Novým šéfom RTVS bude Machaj alebo Rezník

Favoritovi najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO Machajovi dalo vo verejnej voľbe hlas 67 poslancov, Rezník získal podporu od 41 zákonodarcov. Ostatní šiesti kandidáti presvedčili menej. Na hlasovacích lístkoch, ktoré poslanci vypĺňali v priestore za rokovacou sálou parlamentu, spomedzi ostatní poslanci najčastejšie označovali bývalého programového riaditeľ RTVS Tibora Búzu. Zo 137 všetkých poslancov získal 22 hlasov. Janků a Seman získali po jednom hlase, Badač s Golianom nedostali žiadny a Živica sa svojej kandidatúry vzdal ešte pred samotnou voľbou.

Najsilnejšia parlamentná strana OĽaNO ešte v utorok na tlačovej besede oznámila, že jej poslanci budú podporovať bývalého programového riaditeľa Slovenského rozhlasu Ľuboša Machaja. Naopak, opozícia síce svojho favorita vopred neprezradila, očakávalo sa však, že podporia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka.

„Na poslaneckom klube sme sa spoločne s predsedníctvom hnutia zhodli, že budeme v tejto voľbe podporovať Ľuboša Machaja. Pevne verím, že sa nám podarí zvoliť nového riaditeľa RTVS, aby sme televíziu posunuli tam, kde si zaslúži byť. Verím, že aj naši koaliční partneri za neho tiež zahlasujú a možno sa to podarí už v prvom kole,“ avizoval ešte v utorok predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michal Šipoš.

„Hlavnými dôvodmi, pre ktoré sme sa takto rozhodli, a ktoré zaznievali aj na našich diskusiách, sú skúsenosti tohto kandidáta a jeho prístup k RTVS a jej verejnoprávnosti. RTVS a jej verejnoprávnosti zasvetil celý svoj život. Ide o morálne silne autonómnu osobu,“ priblížil Kristián Čekovský (OĽaNO), predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá.

Naopak, hnutím OĽaNO najkritizovanej­šieho kandidáta Jaroslava Rezníka si za svojho favorita vybrali bývalí poslanci ĽS NS združení v hnutí Republika. Voľbu Rezníka označil líder Republiky Milan Uhrík za najmenšie zlo. Väčšina kandidátov je podľa neho liberálne orientovaná, čo označil za problém.

Najsilnejšie opozičné strany Smer a Hlas svojho preferovaného kandidáta dopredu neprezradili. Očakávalo sa však, že sa pokúsia podporiť možné rozkoly v koalícii a rovnako ako pred piatimi rokmi zvoliť Rezníka. To sa nakoniec aj potvrdilo.

Do boja o funkciu generálneho riaditeľa RTVS sa pôvodne zapojili ôsmi kandidáti. Okrem súčasného riaditeľa verejnoprávneho média Jaroslava Rezníka sa o vedenie RTVS uchádzali marketingový a komunikačný stratég Daniel Živica, bývalý programový riaditeľ RTVS Tibor Búza, a divadelník, dramaturg a pesničkár Peter Janků.

Prestížnu 5-ročnú funkciu chceli obsadiť aj bývalý poradca premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) pre „novú ekonomiku nadnárodných spoločností“ Ivan Golian, ktorý pôsobil ako zástupca generálneho riaditeľa telekomunikačnej spoločnosti Orange Slovensko, ale tiež bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu Ľuboš Machaj, dlhoročný redaktor a moderátor Vladimír Seman, či filmový producent Peter Badač.

Čítajte viac Kandidát na riaditeľa RTVS Machaj: Všeobecný, nič nehovoriaci projekt s grafickými chybami

Čítajte viac Kandidát na riaditeľa RTVS Rezník: Z outsidera favorit? Jeho vízia neprináša nič revolučné

Vysoká morálna integrita Machaja

Ako pripomenul na utorňajšej tlačovej besede Čekovský, Machajov projekt a prezentáciu veľmi vysoko hodnotila aj odborná komisia. V projekte podľa nej veľmi kvalitne spracoval analýzu súčasného stavu RTVS. Priznali síce, že Machajov projekt môže v porovnaní s inými pôsobiť konzervatívne a bez prekvapení, zároveň však ocenili, že ho je možné označiť za okamžite realizovateľný.

