Omyly Igora Matoviča. Už sa sťažuje ako Fico či Trump

Igor Matovič stihol byť od marca 2020 premiérom, teraz je ministrom financií. Stále vedie mandátovo najsilnejšie koaličné hnutie OĽaNO. Krátko po parlamentných voľbách obyčajní trhali prieskumy politických preferencií. Aj nástup novej vlády bol razantný, veď takmer okamžite premiér Matovič odvolal šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru, ktorý zakrátko putoval do väzby. No prišli aj prvé chyby, a najmä prvé nezhody v samotnej koalícii.

Takmer hneď od začiatku sa vzťahy medzi SaS a OĽaNO, či presnejšie povedané medzi ich šéfmi Richardom Sulíkom a Matovičom, ukazovali ako nie dobré. Za dva roky pri moci sa pritom vôbec nezlepšili.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ hodnotí celkové pôsobenie Igora Matoviča v slovenskej politike až 82 percent populácie ako negatívne (28,2 percenta ho vníma skôr negatívne a 53,8 percenta úplne negatívne). Naopak, úplne pozitívne len 1,5 a skôr pozitívne 9,1 percenta opýtaných. Nevedelo alebo nechcelo odpovedať 7,4 percenta respondentov.

VIDEO: Matovič v Ide o pravdu aj o predčasných voľbách: Viem, čo spôsobí koniec koalície. (9. 6. 2022)

Kto za to môže?

Podľa Matoviča za jeho zlý obraz môžu v prvom rade médiá. Už viackrát sa posťažoval, že novinári „mu idú po krku“ už od marca 2020. Minulý týždeň vyhlásil, že práve novinári z neho „urobili Žida 21. storočia“.

„Keby sme sa pozreli na to z nadhľadu, všade sa médiá snažia informovať o vláde a o tom, ako koná. To sa netýka len Slovenska, ale všetkých vyspelých demokracií,“ vysvetľuje šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Čítajte viac Matovič sa znovu pustil do médií. Pýta sa, kde nájdu blázna, ako je on

Upozorňuje, že vo vláde sú problémy a konflikty dva roky. „Skôr je to o tom, že vnútrokoaličné konflikty dávajú materiál. Ale to nemá nič spoločné s médiom, ale s tým, o čom informuje. Aj keby ste robili priame prenosy, obsah by bol podobný,“ dodáva s tým, že v čase internetu a sociálnych sietí nemôže jedno médium všetko ovplyvniť. „Podľa mňa sa preceňuje sila toho, ako môžu médiá niekomu zlepšiť alebo zhoršiť imidž,“ dodáva Hřích.

„Myslím si, že každý politik je pod tlakom novinárov. Matovič sa v tom vzťahu dostáva do situácie, keď sa sťažuje podobným spôsobom ako Robert Fico alebo Donald Trump. Novinári len informujú – najmä v jeho prípade – veď je to on, kto uráža svojich koaličných partnerov, je to on, kto sa neporadí s expertmi, je sólo hráč. A keď rozhodnutie nie je predebatované so sociálnymi partnermi, samosprávami, zamestnávateľmi, tak je to skôr kritika zo strany rôznych organizácií a expertov a novinári o tom iba informujú,“ hodnotí ministra politologička Darina Malová.

Ako príklad uvádza dovoz necertifikovanej vakcíny Sputnik V z Ruska. „Alebo súčasný prorodinný balíček. Veď on to neprediskutoval s predstaviteľmi orgánov a inštitúcií, na ktorých to vlastne dopadne. Je to jeho štýl politiky,“ podčiarkuje Malová.

Prečo? Lebo…

Hřích hovorí, že pri hodnotení nejde ani tak o osobu Igora Matoviča, ale o to, že je súčasťou väčšiny konfliktov. „Ľuďom už ani tak neprekáža on ako osoba, ale to vzájomné doberanie, konflikty. Sme v období, keď ľudia majú množstvo iných tém – riešia pandémiu, infláciu, vojnu. Na ľudí dopadá množstvo negatív a tým pádom im nepridáva, že sa generuje ešte ďalšia negatívna vec. Teda konflikt medzi jednotlivými členmi koalície. Ľudia nemajú radi negatíva,“ upozorňuje Hřích.

„Ľudia to možno hodnotia aj tak, že nezvládol pandémiu, musel odísť z postu premiéra. Je konfliktný, to je tiež črta, ktorá je veľmi negatívne vnímaná. Navyše je konfliktný takmer ku všetkým a, samozrejme, myslím si, že jeho posledné kroky ako akceptovanie spolupráce s krajnou pravicou, roztržka so Sulíkom, to je to, prečo sú ľudia nespokojní,“ myslí si politologička Malová.

