rusko hľadá vojakov na Ukrajinu cez bežné stránky

14:37 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že použitie výrazu „genocída“ v súvislosti s ruským postupom na Ukrajine by znamenalo slovnú eskaláciu, ktorá by skomplikovala úsilie o nastolenie mieru. Šéf Elyzejského paláca to povedal stanici France Bleu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojho francúzskeho náprotivka vyzval, aby činy ruskej armády na Ukrajine nazval genocídou. Macron to ale odmietol, čo Zelenskyj označil za „veľmi zraňujúce“. „Francúzsko stojí na strane Ukrajiny… Slová majú svoj význam a my všetci musíme byť veľmi opatrní,“ vyhlásil Macron. Zdôraznil, že je dôležité „za každú cenu zabrániť eskalácii a ochrániť francúzsky ľud pred predĺžením vojny“.

„Vyslali sme na Ukrajinu tím ľudí, aby pomohli zdokumentovať vojnové zločiny,“ povedal francúzsky prezident. „Slovo genocída má svoj význam“, dodal Macron, podľa ktorého kvalifikácia tohto termínu prislúcha právnikom, nie politikom. Zdôraznil, že „každý musí vedieť zachovať chladnú hlavu“, pretože slovná eskalácia bez vyvodenia všetkých dôsledkov Ukrajine nepomáha.

Termín genocída v utorok prvýkrát použil v súvislosti s ruskou inváziou americký prezident Joe Biden. Zelenskyj to ocenil s tým, že je „dôležité označovať veci pravými menami“. Kremeľ slová šéfa Bieleho domu kategoricky odmietol. Okrem Macrona sa označeniu genocída vyhýbajú aj nemecký kancelár Olaf Scholz a generálny tajomník OSN António Guterres. „Genocída je v medzinárodnom práve prísne definovaná. A v OSN sa spoliehame na právne rozhodnutie príslušných súdnych orgánov,“ povedal Guterres. (čtk)

13:47 Poľsko varuje, že Rusko na Ukrajine postupne nastoľuje „totálnu vojnu“. Vo štvrtok na to po návrate z Kyjeva upozornil poľský prezident Andrzej Duda. Duda po návrate do Poľska uviedol, že do konca svojho života nezabudne na to, čo videl v zbombardovanom ukrajinskom meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva. Situácia v tomto meste je podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ešte oveľa horšia, ako v neďalekej Buči, kde po odchode ruských vojakov našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov.

Podľa slov poľského prezidenta je Kyjev pripravený na obranu. „Keď ste v Kyjeve a pozeráte na jeho ulice, môžete si byť absolútne istý, že je pripravený brániť sa do úplného konca,“ uviedol Duda. Dodal, že pri návšteve naňho hlboko zapôsobilo „nesmierne odhodlanie ukrajinských obrancov bojovať za svoju vlasť“.

Duda spoločne s prezidentom Litvy Gitanasom Nausédom, Estónska Alarom Karisom a Lotyšska Egilsom Levitsom navštívili v stredu v Kyjeve svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského. Poľský prezident podľa vlastných slov dúfa, že táto návšteva bola viditeľným znakom ich solidarity s Ukrajinou. (dpa, pap, tasr)

13:27 Krížnik Moskva, vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany po tom, čo takéto tvrdenie na sociálnych sieťach zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč.

„Nie je tam (na lodi) žiadny otvorený oheň. Výbuchy munície ustali. Krížnik Moskva zostáva na hladine,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení s tým, že príčina požiaru sa zisťuje. Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl.

„Kde je Moskva? Utopila sa,“ napísal Arestovyč na Twitteri a Facebooku. Think-tank Center for Analysis of Strategies and Technologies so sídlom v Moskve na svojom telegramovom účte podporil verziu udalosti ukrajinských činiteľov, že plavidlo zasiahli ukrajinské protilodné rakety Neptun.

Loď bola podľa ruského ministerstva obrany po vypuknutí požiaru evakuovaná. Hlavná raketová výzbroj krížnika Moskva je navyše nepoškodená, tvrdí rezort obrany s tým, že sa plavidlo pokúsi odtiahnuť do prístavu. (afp, tasr, washingtonpost.com)

13:12 Ruský prezident Vladimir Putin v zásade neodmieta schôdzku so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ale ešte predtým je nutné pripraviť text dohody, uviedol vo štvrtok Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Peskov sa tiež vyjadril k tureckým snahám o sprostredkovanie mierového dialógu. Jedine Ankara je podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana schopná zaistiť, že počas rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou dôjde k pokroku. Medzitým ale Putin vyhlásil, že ukrajinská strana prestala dodržiavať dohody dohodnuté počas marcového stretnutia ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule, čím rozhovory dostala do slepej uličky.

