Zločinom Fica a Kaliňáka má byť, že chceli predĺžiť vládu Smeru. Za každú cenu

Bývalého premiéra a bývalého šéfa rezortu vnútra vyšetruje Národná kriminálna agentúra, odbor Východ. Obvinenie Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, nitrianskeho veľkopodnikateľa Norberta Bödöra, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara sa týka zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa (v prípade Fica a Kaliňáka) a všetkým štyrom osobám bolo vznesené obvinenie pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

VIDEO: Robert Fico o obvinení zo zosnovania zločineckej skupiny.

Podľa uznesenia o obvinení mal Fico, ktorý bol od 4. apríla 2012 do 22. marca 2018 premiérom, spolu s Kaliňákom, ktorý bol v rovnakom čase ministrom vnútra, „ako vysokopostavení verejní činitelia výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR zosnovať od presne nezisteného obdobia zločineckú skupinu spolu s Gašparom a Bödörom“. Dosadzovali do vysokých štátnych funkcií, „z pozície politickej moci“, vopred pripraveným a dohodnutým spôsobom osoby, ktoré si vybrali a boli im lojálne, hovorí uznesenie.

Takýmto spôsobom mal byť do funkcie policajného prezidenta dosadený Tibor Gašpar, na pozíciu riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, na pozíciu riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník.

Čítajte viac Zmráka sa nad Ficom?

Okrem toho podľa uznesenia o obvinení Kaliňák „ovplyvnil Petra Kažimíra, v tom čase zastávajúceho post ministra financií, aby dosadil Františka Imreczeho do pozície prezidenta Finančnej správy“. Dôvodom malo byť, že Imrecze bol lojálny Kaliňákovi.

Všetci títo ľudia, ktorí takto získali verejné funkcie, mali podriadené pozície obsadzovať lojálnymi ľuďmi, ktorých Fico, Kaliňák a Bödör vopred odsúhlasili.

Cieľom malo byť utajenie „samotnej existencie zločineckej skupiny“, ďalej „utajenie páchania samotnej trestnej činnosti“, ale aj „utajenie spáchania vlastných trestných činov“, teda aj Ficovho a Kaliňákovho zneužívania právomoci verejného činiteľa či ohrozenie daňového tajomstva.

Okrem toho však Fico, Kaliňák a Bödör si takto mali „zabezpečiť výhody aj v politickom súboji pre stranu Smer v rámci politického súboja“. Išlo o získavanie informácií, ktorými diskreditovali svojich politických oponentov. To vyšetrovateľ hodnotí ako „upevnenie a predĺženie politického vplyvu a moci strany Smer“, čo umožnilo aj ďalšie fungovanie zločineckej skupiny.

Rozhodujúci vplyv na výkonnú zložku mal mať Bödör a to prostredníctvom buď členov tejto zločineckej skupiny, alebo ľudí, ktorí pracovali v policajnom zbore či na Finančnej správe.

Uznesenie doslova hovorí, že takýmito ľuďmi bol Gašpar, Róbert Krajmer – riaditeľ národnej protikorupčnej jednotky NAKA, Marián Zetocha – riaditeľ odboru podpory riadenia NAKA, Peter Hraško – riaditeľ NAKA, Bernard Slobodník – riaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA, Pavol Vorobjov – riaditeľ finančnej spravodajskej jednotky NAKA, Milan Mihálik – Slobodníkov zástupca, Vladimír Bisták – zástupca riaditeľa expozitúry Západ národnej finančnej jednotky NAKA, Ľudovít Makó, František Imrecze. Títo všetci však, ako konštatuje vyšetrovateľ, páchali trestnú činnosť aj mimo záujmov Fica a Kaliňáka, pre svoj vlastný finančný prospech.

Členovia zločineckej skupiny fugnovali tak, že nižšie postavení plnili úlohy, ktoré im zadali vyššie postavení členovia.

Pre Fica s Kaliňákom získvali informácie o obchodnej činnosti rôznych právnických osôb – minimálne o vtedajšom prezidentovi Andrejovi Kiskovi a vtedajšom opozičnom politikovi Igorovi Matovičovi. Prostredníkom mal byť Erik Tomáš (dnes Hlas). Ten mal požiadať Imreczeho a Daniela Čecha, ktorý bol vtedy riaditeľom daňovej a colnej sekcie Finančnej správy, aby pripravili pre Fica podrobnú analýzu daňového deliktu spoločnosti RegionPRESS, ktorej konateľom bol práve Matovič. Fico potom túto analýzu využil na verejnú diskreditáciu Matoviča.

