Prečo chcú Fica vo väzbe? Mohol by vraj ovplyvňovať svedkov aj tlačovkami

Poverený zástupca špeciálneho prokurátora Ladislav Masár „požiadal Národnú radu SR o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady SR doc. JUDr. Roberta Fica, CSc., do väzby“.

Masárova žiadosť má 23 strán. Na poslednej je poverenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten 22. apríla poveril Masára, aby konal v menej generálneho prokurátora a požiadal poslancov zákonodarného zboru o súhlas s väzbou pre Fica. To sa aj stalo ešte v piatok 22. apríla.

Podľa dozorujúceho prokurátora by Fico mohol pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo „inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie“.

V žiadosti poslancom vysvetľuje dôvody väzby, pričom, ako píše, objasňuje aj „ďalšie okolnosti potrebné pre kvalifikované posúdenie konfliktu záruk slobodného výkonu poslanca v kontexte verejného záujmu na trestnom stíhaní“. Ako konštatuje, dôvody väzby bude skúmať nezávislý súd, no poslanci potrebujú mať informácie, aby sa mohli kvalifikovane rozhodnúť. Prokurátor konštatuje, že Fico je dôvodne podozrivý.

Zločinecká skupina

Prokurátor v žiadosti opisuje systém lojálnych ľudí – príkladom je František Imrecze, niekdajší šéf Finančnej správy, či Ľudovít Makó, bývalý šéf kriminálneho úradu tejto správy. Obaja pritom vypovedajú v neprospech Fica.

Ich lojálnosť bola „zabezpečená tým spôsobom, že okrem legálneho príjmu z funkcie im bol vyplácaný aj iný, násobne väčší príjem zo súkromných zdrojov osôb blízkych skupine z podnikateľských kruhov“.

Z uznesenia o obvinení vyplýva, že Makó mal dostávať 16 až 18 mesiacov pravidelne po 10-tisíc eur od Bödöra, Imrecze za roky 2013 až 2017 dostal po dvestotisíc eur, za rok 2018 stotisíc. Peniaze mu mal v hotovosti vyplácať Jozef Brhel starší.

Skupina podľa prokurátora bola zameraná nielen na finančný zisk, „ale mala byť zameraná na upevnenie moci strany Smer a jej zvýhodnenie v politickom boji mimo právneho rámca, a to prostriedkami, ku ktorým by sa bez využitia činnosti súkolia zločineckej skupiny nemohli v politickom súboji v žiadnom prípade dostať (nezákonné lustrácie, sledovanie, nezákonné získavanie iných chránených údajov)“.

Prokurátor zdôrazňuje personálne nominácie ako predpoklad fungovania zločineckej skupiny. Nominácie mali podľa neho fungovať ako „akási ochrana a záruka pretrvania skupiny, ktorá by nebola predstaviteľná bez vplyvu najvyšších reprezentantov politickej strany Smer“.

Práve v tom vidí znak zosnovania zločineckej skupiny. „Podieľali sa rozhodujúcim vplyvom na nomináciách a personálnom obsadí z ich pohľadu kľúčových postov,“ pokračuje prokurátor. Fico a Kaliňák mali mať neobmedzený prístup k iným členom, „mali v nej (zločineckej skupine – pozn. red.) mať slovo a rozhodujúcu právomoc“.

Znakom zločineckej skupiny je aj jej organizovanie. Ficova a Kaliňákova mala fungovať vertikálne: členovia vlády, vedúci funkcionári orgánov výkonnej moci a im podriadené osoby, ale aj horizontálne: politici, príslušníci ozbrojených zborov, zamestnanci štátnej služby, osoba z podnikateľského prostredia.

Ďalej prokurátor dôvodí komunikáciou Threema, kde Marian Kočner a Bödör rozoberali tieto záležitosti a o Ficovi hovorili ako o šéfovi. „Ide o uzavreté a konšpiratívnym spôsobom fungujúce spoločenstvo ľudí páchajúce protispoločenskú činnosť, prerastené do najvyšších štruktúr výkonnej moci štátu,“ konštatuje prokurátor.

O prepojení Fica a Kaliňáka s Miroslavom Bödörom, otcom Norberta Bödöra, sa má hovoriť v inej trestnej veci v akcii Bombardér.

Kde Fico urobil chybu?

Prokurátor ďalej v žiadosti o vydanie Fica na väzobné stíhanie píše, že nie sú objektívne zabezpečené dôkazy, že Fico čerpal finančné výhody.

