Za rovnaké peniaze menej muziky. Česi získajú stíhačky výhodnejšie ako Slováci
Foto: SITA/AP
Keď pred takmer piatimi rokmi vyberalo Slovensko vyberalo stíhacie lietadlá, ktoré nahradia sovietske MiG-29, vo finále sa rozhodovalo medzi švédskymi lietadlami JAS 39 Gripen a americkými F-16. Kým v prospech amerického riešenie hrala lojalita k najmocnejšiemu členovi NATO a bojová výkonnosť lietadla, v prospech Švédska zas oveľa nižšia cena životných nákladov, jednoduchšia obsluha ako aj celková efektívnosť týchto ich stíhačiek.
VIDEO: Porovnanie stíhačiek F-16 a F-35.
Napokon si ministerstvo obrany pod vedením SNS a 11. júla 2018 definitívne aj vláda vybrali 14 taktických nadzvukových stíhacích lietadiel F 16 Block 70/72 za zhruba 1,8 miliardy eur od USA. Nákup spečatilo Slovensko 12. decembra podpisom zmluvy s americkými predstaviteľmi na Úrade vlády.
Podobné strategické rozhodnutie začala tento rok riešiť aj Česká republika. Tá si v roku 2007 za 19,65 miliardy Kč (0,8 miliardy eur) na 10 rokov prenajala práve 14 kusov švédskych stíhačov JAS 39 Gripen. V roku 2014 nájom predĺžili na ďalšiu dekádu za 1,7 miliardy Kč (70 miliónov eur) ročne. Tento prenájom ale v roku 2027, resp. 2029 v prípade uplatnenia opcie skončí.
„Lietadlá 5. generace sú riešením pre budúcnosť. Máme viac než rok na vyjednávanie a potom sa finálne rozhodne o samotnom nákupe,“ uviedla 20. júla česká ministerka obrany Jana Černochová, ktorá zároveň informovala, že vláda rozhodla o rokovaniach s vládou USA o nákupe stíhačiek F-35. „Posilňujeme našu obranyschopnosť pre nadchádzajúce desiatky rokov a plníme záväzky vyplývajúce z nášho členstva v NATO,“ zdôraznil aj český premiér Petr Fiala.
Omeškanie bez refundácie
Vláda o rokovaniach o nákupe stíhačiek F-35 rozhodla na odporúčanie Armády Českej republiky. „Vieme, čo chceme. Vždy sme to vedeli,“ potešilo sa rozhodnutiu vlády vedenie armády na sociálnej sieti. Česko sa navyše v dramaticky zmenenej bezpečnostnej situácii rozhodlo zvýšiť aj počet letiek. Kým doteraz mali 14 stíhačiek, 12 bojových a dve dvojmiestne tréningové, po novom chcú mať až 24, čo znamená, že budú disponovať rovno dvoma letkami.
Prvé štyri kusy mali byť síce pôvodne dodané v roku 2022 a ďalších desať v roku 2023, napriek tomu, že Slovensko zmluvy podpísalo ešte v roku 2018, žiadne lietadlá dodnes nemá. Do fabriky spoločnosti Lockheed Martin v americkom meste Greenville v Južnej Karolíne na konci vlaňajšieho októbra zavítal osobne aj minister obrany Jaroslav Naď. Ani to však nepomohlo.
Ešte na jar ministerstvo tvrdilo, že dodanie prvých stíhačiek F-16 je plánované na prelome rokov 2023 a 2024. Aj to sa však za pár mesiacov zmenilo. „Prvé stroje očakávame v polovici roka 2024,“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Dôvodom omeškania je podľa informácií rezortu obrany oneskorenie dodávok od subdodávateľov pre pandémiu ochorenia COVID-19 a tiež nedostatok čipov na svetovom trhu. Paradoxne, súčasťou zmluvy však nie sú žiadne refundácie za oneskorenie dodávok. Keďže aj pre vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu a následné sankcie nebolo možné pokračovať v prevádzke MiG-ov, Slovensko niekoľko rokov nebude schopné zabezpečiť ochranu svojho vzdušného priestoru.
O pomoc sme preto museli požiadať susedov. Na svojom stredajšom zasadnutí česká vláda schválila mandát svojim ozbrojeným silám na pomoc s ochranou vzdušného priestoru Slovenska od septembra minimálne do konca budúceho roka. Svojimi stíhačkami sa k ochrane Slovenska pripojí aj Poľsko.
