Politická úroveň Slovensko ťahá na Balkán

Dominik Hutko, Pravda | 01.06.2022 12:45
Väčšina Slovákov síce v prebiehajúcej ruskej vojne podporuje Ukrajinu, a prezidenta Vladimíra Putina vníma ako agresora, v otázkach podpory Ukrajiny sú však zdržanliví a mnoho z nich za týmto útokom vidí Západ.

V podpore demokracie, EÚ, NATO, ale aj vo vzťahu k Rusku či USA sú Slováci na úrovni Bulharska a Rumunska. Tieto krajiny Slovensko dokonca prekonali aj v túžbe po autoritatívnom lídrovi, ktorému by až podľa polovice Slovákov nebolo treba ani voľby ani parlament.

Publikácia o bezpečnostných trendoch, ktorú organizácia Globsec vydáva už siedmy rok, zachytáva prieskum verejnej mienky v deviatich krajinách strednej a východnej Európy. Je zameraná na pohyb verejnej mienky, na čo ľudia reagujú a aké sú hlavné trendy. Spolu s trojicou pobaltských krajín a štátmi visegrádskej štvorky bol prieskum robený aj v Bulharsku a Rumunsku. Celkovo sa na ňom telefonicky zúčastnilo deväťtisíc ľudí. Kým v roku 2021 dominovala najmä pandémia, v roku 2022 prevzala prím vojna na Ukrajine.

zväčšiť
graf, Globsec, Slovensko, geopolitika

„Väčšina ľudí v strednej a východnej Európe podporuje nezávislosť Ukrajiny a aj Ukrajinu ako takú v boji proti Rusku. Zásadne sa zvýšila tiež podpora pre NATO a EÚ, pričom NATO je opäť vnímané ako kľúčový garant bezpečnosti pre všetky stredoeurópske krajiny a namerali sme tiež najväčšiu podporu pre USA. Až tri štvrtiny občanov považujú USA za kľúčového spojenca a garanta bezpečnosti. To je za ostatných sedem rokov bezprecedentné. Môžeme hovoriť aj o návrate USA a podpore pre ich úlohu v strednej Európe,“ priblížil Róbert Vass, prezident organizácie Globsec.

Na viacerých bezpečnostných otázkach však zhodu stále hľadá slovenská verejnosť ťažko. „Ešte stále na Slovensku štvrtina ľudí podlieha kremeľskej propagande a za vojnu pripisuje zodpovednosť Západu. Rozdielne vnímanie je aj v otázke členstva Ukrajiny v EÚ a rozdielne názory sú aj na to, aké tvrdé by mali byť sankcie a reakcia na ruský útok na Ukrajinu,“ doplnil Vass. Prezentované údaje boli zbierané koncom marca a začiatkom apríla, teda už po začiatku februárovej invázie Rusov na Ukrajinu.

V tejto súvislosti sa prepadla podpora ruského prezidenta Vladimíra Putina. Spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy ho až 78 percent ľudí vníma negatívne. Na Slovensku ho ešte vlani vnímalo pozitívne až 55 percent občanov, po jeho útoku na Ukrajinu podpora klesla len na 24 percent, pričom vyššia je už len v Bulharsku (29).

Slovensko spomedzi porovnávaných krajín vedie v názore, že Ukrajina je súčasťou Ruska, čo si myslí až 13 percent Slovákov. Ako samostatnú krajinu ju vníma len 61 percent obyvateľov Slovenska a až 23 percent si myslí, že Ukrajina je len bábkou v rukách Západu. Takmer polovica Slovákov by si tiež priala, aby ich východný sused nevstupoval do NATO ani EÚ, ale zostal radšej neutrálny.

zväčšiť
graf, Globsec, Slovensko

Podpora EÚ a NATO silnie

Práve v 21. storočí bezprecedentná agresia Ruska voči Ukrajine a s ňou súvisiace problémy a obavy medzi Slovákmi posilnili pocit príslušnosti k západnej civilizácii, Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Ešte v minulom roku si 26 percent Slovákov želalo, aby ich krajina patrila geopoliticky aj kultúrne k Západu. V roku 2022 toto percento stúplo na 34.

Napriek tomu však Slovensko v tomto ohľade medzi krajinami strednej a východnej Európy zaostáva. Slováci sú v tejto otázke na úrovni Bulharska, pričom napríklad v Českej republike si príslušnosť k Západu želá 56 percent opýtaných občanov. Zároveň si spolu s Maďarskom najviac ľudí myslí, že Slovensko by malo byť geopoliticky a kultúrne ukotvené v strede.

Prieskum ukázal aj rastúcu podporu Európskej únii. Až 77 percent Slovákov by síce v referende radšej volilo zotrvanie v únii, zároveň by však u nás (20 %) spolu s Bulharskom a Rumunskom najviac ľudí hlasovalo za vystúpenie. Kým Slovensko si v tejto otázke zachovalo podobný postoj ako vlani, podpora únie rástla najviac v Českej republike, až o 14 percentuálnych bodov. Najviac spomedzi všetkých krajín tiež na Slovensku (30 percent) ľudia pociťujú Európsku úniu ako hrozbu pre svoju identitu a hodnoty.

