Invázne rastliny z cudzích kontinentov napádajú Tatry. Do akcie zapojili aj dobrovoľníkov

Jana Vargová, Pravda | 07.08.2022 16:36
Likvidácia inváznych rastlín v Tatrách Foto:
Kvety boľševníka ručne osekávali. Pracovníci sa museli chrániť, keďže pri kontakte s pokožkou spôsobujú jeho šťavy kožné popáleniny až pľuzgiere.
Cudzokrajné rastliny, ktoré k nám prenikli z iných kontinentov, ohrozujú aj Tatry. A keďže zákon hovorí o povinnosti ich likvidácie majiteľmi a správcami pozemkov, pracovníci TANAP-u si spolu s brigádnikmi vyhrnuli rukávy.

V polovici júla si „posvietili“ na boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Napriek tomu, že sa ho snažia už dlhý čas úplne zlikvidovať v kompetenčnom území Správy TANAP-u, stretnúť sa s ním môžete sporadicky ešte aj dnes.

„Najviac lokalít výskytu má v oblasti Vysokých Tatier, no evidujeme ho aj na Liptove, napríklad v okolí Liptovskej Mary. Aj tento rok pokračujeme v jeho systematickej eliminácii a dôsledne osekávame a zbierame všetky kvety, aby sme tak zamedzili dozretiu semien a ich následnému vysemeneniu. Zlikvidovaných bolo už niekoľko jedincov tohto zdraviu škodlivého invázneho druhu, ktorý spôsobuje vážne poškodenia kože podobné popáleninám. Práve v tomto období púta boľševník obrovský svojím gigantickým vzrastom od dvoch do štyroch metrov, ako aj obrovskými, ostro vykrajovanými listami a mohutnými bielymi súkvetiami, ktoré kvitnú až do augusta a dosahujú priemer viac ako pol metra,“ uvádza Správa TANAP-u.

Likvidácia nebezpečných rastlín v Tatrách

Cudzokrajné rastliny, ktoré k nám prenikli z iných kontinentov, ohrozujú aj Tatry. A keďže zákon hovorí o povinnosti ich likvidácie majiteľmi a správcami pozemkov, pracovníci TANAP-u si spolu s brigádnikmi vyhrnuli rukávy.

Fotogaléria
Pri Liptovskej Mare upozorňuje na boľševník aj...
Pri likvidácii pohánkovca pomáhali aj...
+3V auguste sa pracovníci TANAP-u zamerali na...

V minulosti boľševník pestovali v záhradách a parkoch ako okrasnú bylinu. Odtiaľ sa dostal do voľnej prírody, kde sa začal expanzívne šíriť. Najčastejšie sa vyskytuje na skládkach odpadu, v intraviláne mesta, v okolí lesných porastov, prevažne však v okolí vodných tokov, ktoré výraznou mierou prispievajú k jeho šíreniu. Na jednej materskej rastline dokáže dozrieť niekoľko desiatok tisíc semien, ktoré si udržujú klíčivosť niekoľko rokov.

TANAP, Temné smrečiny Čítajte viac Doležal si vie predstaviť, že by bolo vstupné do TANAP povinné

Zo zdravotného hľadiska sa táto rastlina považuje za najnebezpečnejšiu z našej flóry. Pri kontakte s pokožkou spôsobujú jeho šťavy kožné popáleniny až pľuzgiere. Ich účinok sa znásobuje pri vystavení kože slnečnému žiareniu. Ak naň natrafíte počas vychádzky do prírody, rozhodne by ste sa ho nemali dotýkať a olamovať ho. Predídete tak vážnym zdravotným problémom.

Začiatkom tohto týždňa sa zas pracovníci TANAP-u spolu s dobrovoľníkmi zamerali na pohánkovec japonský (Fallopia japonica).

Do Európy bola táto rastlina dovezená ako medonosná a okrasná, no začala sa invazívne šíriť na opustených, nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest a železníc. Často vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Šíri sa predovšetkým vegetatívne – podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle. Je to statná rastlina vysoká aj viac ako dva metre, a preto jej odstraňovanie miestami pripomínalo presekávanie sa džungľou.

„Likvidácia sa dotkla trinástich lokalít v oblasti Vysokých Tatier od Hrebienka cez Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec, Tatranskú Lesnú, Tatranskú Lomnicu až po Tatranské Matliare. Aj vďaka dobrovoľníkom sme na území Tatranského národného parku odstránili 3,4 tony inváznej rastliny, biomasa skončila v kompostárni,“ uviedla Správa TANAP-u na svojej webovej stránke.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