„Avšak je dôvodné predpokladať, že z činnosti skupiny čerpal on osobne iné výhody (ani to nie je predpokladom trestnosti členstva v skupine, avšak tieto okolnosti boli v rovine dôvodného podozrenia zistené), ku ktorým by sa riadnym spôsobom, uplatňujúc svoj mandát právom aprobovaným spôsobom, dostať nemohol,“ konštatuje a poukazuje na údaje z daňových tajomstiev.

Ide aj o daňové tajomstvo bývalého prezidenta Andreja Kisku. Ako upozorňuje prokurátor, bežnou politickou prácou by bolo, ak by Fico využil podozrenia z daňového trestného činu, o ktorom by informoval orgány činné v trestnom konaní.

„Pokiaľ by sa jednalo o reálny politický súboj, nebol napríklad dôvod konať konšpiratívne pri zverejnení údajov daňového tajomstva, ale mohol by v tom prípade byť reálne odhalený zdroj tohto podozrenia… Úplne za hranicou reálneho politického boja je podozrenie z využitia protiprávne získaných údajov daňového tajomstva v rámci pôsobenia na vtedajšieho najvyššie postaveného ústavného činiteľa v snahe Fica získať ďalšiu výhodu – vymenovanie za predsedu Ústavného súdu SR, ako o tom vypovedá oznamovateľ Andrej Kiska,“ píše prokurátor.

Prokurátor pripúšťa, že aj Ficovo spochybňovanie trestných konaní v kauze Očistec možno hodnotiť „ako dôkaz podporujúci podozrenie z jeho príslušnosti k zločineckej skupine v minulosti“.

Ovplyvňovanie svedkov

Za problém považuje aj Ficove vyjadrenia, resp. podporu bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, alebo aj slová, keď niektorého stíhania označoval za „politickú objednávku“. V očiach prokurátora Ficovi priťažuje aj verejná obhajoba Vladimíra Pčolinského, Jána Kaľavského, označenie Makóa či Slobodníka za udavačov. Pričom – konštatuje prokurátor – z vyjadrení vyplýva podozrenie, že Fico aj „v súčasnej dobe má k dispozícii informácie z prostredia SIS a Úradu inšpekčnej služby“. Ficove verejné vyhlásenia považuje prokurátor za opodstatnenie kolúznej väzby. To je najprísnejšia väzba.

Zároveň sú v žiadosti o vydanie Fica uvedené naplánované výsluchy svedkov. Začínajú sa 26. apríla a končia sa 31. mája.

V piatok 22. apríla, keď prokurátor podával žiadosť do Národnej rady, predpokladal, že sa „vo verejnej mienke budú objavovať masívne názory o politickom účele tohto trestného stíhania“. „Mám však za to, že v konaní boli naplnené všetky znaky trestných činov… Samotný fakt, že trestné konanie a vyšetrovanie bude verejne a politicky citlivé a využívané v politickom boji, ešte neznamená, že nemá a nesmie byť vykonané. Naopak, zo zásady legality a oficiality vyplýva, že vykonané za existencie súčasných podozrení byť musí. Opačný názor by znamenal faktickú imunitu týchto osôb,“ podčiarkuje.

Čo hovorí uznesenie o obvinení

Podľa uznesenia o obvinení mal Fico, ktorý bol od 4. apríla 2012 do 22. marca 2018 premiérom, spolu s Kaliňákom, ktorý bol v rovnakom čase ministrom vnútra, „ako vysokopostavení verejní činitelia výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR zosnovať od presne nezisteného obdobia zločineckú skupinu spolu s Gašparom a Bödörom“. Dosadzovali do vysokých štátnych funkcií „z pozície politickej moci“ vopred pripraveným a dohodnutým spôsobom osoby, ktoré si vybrali a boli im lojálne, hovorí uznesenie.

Všetkých štyroch podľa uznesenia o obvinení usvedčujú niekoľkí kajúcnici. Bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník či bývalý šéf Finančného úradu vypovedali, že štyria obvinení doslova dosadzovali do funkcií v silových zložkách či niektorých štátnych inštitúciách „svojich ľudí“. Tí museli plniť úlohy, ktoré im činovníci Smeru zadali.

Úlohou bolo „zháňanie informácií“ o daňových deliktoch Matoviča a Kisku a ich príprava do podoby, aby ich Fico mohol prezentovať na tlačových besedách, či do podoby, aby mohli byť poslané do médií. Okrem toho si Fico, Kaliňák a Bödör takto mali „zabezpečiť výhody aj v politickom súboji pre stranu Smer v rámci politického súboja“. Išlo o získavanie informácií, ktorými diskreditovali svojich politických oponentov. To vyšetrovateľ hodnotí ako „upevnenie a predĺženie politického vplyvu a moci strany Smer“, čo umožnilo aj ďalšie fungovanie zločineckej skupiny.