O prípadnom telefonickom rozhovore Putina s Erdoganom chce Kremeľ informovať až potom, čo sa uskutoční. „Ak a keď sa taký rozhovor uskutoční, hneď vám to oznámime,“ sľúbil Peskov. (tass, čtk)

13:04 Austrália uvalila sankcie na ďalších 14 ruských štátom vlastnených spoločností, ktoré sú pre Rusko „strategicky a ekonomicky významné“. Informuje o tom spravodajský portál CNN na základe vyhlásenia, ktoré vo štvrtok zverejnila austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payne.

Najnovšie kolo sankcií sa týka automobilového závodu Kamaz alebo lodiarskych podnikov Sevmaš a United Shipbuilding Corporation. Zameriavajú sa aj na výrobcu elektronických komponentov Roselektronika, ktorý produkuje asi 80 % všetkých ruských elektronických komponentov a Rossijskije železnyje dorogi, ktoré sú jedným z najväčších prispievateľov do ruskej ekonomiky.

„Naše zameranie na ruské štátom vlastnené podniky v koordinácii s kľúčovými partnermi podkopáva ich schopnosti posilňovať ruskú ekonomiku,“ uviedla ministerka a dodala, že tým, že bránia obchodným transakciám „s týmito, pre ruskú vládu dôležitými zdrojmi príjmov, zvyšujeme tlak na Rusko a podkopávame jeho schopnosť ďalej financovať Putinovu vojnu“. (sita, cnn.com)

11:58 Ruská vojna na Ukrajine ohrozuje ekonomiky mnohých rozvojových krajín, ktoré v súčasnosti čelia ešte vyšším nákladom na potraviny a energie a tiež čoraz zložitejším finančným podmienkam. V novej správe na to upozorňuje Organizácia Spojených národov (OSN).

Generálny tajomník OSN António Guterres správu predstavil v stredu s tým, že vojna „zosilňuje“ krízu v oblasti potravín, energií a financií v chudobnejších krajinách, ktoré mali už predtým problémy v dôsledku pandémie koronavírusu, klimatickej zmeny a tiež pre nedostatočný prístup k financovaniu ich ekonomickej obnovy.

Generálna tajomníčka Konferencie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebeca Grynspan konštatovala, že 107 krajín je „vážne vystavených“ aspoň jednej z trojice kríz, teda potravinovej, energetickej alebo finančnej, a 69 čelí všetkých trom a „majú veľmi náročné finančné podmienky bez akéhokoľvek fiškálneho priestoru a bez externého financovania na zmiernenie úderu“.

Správa vyzýva krajiny, aby zabezpečili stabilný prísun potravín a energií prostredníctvom otvorených trhov a tiež žiada medzinárodné finančné inštitúcie, aby urobili všetko, čo je v ich silách na okamžité zabezpečenie vyššej likvidity. (sita, ap)

11:43 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pre boje doteraz zomrelo 197 detí. Úrad ukrajinského generálneho prokurátora v tlačovej správe uviedol, že ďalších 351 detí bolo zranených. Najvyšší počet obetí medzi deťmi je podľa generálnej prokuratúry v Doneckej, Kyjivskej a Charkivskej oblasti. Dodala však, že potvrdený počet obetí nie je konečný.(bbc.com, sita, ap)

11:00 Írsky minister zahraničných vecí a obrany Simon Coveney vo štvrtok odcestoval na návštevu Kyjeva. Oznámil to jeho úrad s tým, že v hlavnom meste Ukrajiny sa stretne s predstaviteľmi ukrajinskej vlády. Pôjde o prvú návštevu ministra zahraničných vecí z krajiny, ktorá nie je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, od začiatku ruskej invázie.

Coveney bude so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom a ministrom obrany Olexijom Reznikovom hovoriť najmä o tom, „ako môže Írsko pokračovať v poskytovaní politickej, bezpečnostnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu“, uvádza sa vo vyhlásení Dublinu. (tasr, afp)

10:46 Jednou z prekážok uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je momentálne názorová nezhoda na tom, koľko štátov bude garantmi bezpečnosti Ukrajiny, uviedol vo štvrtok pre ukrajinskú televíziu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Ukrajina chce, aby jej bezpečnosť garantovalo čo najviac štátov, zatiaľ čo Moskva s tým nesúhlasí, píše agentúra Reuters. Rusko predtým naznačilo, že jedným z garantov prípadnej mierovej zmluvy by malo byť Bielorusko. Turecko sa už viackrát prejavilo záujem byť sprostredkovateľom medzi Kyjevom a Moskvou, pripomína denník The Guardian.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa naposledy stretli koncom marca v tureckom Istanbule. Mierové rokovania medzi oboma krajinami zatiaľ konkrétne výsledky nepriniesli. (tasr/reuters)

10:33 Ruskí okupanti zničili hasičskú stanicu v meste Pušča Vodica.