Unáhlené rozhodnutie
Česko podľa generála Macka rokovaním o nákupe stíhačiek F-35 jednoznačne reaguje na meniacu sa bezpečnostnú situáciu a aj preto sa rozhodlo získať až dve letky. Z bojového letectva na nižšej úrovni podľa jeho slov získajú silné bojové letectvo.
„Podľa mňa to slovenské rozhodnutie o kúpe F-16 bolo unáhlené. Za ten čas a tie peripetie sme už mohli mať aj najmodernejšie stíhačky F-35, ktoré by boli perspektívnejšie a v podstate cenovo porovnateľné. Keby sme vtedy objednali F-35, už by sme ich mali. Navyše F-35 išli krátko po našej objednávke s cenou dramaticky dole, keď sa dostali až na úroveň 78 miliónov dolárov. Ten rozdiel oproti F-16 tak už nebol taký dramatický, keďže nami objednané stíhačky zostali na úrovni 70 miliónov eur. Nám sa navyše tie F-16 môžu predražiť, pretože je to typ, ktorý možno Američania už nebudú veľmi dlho podporovať. Keď to spočítame, tak Česi dostanú zhruba za rovnaký peniaz lepší a oveľa perspektívnejší stroj,“ hovorí generál Macko.
VIDEO: Česi musia chrániť aj slovenské nebo. Nakúpia stíhačky F-35
Pod vedením SNS
Na začiatku nákupu nových stíhacích lietadiel bol dlhodobo upadajúci stav starých ruských stíhačiek MiG-29. Napriek tomu, že Slovensko disponovalo až 12 kusmi, letuschopné boli len zhruba štyri. Z dôvodu zabezpečenia obranyschopnosti štátu bol ale presný počet letuschopných lietadiel utajovaný. Dve stíhačky boli navyše nepretržite vyčlenené na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru a jedna bola zaradená do pohotovostného systému.
Obstaranie nových lietadiel sa začalo pripravovať ešte za jednofarebnej vlády Smeru, keď rezort obrany viedol Martin Glváč. Ten uvažoval aj o možnosti prenájmu lietadiel, podobne ako to je v susednej Českej republike. S novou vládou po parlamentných voľbách v roku 2016 prišiel aj príklon k nákupu. V súlade s Dlhodobým plánom rozvoja ozbrojených síl na obstarávanie naň rezort obrany a vláda vyčlenili 1,1 miliardy eur. Nový minister obrany Peter Gajdoš z SNS požiadal o predloženie ponúk vlády Švédska a USA.
Rozhodnutie sa niekoľkokrát odkladalo, čo kritikov ministra Gajdoša viedlo k podozreniam, že tak koná s cieľom predlžovať štedrú abonentskú zmluvu s Ruskom na údržbu starých migov. Odborníci sa v tom čase prikláňali skôr za nákup švédskych stíhačiek JAS Gripen. Boli totiž z dlhodobého hľadiska údajne o 40 percent lacnejšie, pretože sú jednoduchšie na údržbu. Používali ich navyše aj susedné krajiny – Česká republika a Maďarsko.
Nakoniec ale na základe odporúčania Gajdoša vláda 11. júla 2018 rozhodla o nákupe amerických stíhačiek 4. generácie F-16 v najmodernejšej verzii Block 70/72. Za 14 kusov lietadiel, výcvik, muníciu a logistiku sa rezort obrany zaviazal zaplatiť najmenej 1,589 miliardy eur. Prvé kusy mali podľa zmluvu prísť na Slovensko na konci roka 2022 a ostatné postupne v nasledujúcich dvoch rokoch.
Definitívnemu spečateniu nákupu predchádzala kritika nového premiéra Petra Pellegriniho, ktorý niekoľko mesiacov predtým na čele vlády vystriedal svojho straníckeho šéfa zo Smeru Roberta Fica. Pellegrini ostro kritizoval Gajdoša za to, že bez vedomia vlády podpísal zmluvy, čím sa rezort obrany sám verejne pochválil. Zmluvy s USA Gajdoš neposlal ani ministerstvu financií, ktoré malo schváliť finančnú časť dokumentov.
„Toto nie je nákup ponožiek do skladu a pri takomto obrovskom kontrakte vyžadujem kultúru, ako sa patrí na civilizovanú krajinu, na člena Európskej únie a NATO,“ odkázal Gajdošovi premiér Pellegrini a zmluvy preto označil za neplatné. Rezort obrany sa ale bránil tvrdením, že podpísali len návrhy zmlúv.