Uznali aj jeho skúsenosti a osobnostné kvality. „Je zrejmé, že kandidát disponuje veľmi hlbokou, dôvernou znalosťou verejnoprávneho média a to aj z hľadiska realizovateľnosti finančného nastavenia a modelu RTVS. Kandidát je známy v mediálnom prostredí, ukazuje sa ako veľmi kompetentný, ale pritom aj dostatočne pragmatický. Je tiež zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou. Verejnoprávnosť vníma ako službu verejnosti,“ uznala komisia.

Odborníci ocenili aj Machajovo presvedčivé vystúpenie na vypočutí. „Vo vystúpení na verejnom vypočutí pôsobil veľmi presvedčivo. Ide o kvalitného a pripraveného kandidáta, ktorý konkrétne a vecne odpovedal na otázky na verejnom vypočutí. Kandidát disponuje nespochybniteľnou manažérskou výbavou, pôsobí seriózne, vyvážene a fundovane. Zaujímavým spôsobom prezentoval pohľad na to, ako by mohol generálny riaditeľ RTVS prispieť do diskusie o potrebných legislatívnych zmenách,“ vyzdvihli.

Komisia sa statožnila s jeho konštatovaním, že ústredným problémom súčasnej RTVS je spravodajstvo. Machaj preto podľa odborníkov správne označil za prioritu deeskaláciu napätia vo vnútri RTVS, čo podľa nich úzko súvisí so situáciou v spravodajstve.

Aj z jeho želania návratu redaktorov, ktorí RTVS opustili počas krízy v rokoch 2018 a 2019, im vyplýva, že Machaj „jednoznačne chápe hodnotu nezávislosti spravodajstva vrátane nezávislosti redaktorov a editorov. Kandidát tiež rozumie investigatíve a má ambíciu prinášať žurnalistiku riešení a konštruktívnu žurnalistiku.“

Machaj tiež zaujal ambíciu v tvorbe vzdelávacích programov pre deti, boj proti hoaxom a koncentrácia na umenie a kultúru, či riešením problému distribúcie signálu, ktorú by platil štát. Komisia rovnako ako u Búzu ocenila snahu o väčšie zastúpenie menšinových programov ,vysielanie spravodajskej :24 aj v maďarčine, či rozšírenie rómskeho vysielania.

V projekte komisii chýbala zmienka o jeho plánoch rozvoja Rádia Patria. Za negatívum označila aj Machajov cieľ skrátiť súčasnú minutáž spravodajstva, bez špecifikácie toho, čo by RTVS v danom slote vysielala a čo by mohli využiť komerčné televízie. Odborníci by ocenili aj presnejšie podrobnosti toho ako dosiahnuť väčší presah značky RTVS do on-line priestoru.

Rezník kandidátom opozície

V Rezníkovom prípade odborná komisia uznala jeho manažérske schopnosti a kvalitu spracovania jeho projektu. Zároveň však s vážnou výhradou poznamenala, že jeho projekt je programom kontinuity a chýba mu iniciatívnosť, inovatívnosť a ambicióznosť. Práve ostatných päť rokov vo funkcii ale Rezníkovi pri hodnotení výrazne uškodili.

„Kandidát je schopný riadiť RTVS, v súčasnosti sú však k dispozícii omnoho zdatnejší kandidáti po morálnej stránke, ktorí sú pritom porovnateľní v manažérskych zručnostiach a s omnoho vyšším spoločenským kreditom. Reputačná záťaž kandidáta je obrovská, až diskvalifikačná. Kandidát sa počas pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa RTVS dopustil vážnych zlyhaní,“ zhodla sa komisia.

Komisii sa nepáčil ani Rezníkov defenzívny štýl pri vypočutí, najmä pri hodnotení a vysvetľovaní zlyhaní. „Reakcie kandidáta na verejnom vypočutí boli veľmi defenzívne. … Na niektoré otázky na verejnom vypočutí neodpovedal pravdivo,“ domnievajú sa odborníci, podľa ktorej Rezníkovi chýba aj ambícia detailnejšie sa venovať kritickému mysleniu, boju proti dezinformáciám a kvalite spravodajstva.

Rezníkove zlyhania komisia identifikovala najmä v oblasti spravodajstva a personalitiky. „Vážnym mínusom je, že sa ani na verejnom vypočutí nedokázal vyrovnať so zlyhaním v oblasti spravodajstva, čo by RTVS zaťažovalo aj v budúcnosti. Chýba reflexia masového odchodu redaktorov zo spravodajstva,“ vytkla komisia Rezníkovi.

„Z tohto hľadiska je kandidát neprijateľný. Chýba sebareflexia a aspoň náznak toho, že by sa dokázal posunúť ďalej. RTVS trpí jeho pragmatizmom a schopnosťou dohodnúť sa na politickej úrovni prakticky s kýmkoľvek, kto ho podporí,“ uzniesli sa odborníci na médiá.