10:28 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vo štvrtok Prostredníctvom aplikácie Telegram oznámila, že počas dňa bude na evakuáciu civilistov otvorených deväť humanitárnych koridorov na východe a juhu krajiny. Koridory z Mariupola, Berďanska, Tokmoku a Enerhodaru do Záporožia sú určené pre individuálnu dopravu.

„Humanitárne koridory v Luhanskej oblasti budú sprístupnené pod podmienkou, že okupačné sily zastavia ich ostreľovanie,“ uviedla Vereščuková. V stredu pre obavy o bezpečnosť neboli otvorené nijaké humanitárne koridory. Vereščuková obvinila ruské vojská z porušovania dohodnutého prímeria a blokovania evakuačných autobusov. (tasr/afp)

10:24 Ukrajina a Rusko rokujú o výmene 169 zajatých príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy, ktorí sa nachádzali v areáli bývalej jadrovej elektrárne v Černobyli. TASR túto informáciu prevzala z denníka The Guardian, odvolávajúceho sa na oznámenie ukrajinského ministerstva vnútra zverejnenom v aplikácii Telegram.

Časť zajatcov sa podľa informácií ministerstva nachádza v Bielorusku, časť v Rusku. „Boli sme na mieste, kde ich zadržiavali. Je to kobka bez svetla, bez možnosti komunikovať,“ uviedol rezort vnútra. „Prebiehajú rokovania o ich výmene. Chápeme však, že sa tak pravdepodobne stane až po skončení aktívnej fázy nepriateľských akcií,“ dodalo ministerstvo s tým, že nemá informácie o zdravotnom stave zajatých.

Predchádzajúca, v poradí tretia výmena zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnila 9. apríla.

10:17 V Doneckej a Luhanskej oblasti ukrajinská armáda odrazila osem útokov a zničila tank. Ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko stratilo už 19 900 vojakov, 753 tankov a 1 963 obrnených vozidiel.

10:10 Predseda českého senátu Miloš Vystrčil (ODS) dorazil dnes dopoludnia vlakom do Kyjeva, potvrdila tlačová tajomníčka hornej parlamentnej komory Jana Taušová. Na ceste na Ukrajinu ho sprevádzajú prvý podpredseda Senátu Jiří Růžička (TOP 09), nezávislý senátor Pavel Fischer a poľskí senátori na čele s predsedom komory Tomaszom Grodzkým. Do krajiny prišli na pozvanie predsedu Najvyššej rady Ukrajiny Ruslana Stefančuka.

Vystrčil po príchode do Kyjeva povedal Českej televízii, že by mal vystúpiť v ukrajinskom parlamente. Senátori majú tiež navštíviť obce v okolí Kyjeva. Ďalšie podrobnosti vzhľadom na bezpečnosť neuviedol. Na twitteri zverejnil fotografiu, ako spolu s Grodzkým idú automobilom, obaja v ochranných vestách. Na stanici mali senátori aj helmy. (čtk)

10:00 Ruská armáda aj naďalej sústreďuje vojenské sily neďaleko hraníc s Ukrajinou a pokračuje v ostreľovaní a bombardovaní civilných cieľov v Charkovskej, Doneckej a Záporožskej oblasti, informoval dnes ruskojazyčný server BBC s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Ďalším terčom násilných ruských útokov sa pravdepodobne stanú mestá Kramatorsk a Kosťantynivka, uviedlo v správe o vojne britské ministerstvo obrany. Boje neustávajú ani v Mariupole, píše sa v pravidelnom rannom hlásení ukrajinského generálneho štábu. (čtk)

9:49 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v stredu 3308 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 741 mužov, 1759 žien a 808 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 648 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Činnosti v súvislosti s utečencami zabezpečovalo 110 policajtov, 82 hasičov, 93 colníkov, 332 vojakov, siedmi duchovní, 214 dobrovoľníkov, 40 príslušníkov zahraničných zložiek a deväť zamestnancov migračného úradu.

„Zároveň bolo vypravených 61 autobusov, ktoré prepravili 1036 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 371 osôb,“ priblížil rezort vnútra. Súčasne v stredu ubytovali 57 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 346 lôžok. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 330 305 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 67 261 osôb.