Hřích dodáva, že „viac-menej táto vláda nemala zatiaľ príliš veľa času vládnuť“. Časť konfliktov v rámci koalície súvisela s pandémiou, časť so situáciu medzi jednotlivými pandemický vlnami. „Ľudia teda akoby nemali možnosť mať dlhodobú skúsenosť, že táto vláda funguje. Zatiaľ len zažili konflikty,“ podčiarkuje sociológ s tým, že občas koalícia rieši konfliktom aj veci, ktoré by vôbec nemusela.

Poukazuje pritom na dôveryhodnosť k inštitúciám. Za najdôveryhodnejšiu verejnosť pokladá napríklad armádu, ktorá má status dlhodobej servisnej inštitúcie.

„Ľuďom prekážajú konflikty a momentálne by potrebovali trošku viac rutiny a okrem rutinného, bežného vládnutia aj nejakú jasnú informáciu, akým spôsobom sa štát o nich stará, ako im pomáha. Lebo očakávajú, že štát im bude pomáhať, a nie vláda sa o pomoci hádať. Potrebujú vidieť výsledok, nie konflikt. A keď výsledky nemajú, nedôverujú ani štátu, ani politikom,“ dodáva Hřích.

Matovič do úzadia? Ťažko

Objavili sa aj názory, že by sa mal Matovič stiahnuť. Aj Malová, aj Hřích sa zhodujú, že sa to celkom nedá. Matovič je totiž OĽaNO.

„Je to možnosť, že by stiahol. Ale je to možnosť, ktorá by bola technicky nerealizovateľná. S tým asi skôr nerátajme,“ hovorí Hřích.

Malová upozorňuje, že je to nerealistické očakávanie. „On je predseda strany a keďže urobil s Eduardom Hegerom rošádu minulý rok, to sa nedá očakávať,“ zamýšľa sa politologička a poukazuje na rekonštrukciu vlády v marci 2021. Z Matoviča premiéra sa stal minister financií a z ministra financií Hegera premiér.

Politologička si pritom vôbec nevie predstaviť, že by sa Matovič stiahol do ústrania a podporoval poslancov OĽaNO.

Páni, menej konfliktov

Hřích si myslí, že všetkým vo vládnej štvorke by pomohlo, keby bolo „vidieť menej konfliktov“.

Hoci, ako hovorí, nie si úplne istý, či sa táto koalícia dokáže prestať hádať. „Čím sú bližšie voľby, tým viac sa všetci hádajú. Potrebujú sa vymedziť. Voľby budú o rok a pol, šesť mesiacov pred nimi prestáva platiť koaličná zmluva. Ale ten rok prebehne veľmi rýchlo,“ pokračuje Hřích.

Podľa neho by sa mali koaliční partneri správať pragmatickejšie. „Alebo inak: museli by pochopiť, že im to v budúcich voľbách môže pomôcť, ak sa začnú správať pragmatickejšie a menej konfliktne,“ podotýka s tým, že čím viac sa budú voľby blížiť, tým viac by mali myslieť na to, ako budú vyzerať v očiach voličov.

Podľa neho by práve Matovič mohol byť nositeľom tejto zmeny. Možno aj preto, že ľudia ho vnímali ako človeka, ktorý chcel robiť zmenu, ale „pokazilo sa to tým posledným rokom a pol“.

Darina Malová nesúhlasí s názorom, že práve správanie Igora Matoviča nahráva rečiam o nutnosti výmeny vlády či predčasných voľbách. „S týmto by som na sto percent nesúhlasila. Skôr mám pocit, že otázku predčasných volieb začala otvárať opozícia. Ona má prirodzený záujem na tom, aby táto vláda skončila, padla. Nepovedala by som, že Igor Matovič je ten dôvod, kvôli ktorému sa zvažujú predčasné voľby. Ale, samozrejme, on svojím správaním a svojím vzťahom ku koaličným partnerom, a predovšetkým k strane SaS, situáciu netlmí, ale, naopak, ešte dáva tromfy opozícii na to, aby sa snažila túto vládu povaliť,“ objasňuje politologička.

Najlepšie je na tom v Trnavskom kraji

Ďalej z prieskumu AKO vyplýva, že ho negatívne o niečo viac hodnotia muži (83 percent) ako ženy (81 percent). Muži ho zas z 12 percent vnímajú ako dobrého politika, kým u žien je to len 10 percent. Matovičovo pôsobenie v politike ako zlé hodnotí 86 percent ľudí vo veku 18 až 33 rokov. Medzi seniormi nad 66 rokov ho zle hodnotí 75 percent a 14 percent (čo je najviac v rámci vekového zloženia) vníma jeho pôsobenie na slovenskej politickej scéne ako dobré.

Najlepšieho ho vnímajú v Trnavskom kraji, najhoršie v Trenčianskom. Dobrú známku však aktuálny minister financií nedostal ani od vlastných. Negatívne ho hodnotí 44 percent priaznivcov OĽaNO, na druhej strane však 55 percent si ho pochvaľuje. Najhoršie výsledky má u voličov Hlasu, Smeru, Republiky, dobre ho však nevnímajú ani priaznivci SaS či SNS.