Matovičovi sa rozpadá jeho fiktívna prorodinná koalícia

Pripomeňme, že za balíček hlasovali v máji poslanci z OĽaNO, zo Sme rodina a Za ľudí. Pridali sa k nim kotlebovci, exkotlebovci a niektorí nezaradení poslanci, ktorí odišli z klubu OĽaNO. Strana SaS bola proti.

Celkovo za balík hlasovalo 83 zo 131 prítomných poslancov. Aby zákon prešiel, bolo treba získať viac ako polovicu hlasov vtedy prítomných poslancov. To sa aj podarilo a slovo tak dostala prezidentka.

K schvaľovaniu balíka mala niekoľko vážnych výhrad, a tak sa niektoré jeho časti rozhodla vetovať. Návrh zákona tak putoval späť do parlamentu. Vetovaný zákon bol pôvodne naplánovaný v úvode programu schôdze, teda v utorok.

Video: Pčolinský: Koaliční lídri by sa mali veľmi rýchlo spamätať.

Na prelomenie veta prezidentky však už treba v parlamente viac ako polovicu všetkých poslancov, čo znamená aspoň 76 hlasov. Začali sa však objavovať poslanci, ktorí sa stotožňujú s názorom prezidentky, alebo im prekáža spájanie s fašistami.

Zvrat v parlamente. Traja poslanci Za ľudí nebudú hlasovať za prelomenie veta:

Politológ Jozef Lenč opisuje tri možné scenáre, čo sa zrejme deje v zákulisí rokovaní v koalícii a prečo bolo hlasovanie o miliardovom balíčku odložené o týždeň. Podľa neho nedáva logiku hlasovanie posúvať, ak majú dostatok hlasov. Najväčšia pravdepodobnosť je podľa neho tá, že koalícia na to nemá.

Druhý scenár je, že koalícia to nechce pretláčať vo formáte dve koaličné strany a krajná pravica. „To znamená, že sa Matovičovi rozpadá fiktívna prorodinná koalícia,“ tvrdí pre Pravdu. Nevylučuje ani takú možnosť, že by sa ešte rozhodli vziať na palubu stranu SaS. Najvážnejší problém vidí v tom, že poslancov, ktorí by hlasovali proti, je už toľko, že jednoducho nebude dostatok hlasov, aby veto prezidentky prelomili.

Čítajte viac Matovičov daňový bonus: Kto si polepší najviac a kto najmenej (+ 6 príkladov)

Rokovania v pozadí

Jednoznačne proti prelomeniu veta hlavy štátu sa postavil aj poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Strana Za ľudí tak navrhla koaličným partnerom, aby vyhoveli pripomienkam prezidentky. Nepáči sa mu tiež spájanie s fašistami. „Nevidím dôvod na to, aby koalícia hľadala podporu v opozícii u strán, ktoré nás ešte pred pár mesiacmi chceli vešať, spochybňovali covid či hovorili, že vojna na Ukrajine je vyvolaná Ukrajinou,“ povedal. Šeliga dodal, že spolu s Janou Žitňanskou a Alexandrou Pivkovou (obe Za ľudí) nebudú hlasovať za prelomenie veta prezidentky.

Juraj Krúpa (OĽaNO) ešte v nedeľnej diskusii Na telo uviedol, že má výhrady k spájaniu sa s kotlebovcami. Začali tak silnieť hlasy tých poslancov, ktorí by za prelomenie veta prezidentky nehlasovali. Natíska sa otázka, prečo spájanie s kotlebovcami niektorým poslancom neprekážalo a rázne ho neodmietli a začínajú sa ozývať až teraz pred ďalším hlasovaním. Podľa Lenča za tým môže byť napríklad to, že niektorí z nich majú emočnú či ideovú väzbu na prezidentku a keď balík vetovala, tak nechcú byť tí, ktorí by prelomili jej veto. Druhým dôvodom, ktorý môže byť ešte kľúčovejší, je ten, že to predchádzajúce hlasovanie si racionalizovali tým, že hlasovali za, ale bolo ich dosť aj bez kotlebovcov. „Teraz už budú musieť sami pred sebou, ale aj pred voličmi priznať, že presadili niečo proti prezidentke a za pomoci krajnej pravice, čo sa už nedá racionalizovať,“ podotkol Lenč.