Najlepšie vypočutie vôbec

Voľbe predchádzalo verejné vypočutie kandidátov pred mediálnym výborom parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 13. júna v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Okrem politikov z parlamentného výboru pre kultúru a médiá bola po prvý raz súčasťou verejného vypočutia aj odborná komisia.

Kandidáti mali na vlastnú prezentáciu 15 minút. Ďalších 30 minút je vyhradených na otázky členov výboru i komisie, zloženej zo zástupcov z oblasti médií, štátnych orgánov, tretieho sektora, akademickej obce, menšín i znevýhodnených skupín. Celé vypočutie však aj tak trvalo zhruba 11 hodín.

Aj keď nakoniec bude voľba nového šéfa RTVS aj tak len politickým rozhodnutím, koaliční poslanci si verejné vypočutie pochvaľovali. „Ako bývalý zamestnanec RTVS som naozaj rád, že v tomto procese a tak dôležitej voľbe konečne zaznel aj hlas odborníkov a nie len politikov. To sa ukázalo aj na verejnom vypočutí. Myslím, že to bolo najlepšie verejné vypočutie vôbec,“ zhodnotil vypočutie. šéf mediálneho výboru Kristián Čekovský.

V stredu 15. júna výbor predložiť návrh na voľbu generálneho riaditeľa RTVS so svojím stanoviskom Národnej rade. Jeho súčasťou je aj vyhodnotenie projektov rozvoja ako aj verejného vypočutia jednotlivých kandidátov. Poradná komisia za najlepších kandidátov označila Tibora Búzu a Ľuboša Machaja, ktorých označila ako odporúčaných kandidátov. Ako prijateľných vyhodnotila Petra Badača a Ivana Goliana a naopak, súčasného šéfa rozhlasu a televízie Jaroslava Rezníka, Petra Janků, Vladimíra Semana a Daniela Živicu komisia označila ako neodporúčaných kandidátov.

Mandát súčasného riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka vyprší koncom júla. Poslanci Národnej rady ho zvolili 20. júna 2017 v tajne voľbe 95 hlasmi. Pôvodne v prvom kole nezískal od poslancov ani jeden z ôsmich kandidátov potrebný počet hlasov. Do druhého kola preto postúpili dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

V opakovanej voľbe sa poslanci rozhodovali medzi vtedajším šéfom agentúry TASR Rezníkom, ktorý v prvom kole dostal 73 hlasov, a predchádzajúcim generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom. Tomu poslanci v prvom kole dali 53 hlasov.

Výsledky hlasovania

Do druhého kola voľby riaditeľa RTVS postúpil favorit Ľuboš Machaj, ale aj doterajší riaditeľ Jaroslav Rezník.

Na voľbu generálneho riaditeľa RTVS je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Poslanci teda nezvolili generálneho riaditeľa v prvom kole.

Prítomných bolo 137 poslancov, hlasovalo aj 137 poslancov. Všetky lístky boli platné. Overovatelia zistili, že za Petra Badača hlasovalo 0 poslancov, proti 32, zdržalo sa 105 poslancov. Za Tibora Búzu, ktorý bol považovaný za jedného z favoritov voľby, hlasovalo 22, proti 25 a zdržalo sa 95 poslancov. Za Ivana Goliana hlasovalo 0, proti 25, zdržalo sa 112 poslancov. Za Petra Janku zahlasoval 1 poslanec, proti 31 a zdržalo sa 105 poslancov.

Ľubošovi Machajovi, ktorý je tiež považovaný za jedného z favoritov, dalo hlas 67, proti bolo 20 a 50 poslancov sa zdržalo. Terajší riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník získal 41 hlasov, proti bolo 34 a zdržalo sa 62 poslancov. Za Vladimíra Semana hlasoval jeden poslanec, proti 36 a 100 poslancov sa zdržalo.

Poradná komisia pre voľbu generálneho riaditeľa RTVS pri parlamentnom výbore pre kultúru a médiá zaradila medzi odporúčaných kandidátov na post riaditeľa RTVS Tibora Búzu a Ľuboša Machaja.

Za prijateľných označila Petra Badača a Ivana Goliana. Ako neodporúčaných kandidátov označila Petra Janků, súčasného šéfa RTVS Jaroslava Rezníka, Vladimíra Semana.

Daniel Živica sa deň pred voľbou kandidatúry vzdal, potvrdil krátko pred hlasovaním predseda parlamentu Boris Kollár.