Aj keď generál Macko tvrdí, že rozhodnutie o nákupe F-16 bolo unáhlené, vysvetľuje, že aj situácia bola iná. „Všetko treba vnímať v konkrétnom časovom kontexte. V roku 2018 sa aj v súvislosti s požiadavkou NATO uvažovalo tak, že Slovensko nebude hlavným prispievateľom do vzdušných síl NATO a že je potrebné, aby si Slovensko dokázalo vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť patrolovanie vzdušného priestoru v stave bezpečnosti, respektíve pri zneužití civilných lietadiel na teroristický útok,“ priblížil Macko.
„Keď sa Slovensko v roku 2018 rozhodovalo, robilo tak už s veľkým časovým oneskorením. To rozhodnutie totiž malo padnúť už o niekoľko rokov skôr. V tom čase sa Gripeny zdali lepšie a ja som bol tiež jeden z tých, ktorí výber stíhačiek F-16 kritizovali. Pre Pravdu som vtedy povedal, že v situácii, keď sa prekročil pôvodný rozpočet takmer o miliardu eur, to je ako si postaviť najnovší Mercedes triedy G pred chatrč. Pretože nám vtedy chýbal celý ten ekosystém k takémuto prostriedku. Uvažovali sme však aj o tom, že možnože stálo za to si priplatiť a kúpiť perspektívny stroj F-35. Vtedy však stíhačky F-35 ešte neboli také dostupné,“ vysvetľuje Macko.
Na zmenu je už neskoro
Rozdiel medzi F-16 a F-35 je pritom pomerne zásadný. „F-16 vo verzii Block 70 je najmodernejšia verzia, ktorá má veľa elektronických prvkov prevzatých od F-35, najmä radar. F-16 má draka s 50 rokov starým konceptom. F-35 je moderný nový koncept, ktorý je však už aj dnes v podstate 15 rokov starý a už pripravujú aj stíhačky 6. generácie. F-35 je oveľa perspektívnejší stroj ako F-16. V tvrdých bojových operáciách je F-35 mohutnejšia, pevnejšia a perspektívnejšia,“ zdôraznil.
Ani F-16 však nie je vôbec zlé lietadlo. „Stíhačka F-16 má avioniku podobnú lietadlu F-35, teda základný radar a systém velenia a riadenia. F-16 dokáže byť nielen dobrým leteckým strojom, ale aj prieskumným, a dobrou veliteľskou platformou, pretože z radaru s dosahom 300 km dokáže svoje informácie zdieľať so systémom velenia a riadenia a tiež dokáže robiť aj priamu leteckú či palebnú podporu pozemných vojsk. Je to taktické frontové lietadlo. F-16 sú síce špičkové, ale nie je to piata generácia ako F-35,“ zdôraznil generál.
Na zmenu je však podľa neho už asi neskoro. „Museli by s tým v USA súhlasiť a predať ich niekde inde. Keby sme sa však až dnes rozhodli pre F-35, aj tak by sme už museli niekoľko rokov čakať, pretože dopyt po týchto strojoch medzitým stúpol. My už musíme dotiahnuť biznis s F-16,“ zdôraznil.
Neuvažuje o tom ani ministerstvo obrany. Prehodnotenie tohto rozhodnutia a rokovania o výmene F-16 za F-35 už vraj nepripadá do úvahy.
„Nie, na túto tému nevedieme žiadne rokovania. Za stíhačky F-16 sme už zaplatili ako krajina značnú časť, piloti sú v intenzívnom výcviku, pripravujeme aj adekvátnu infraštruktúru. Nebolo by ani výhodné, ani rozumné takto zásadne meniť typ lietadla,“ vysvetlila pre Pravdu Kakaščíková. Súčasťou zmlúv je totiž aj výcvik 22 pilotov a 160 vojakov pozemného technického personálu, ktorý už zhruba dva roky prebieha v Spojených štátoch.
Ani Česko si však nakoniec nemusí vybrať cestu amerických F-35. Macko pripúšťa, že začiatok rokovania s USA môže byť aj posilnením si vyjednávacej pozície voči švédskej spoločnosti Saab, od ktorej si prenajímajú Gripeny.