O svojom postoji budú poslanci hnutia Sme rodina ešte rokovať. Strana SaS nebude veto prezidentky prelamovať. Liberáli sú za to, aby tento zákon nebol schválený. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) napríklad varoval, že schválením balíka zoberú poslanci financie mestám a obciam, ktoré sa starajú o najmenšie deti v materských školách, ktoré financujú. Šéf rezortu školstva upozorňuje na to, že po tomto zákone nebudú mať mestá a obce dosť peňazí, aby mohli otvoriť v materských školách ďalšie triedy. Nebudú môcť podľa neho zamestnať ďalšie učiteľky v materských školách či vychovávateľky v školských kluboch detí a nebudú môcť opraviť školy.

S pripomienkami prezidentky sa stotožňuje opozičná strana Smer a nepridá sa k prelomeniu jej veta k zákonu o prorodinných opatreniach. Líder Smeru Robert Fico pripomenul, že strana zákon v máji v parlamente nepodporila, lebo ho považuje „za výsmech“. Podľa neho sa z takzvaného krúžkovného ešte nikto nenajedol.

Hlas tiež nepodporí prelomenie veta prezidentky. Predseda strany Peter Pellegrini uviedol, že strana Hlas nebude súčasťou 76 hlasov, ktoré sú potrebné na opätovné schválenie zákona. „Možno potrebný počet hlasov dodajú fašisti,“ povedal.

Na druhej strane kotlebovci avizujú, že zákon podporia a v parlamente sa jednoznačne postavia proti vetu prezidentky.

Veto prezidentky

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala časti Matovičovho balíčka, ktoré mali platiť od 1. januára 2023. Pasáže, ktoré zvýšia daňový bonus a príspevky pre deti od 1. júla, do parlamentu nevrátila. Balík počíta zvýšiť daňový bonus od júla na 70 eur a mesačný prídavok na dieťa na 30 eur. Od budúceho roka by sa tieto položky mali zvýšiť na 100, respektíve 40 eur. Súčasťou pomoci je aj takzvané krúžkovné, teda 60-eurové voľnočasové poukazy pre deti.

Kritizovala predovšetkým to, že zákon bol schválený za šesť dní v skrátenom legislatívnom konaní. „Na využitie skráteného legislatívneho konania treba slovami zákonodarcu mimoriadne okolnosti.“ Tie podľa Čaputovej nenastali. Parlamentný rokovací poriadok pritom jasne stanovuje, kedy sa na takéto zrýchlene schvaľovanie zákon smie využívať, teda aké sú mimoriadne okolnosti. Prvým dôvodom sú značné hospodárske škody, druhým ohrozenie bezpečnosti a tretím ohrozenie ľudských práv.

Prezidentka vo svojom odôvodnení tiež upozorňuje na to, že samosprávy neboli do schvaľovacieho procesu zahrnuté. „Vzhľadom na finančný vplyv schváleného zákona na rozpočty miest, obcí a samosprávnych krajov mala byť zabezpečená aj účasť týchto subjektov na legislatívnom procese,“ píše v odôvodnení. Zvýšením daňového bonusu prídu samosprávy zhruba o pol miliardy eur, čo môže mať negatívny vplyv na ich fungovanie, dokonca môže znamenať až existenčné ohrozenie samospráv.

Keďže ide o výdavky v objeme 1,2 miliardy ročne, prezidentka si vyžiadala aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V ňom rozpočtová rada konštatuje, že schvaľovanie takýchto významných zmien s významným negatívnym dosahom na rozpočet a bez známych zdrojov krytia je v rozpore s cieľmi chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „S týmto hodnotením rady sa plne stotožňujem,“ povedala Čaputová s tým, že aj toto sú dôvody, prečo mal byť zákon schvaľovaný v riadnom legislatívnom konaní.

Hlava štátu tiež upozornila na to, že protiinflačná pomoc by mala spĺňať tri kritériá. Je to adresnosť, dočasnosť a včasnosť. Podľa nej sa treba na balíček pozerať aj cez túto optiku a v tej časti, ktorú vrátila do parlamentu, tieto kritériá balíček nespĺňal. Prezidentka avizovala, že ak jej veto bude v parlamente prelomené, tak sa obráti na Ústavný súd so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu.

Skrátený legislatívny proces Matovič obhajoval tým, aby sa to stihlo. Ministerstvo financií tiež obhajovalo skrátené konanie elimináciou hospodárskych škôd, ktoré môžu nastať v dôsledku zníženého dopytu zo strany obyvateľstva, píše sa v oficiálnom dokumente. Analytici z INESS však upozornili, že žiadne hospodárske škody pritom nehrozia a je podľa nich zúfalé, keď v predkladacej správe k sociálnemu balíčku si ministerstvo financií musí vymýšľať, aby obhájilo skrátené konanie.