Fico sa mal dokonca stretnúť s Tomášom a Imreczem priamo na Úrade vlády SR, aby získal informácie o analýze a mohol ju mediálne využiť, resp. využiť tak, "aby bolo nespochybniteľné, že Matovič je daňový podvodník.

Bödör a Gašpar mali zasa v lete 2015 zadať Makóovi úlohu, aby zistil „skutočnosti, ktoré zakladali podozrenie z daňových trestných činov Matoviča“. Makóovi vraj povedali, že je zadanie od strany Smer. Makó informácie zistil a v roku 2015 sa mal v kancelárii ministra vnútra stretnúť aj s Kaliňákom a Bödör mu vraj povedal, že sú to „dostatočné informácie pre ten účel, na ktorý to chceli“.

Potom Fico 5. februára 2016 verejne hovoril o Matovičovom podnikaní, konkrétne uviedol mená a sumy, predložil fotokópiu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade v Trnave, kde vypovedal aj Vandák. Podobne to bolo aj v prípade prezidenta Kisku.

Podľa vyšetrovateľa sa Fico s Kaliňákom snažili získať informácie o súkromnom a pracovnom živote rôznych fyzických osôb a tak si vytvoriť podmienky „pre ďalšie účelové neobjektívne posúdenie a zabezpečenie dôkazov pri realizácii trestných konaní“. Išlo konkrétne aj o Borisa Kollára, Daniela Lipšica, prokurátora Vasiľa Špirku a ďalších.

Uznesenie ďalej hovorí, že sa informovali o stave konaní najmä voči Matovičovi a Kiskovi, aby potom mohli ďalej tieto informácie šíriť, ale aj „spracovať do vykonštruovaných dôkazov a skreslených informácií“.

No a všetko malo slúžiť na ovplyvnenie verejnej mienky a vytváranie povedomia, že sú bezúhonní. Bödör a Gašpar mali v roku 2017 požiadať v rodinnom dome v Nitrianskych Hrnčiarovciach požiadať Makóa o pomoc pri zbieraní informácií, ktoré sa týkali podozrení z daňových trestných činov vtedajšieho prezidenta Kisku. Dôvodom mali byť osobné a politické spory Fica s Kiskom.

Makó odovzdal rešerš výstupu konaní Finančej správy začiatkom leta 2017 priamo v hoteli Zlatý Kľúčik v Nitre. Podľa uznesenia rešerš obsahovala aj daňové tajomstvo. Časť výsledkov mal Bödör odovzdať Tomášovi Rajeckému (ten je obvinený v priamo súvisiacom trestnom konaní z prečinu ohrozenia daňového tajomstva). A ten požiadal Michala Chovanca, aby materiál rozposlal do novín.

Na jeseň toho roku prišiel Kaliňák s Imreczem a Makóm za Ficom na úrad vlády. Fico si mal pýtať ďalšie informácie. Výsledkom bolo ďalšie stretnutie, na ktorom boli už aj Gašpar a Bödör a všetci spolu dohadovali ďalšie kroky, ktorými chceli pokračovať v diskreditáci­i Kisku.

Odôvodnenie uznesenia má 99 strán. Podľa neho už bol v tejto veci vypočutý Makó. Tvrdí, že ho v marci 2014 oslovil Bödör a ponúkol mu prácu na Finančnej správe. Bödör sa mal prezentovať ako „osoba, ktorá dostala možnosť ovplyvňovať výber ľudí a niektoré kroky v silových složkách“ ako bol policajný zbor, Finančná správa, Slovenská informačná služba, ale aj v Transpetrole či Poľnohospodárskej platobnej agentúre.

Makó vypovedal, že ponuku najskôr odmietol, ale keď prichádzala každý mesiac, tak sa nechal prehovoriť pod podmienkou, že on už nebude ďalšie funkcie obsadzovať ich ľuďmi. Ale Bödör mu mal dorovnávať plat – 16 alebo 18 mesiacov dostával každý mesiac desaťtisíc eur, lebo riaditeľ kriminálneho úradu Finančnej správy zarábal iba tri tisícky.

Makó policajtom vysvetľoval, že Imrecze doplácal na zlé vzťahy medzi Kaliňákom a Kažimírom. Imrecze sa totiž zodpovedal priamo Kaliňákovi, čo mu dával Kažimír „vyžrať“.

Imrecze zasa vypovedal, ako ho Kaliňák „dosadil“ na miesto šéfa Finančnej správy. Jemu mal plat dorovnávať Jozef Brhel starší. Peniaze však dostal iba za rok, ktorý dokončil ako šéf finančákov. Za roky 2013 až 2017 mu bolo vyplatených 200-tisíc eur, za rok 2018 stotisíc. Peniaze vraj dostával od Brhela v hotovosti.