USA ako hrozba

Vojna na Ukrajine priniesla aj väčšiu akceptáciu Severoatlantickej aliancie. Kým v minulom roku by v referende hlasovalo 63 percent Slovákov za zotrvanie v NATO, v roku 2022 číslo vzrástlo na 72 percent. Podpora NATO na Slovensku kontinuálne rastie už päť rokov. V roku 2018 to bolo len 50 percent, o rok neskôr 56 a v roku 2020 už 61 percent. Každý štvrtý Slovák by však zároveň hlasoval za vystúpenie zo spoločného obranného bloku. V tejto otázke je na tom o málo horšie opäť len Bulharsko.

S väčšou podporou NATO však paradoxne poklesla dlhodobo vysoká dôvera Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Z vlaňajších 75 percent klesla na 56. Opäť, podobná situácia je aj v Bulharsku a Maďarsku. S týmito krajinami nás spája aj videnie Ruska ako strategického partnera. To je na Slovensku dokonca najvyššie – na úrovni 37, aj keď od vlani kleslo zo 47 percent.

Spolu s Maďarskom bola na Slovensku paralelne nameraná aj najnižšia podpora USA ako strategického partnera, aj keď opäť vzrástla, zo 17 na 29 percent. Rusko až 62 percent Slovákov vníma ako hrozbu, pričom vlani to bolo len 20 percent. Zároveň však až 39 percent vníma ako hrozbu aj USA, čo je opäť najviac spomedzi všetkých meraných krajín.

Demokracia bez volieb a parlamentu

Väčší pocit príslušnosti k západnej civilizácii, EÚ a NATO sa však paradoxne neodrazil aj v akceptácii demokracie. Podporuje ju síce 76 percent Slovákov, ale s jej úrovňou a fungovaním je ich spokojných len 37 zo sto, pričom spokojnosť s demokraciou oproti minulému roku ešte dokonca klesla. Vo všetkých ostatných krajinách okrem Slovenska a Rumunska spokojnosť so životom v demokracii stúpla. V Česku dosiahla až 68 percent.

„Vysvetľujeme si to aj tým, že u našich demokratických susedov prebieha vojna a situácia tam je hrozná. Môže tam hrať preto rolu isté ocenenie toho, že žijeme v mieri a demokracii, ktorá prináša bezpečnosť. Výnimkami sú opäť Slovensko a Rumunsko. Na Slovensku si to možno vysvetliť aktuálnou nestabilnou politickou situáciou,“ priblížila Dominika Hajdu z Centra pre demokraciu a odolnosť.

Aj preto si polovica Slovákov myslí, že ich krajine by pomohol silný líder, ktorý nepotrebuje voľby ani parlament. Rovnako je na tom Bulharsko a silného lídra by si prialo dokonca až 60 percent Rumunov. To sa odráža aj v dôvere vo vládu, ktorá je na Slovensku s 30-percentnou podporou najnižšia opäť po Rumunsku. „Podpora pre demokraciu je relatívne stabilná. Podpora silného lídra klesla alebo ostala stabilná. Všade, okrem Slovenskej republiky. Inklinácia k silným lídrom môže byť daná našou históriou,“ vysvetlila Hajdu.

Paradoxne, klesajúca podpora Putina a Ruska či stúpajúca spokojnosť s EÚ sa však vôbec neprekrývajú. „Bolo pre nás prekvapivé, že ľudia nevnímajú spojenie medzi Ruskom ako autokratickým štátom, ktorý útočí na Ukrajinu, a zároveň podporou pre autokratický režim. Klesla podpora pre Putina, zvýšilo sa vnímanie Ruska ako hrozby, ale zároveň podpora pre autokratický systém stúpla,“ poznamenala Hajdu.

Analytička odporúča, aby sme nezabúdali na utrpenie Ukrajincov, na ich podporu, ale zároveň aj na problémy ľudí doma na Slovensku. „Dôležité je nezabudnúť na sociálne problémy, pretože už narastá pocit, že práve pre podporu Ukrajiny sa zabúda na bežných ľudí. Je naozaj dôležité adresovať nespokojnosť občanov s fungovaním demokracie a svojou vlastnou životnou situáciou,“ dodala Hajdu. Podpora EÚ a NATO bude tiež podľa nej pravdepodobne rásť, ak budú tieto medzinárodné inštitúcie jednotné, silné a budú zastupovať potreby svojich občanov.

„Sme možno na križovatke a bude záležať, ktoré názory, postoje a lídri v politickej debate prevládnu. Stále tu máme podporu pre demokraciu. Ľudia si stále pamätajú totalitu, chcú byť v EÚ a v NATO. V momente, keď začal jeden štát vraždiť našich susedov, odsúdili tento štát. Uvedomujú si teda súvislosti. Na druhej strane práve konšpiratívnym myslením a tendenciou k pocitom ohrozenia sme náchylnejší na populistov. Ak príde líder, ktorý bude schopný s týmito náladami a tendenciami pracovať, môže byť úspešný,“ uzavrela Hajdu s tým, že na raste túžby po silnom lídrovi má vplyv aj biedny stav politickej diskusie na Slovensku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