9:20 Luxusnú superjachtu ruského miliardára Sulejmana Kerimova zhabala vo štvrtok polícia na ostrove Fidži ležiacom v Tichom oceáne. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá. Superjachta Amadea s dĺžkou 106 metrov, ktorá má hodnotu zhruba 325 miliónov dolárov, zakotvila na Fidži v utorok.

Na Kerimova, ktorý je považovaný za jedného zo spojencov ruského prezidenta Vladmira Putina, uvalili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sankcie Spojené štáty, Británia aj Európska únia.

Členov posádky vrátane kapitána vypočúva polícia, uviedli noviny The Fiji Sun. Ako povedal pre toto periodikum šéf tamojšej polície Sitiveni Qiliho, plavidlo zakotvilo na Fidži ešte pred vybavením colných formalít. (tasr)

8:46 Ukrajina vyhodila do povetria most s nepriateľskou technikou neďaleko Izjumu. (Nexta)

8:32 Video z bombardovania parku v Charkove.

8:25 Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil odcestoval vo štvrtok na návštevu Ukrajiny. Spolu s ním cestujú podpredseda Senátu Jiří Růžička a nezávislý senátor Pavel Fischer, ako aj poľskí senátori na čele s ich predsedom Tomaszom Grodzkim. TASR túto informáciu prevzala od spravodajského servera iDNES.cz.

„Sú pozvania, ktoré sa neodmietajú“ napísal Vystrčil na Twitteri s hashtagom #SenátNaUkrajině, pričom zverejnil fotografiu zachytávajúcu senátorov vo vlaku. Vystrčilovu pracovnú cestu na Ukrajinu potvrdila aj tlačová tajomníčka Senátu Jana Taušová.

Vystrčil vyjadril svoj postoj k ruskej invázii na Ukrajinu ešte koncom februára, pripomína iDNES.cz. Útok ruských vojsk označil za agresívny, barbarský a protiľudský a vyhlásil, že Ukrajinci bojujú za Prahu a všetkých Európanov.

8:11 Českí diplomati sa vrátili do Kyjeva, informovalo v stredu české ministerstvo zahraničia.

7:58 Písma Times New Roman, Arial, Verdana, Tahoma a Helvetic sa stali pre Rusov nedostupné. Rozhodol o tom držiteľ autorských práv. Pri pokuse o otvorenie stránky s katalógom z ruských IP adries sa zobrazí správa o zákaze prístupu. (Nexta)

7:41 Viac ako 100 tiel sa našlo v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny po tom, ako sa odtiaľ stiahli ruskí vojaci. Oznámil to v stredu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého sa situácia v oblasti stále zhoršuje. „Bohužiaľ, tento počet sa každým dňom zvyšuje, pretože sa nachádzajú telá so zviazanými rukami, so stopami po mučení, so strelami do hlavy – to sú hrozné veci,“ povedal v stredu novinárom Žyvyckyj.

Mnoho ľudí je podľa neho stále nezvestných alebo v ruskom zajatí. Okrem toho sa mnoho zranených stále lieči v nemocniciach. Prioritou pre úrady by teraz malo byť obnovenie dodávok plynu, elektriny a vody v regióne, povedal Žyvyckyj. Podľa predbežných odhadov sa škody v regióne rovnajú približne 327 miliónom dolárov. (tasr/dpa)

7:06 Ruská armáda sa v stredu vyhrážala Ukrajine útokom na veliteľské centrá v Kyjeve, ak budú ukrajinské sily aj naďalej útočiť na ciele nachádzajúce sa na ruskom území. TASR správu prevzala od spravodajskej televízie BBC. „Vidíme, ako sa ukrajinskí vojaci snažia vykonávať sabotáže a útoky na ruskom území… Ak toto bude pokračovať, ruské ozbrojené sily napadnú centrá, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia, a to vrátane Kyjeva,“ uviedol ruský rezort obrany.

Rusko už viackrát obvinilo Ukrajinu z ostreľovania jeho územia. Koncom marca napríklad Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko ukrajinských hraníc. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov však tvrdenia, že za tento útok je zodpovedná Ukrajina, poprel. (tasr)

6:39 Biely dom v súčasnosti zvažuje, či má poslať na návštevu Kyjeva svojho vysokopostaveného predstaviteľa, aby tak Spojené štáty preukázali Ukrajine podporu. V noci na štvrtok o tom informoval portál Politico, ktorému túto informáciu poskytli nemenovaní americkí predstavitelia.

Medzi kandidátmi, ktorí by mohli Kyjev navštíviť, je i samotný americký prezident Joe Biden či americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že na Ukrajinu pocestuje buď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken alebo minister obrany Lloyd Austin, uviedli nemenovaní americkí predstavitelia.