„Nedá sa to vylúčiť. V každom prípade už vidieť, že to má efekt, preto Saab okamžite ponúkol Česku možnosť odpredaja. Na ich mieste by som sa dohodol s firmou Saab na odkúpení Gripenov a radšej objednal možno 12 lietadiel F-35 na rok 2030 s opciou na ďalšie, čo by prinieslo plynulejšie preklenutie. Čechom to teraz robí dobrú vyjednávaciu pozíciu,“ dodal.
Porovnateľná cena
Stíhačky sú najvýkonnejšie a najúčinnejšie a technologicky najkomplexnejšie lietadlá. Preto sú aj najdrahšie. Náklady však zvyčajne obsahujú tréning pilotov či technického personálu, údržbu či zbraňové systémy, preto cena za jedno lietadlo nie je nikdy jasne stanovená a určuje sa po náročných rokovaniach. Cena je určite vyššia v prípade exportu lietadiel do zahraničia, než keď stíhačky obstarávajú domáce ozbrojené sily.
Napríklad Belgicko sa na konci roka 2018 rozhodlo nakúpiť lietadlo F-35A v najlacnejšej konvenčnej verzii. Za 34 kusov vrátane tréningu pilotov, hangárov a údržby má do roku 2030 zaplatiť 4 miliardy eur. Prezentovaná cena za kus k roku 2019 tak mala vyjsť na 76 miliónov eur, pričom však priemerná cena lietadla vypočítaná z hodnoty celého kontraktu vychádza na 112 miliónov eur.
Belgicko malo ťažiť z novej stratégie spoločnosti Lockheed Martin, ktorá sa rozhodla znížiť cenu lietadiel a radšej zvýšiť ich produkciu. Stíhačky tak údajne Belgicko stáli menej, než koľko za ne zaplatili predtým Holandsko alebo Taliansko. V rámci celého 40-ročného životného cyklu lietadiel však Belgicko vyjde celý nákup odhadom až na 12,4 miliardy eur.
Prekvapujúco tak F-35 v najlacnejšej verzii nie je o veľa drahšie ako najmodernejšie lietadlá F-16 od toho istého producenta. Prvým zahraničným používateľom modelu Block 70 by mal byť arabský Bahrajn, ktorému sa v novembri 2017 podarilo dohodnúť kúpu šestnástich týchto stíhačiek za 2,3 miliardy dolárov ( v tom čase 1,9 miliardy eur). Kus by mal tak stáť priemerne 144 miliónov dolárov, čo pri dnešnom kurze znamená zhruba 142 miliónov eur.
Po Bahrajne si tieto stíhačky rozhodlo obstarať aj Slovensko. Pri nakúpe 14 nadzvukových stíhacích lietadiel F 16 Block 70/72 zhruba za 1,8 miliardy eur od USA tak vychádza priemerná cena za jednu na 128 miliónov eur. Ide však o najmodernejšie verzie, pričom kým označenie F-16V Viper („Vretenica“) sa používa pri modernizáciách existujúcich starších verzií F-16, F-16 Block 70/72, ktoré si objednalo aj Slovensko, sa používa na novovyrobené kusy.
VIDEO: Top Gun proti Rusku: Dostanú Ukrajinci stíhačky F-16?
Webový portál špecializovaný na letectvo Aerotime porovnal v roku 2021 ceny desiatich najpoužívanejších stíhačiek a stanovil ich rebríček. Slovenskom nakupované F-16 Block70 vyšli s cenou za kus v základnom vybavení na 64 miliónov dolárov (63 mil. eur) ako najlacnejšie. Naopak, ako najdrahšie vyhodnotili dve pokročilé verzie lietadla F-35, na ktoré spoločnosť Lockheed Martin neuplatňuje stratégiu predať lacnejšie, ale vyrobiť viac.
Kým Belgickom obstarávané lietadlo F-35A disponuje len konvenčným štartom a pristávaním, verzia F-35B je schopná vzlietnuť aj pristáť vertikálne, čo umožňuje vzlet a pristátie na kratšej ploche. Verzia F-35C má zas schopnosť skladania krídel, čo ich umožňuje prevážať vo väčšom množstve na lietadlových lodiach. Preto aj cenu verzie F-35B portál Aerotime stanovil na 135,8 milióna dolárov (133,7 milióna eur) a F-35C na 117,3 milióna dolárov (115,5 milióna eur). Cenu základnej verzie F-35A pritom analytici portálu odhadli len na 77,9 milióna dolárov (76,73 milióna eur).
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