Politico pripomína, že Biden aj Harrisová nedávno navštívili Poľsko – členskú krajinu Severoatlantickej aliancie, ktorá s Ukrajinou susedí.

Ak sa Biely dom rozhodne niekoho poslať do Kyjeva, tak je isté, že o tom nebude z bezpečnostných dôvodov vopred informovať. Návšteva sa nakoniec ani nemusí uskutočniť pre rýchlo meniacu sa situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, upozorňujú americkí predstaviteli­a. (tasr)

6:17 Časť novej výzbroje, ktorej poslanie na Ukrajinu oznámili v stredu Spojené štáty, si bude vyžadovať výcvik ukrajinských síl. Novinárom to povedal hovorca Pentagónu John Kirby, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

„Systémami, ktoré si pravdepodobne budú vyžadovať ďalší výcvik ukrajinských síl, sú napríklad húfnice a… delostrelecké radary – nie veľmi náročný systém na obsluhu, ale ten nemajú Ukrajinci vo svojom inventári,“ vysvetlil Kirby. Hovorca amerického ministerstva obrany tiež oznámil, že Pentagón sa pokúšal asi pred necelým týždňom skontaktovať s ruským ministrom obrany, ale na ruskej strane nemali záujem o rozhovory.

Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Súčasťou dodávok budú aj delostrelecké systémy a delostrelecká munícia, doplnila následne agentúra AP. (tasr)

5:35 K poškodeniu vlajkovej lode ruskej čiernomorskej flotily krížnik Moskva prišlo po tom, ako na jej palube vybuchla munícia. Uviedlo to v noci na štvrtok ruské ministerstvo obrany s tým, že posádku lode sa podarilo evakuovať, informovala televízia BBC.

„Munícia na krížniku Moskva vybuchla v dôsledku požiaru na vojenskej lodi. Plavidlo je vážne poškodené. Celá posádka bola evakuovaná,“ uviedol ruský rezort s tým, že sa snaží určiť príčinu požiaru.

Ukrajinskí predstavitelia však ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskej vojnovej lodi po útoku požiar.

Ruský krížnik Moskva sa stal známy ihneď na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Je to totiž tá istá loď, ktorú ukrajinskí vojaci strážiaci Hadí ostrov poslali do p*** po tom, ako ich posádka lode vyzvala, aby sa vzdali.

„Bolo potvrdené, že krížnik Moskva išiel dnes presne tam, kam ho poslali naši pohraničníci z Hadieho ostrova!“ vyhlásil gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý. Podľa Marčenka krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.

5:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore k národu uviedol v noci na štvrtok, že Rusko by malo navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak sa mu nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, informovala televízia BBC.

„Buď sa ruské vedenie naozaj bude snažiť dosiahnuť mier, alebo v dôsledku tejto vojny navždy opustí medzinárodné spoločenstvo,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident okrem toho hovorili aj o narastajúcom počte ruských útokov na východe a juhu Ukrajiny. „Všetka táto horúčkovitá činnosť okupantov svedčí v prvom rade o ich neistote,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Aj napriek značným zásobám sovietskeho vojenského vybavenia a veľkému počtu vojakov… ruské jednotky pochybujú o svojej schopnosti nás zlomiť, zlomiť Ukrajinu. Urobíme všetko pre to, aby boli ich pochybnosti opodstatnené,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Zelenskyj vo svojom príhovore tiež potvrdil, že v stredu navštívili ukrajinské mesto Buča forenzní experti z Medzinárodného trestného súdu (ICC), aby tam vyšetrili možné vojnové zločiny, píše denník The Guardian.

„Je neodvratné, aby ruská armáda niesla zodpovednosť za vojnové zločiny. Všetkých ich dotiahneme pred súd a nie len za to, čo sa stalo v Buči,“ uviedol ukrajinský prezident. Ten zároveň vyzval k opatrnosti ľudí vracajúcich sa do svojich domovov v oblastiach, z ktorých sa prednedávnom stiahli ruské vojská.

Zelenskyj okrem toho zopakoval aj svoju výzvu na úplné zakázanie ruskej ropy. „Európska únia musí prestať sponzorovať ruskú vojenskú mašinériu,“ vyhlásil.

Vo svojom príhovore ukrajinský prezident podľa agentúry AP tiež poďakoval Spojeným štátom za novú vojenskú pomoc v hodnote 800 miliónov dolárov a vyjadril tiež vďačnosť za stredajšiu návštevu Ukrajiny prezidentom Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