Remišovej pexeso: Čo je s 'Ficovými ľuďmi', ktorých chcela odstrániť

Dominik Hutko, Pravda | 09.08.2022 07:30
pexeso, Veronika Remišová Foto:
Takzvané pexeso Veroniky Remišovej (Za ľudí). To vľavo, ktoré naznačuje, koho treba "odstrániť" z verejného života, zverejnila na sociálnej sieti v máji 2020, vtedy bol napríklad Milan Lučanský ešte policajným prezidentom. Ďalšie (vpravo) prišlo na sklonku roka.
Veronika Remišová zverejnila po voľbách pexeso, na ktorom znázornila ľudí, ktorí majú odísť z verejného života. Čo je s nimi po dvoch rokoch?

Za spravodlivé Slovensko bez korupcie. Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Takýmito heslami uvádzala Veronika Remišová (Za ľudí) takzvané pexesá, ktoré zverejnila po voľbách v roku 2020. Preškrtávala si na nich najmä nominantov bývalej vlády, ktorí sú podľa nej zodpovední za korupciu a krivenie spravodlivosti. Za svojím pexesom aj dnes vraj stojí. Čo sa stalo s ľuďmi z Remišovej pexesa, na ktorom si postupne škrtala funkcionárov na odpis?

„Nominanti vlády Smeru musia odísť,“ žiadala ministerka informatizácie a podpredsedníčka vlády pod svojím prvým pexesom zverejneným 13. mája 2020. „Takmer každý deň sa dozvedáme ďalšie informácie o podozreniach smerujúcich k nominantom vlád Smeru. Mnohí ešte stále zostávajú vo svojich funkciách aj napriek jasne deklarovanej nedôvere,“ sťažovala sa predsedníčka strany Za ľudí v texte pod svojím pexesom. Názov pexeso je mimochodom skratka vytvorená z českého súslovia pekelně se soustřeď.

Ako sa na svoje pexeso pozerá Remišová s odstupom času? Tvrdí, že svoj názor nemusí ani dnes korigovať. „Spomenutá grafika poukazovala na nominantov Smeru vo vysokých štátnych funkciách, ktorí svojím pôsobením neprispeli k boju proti korupcii, naopak, väčšina z nich je dnes obvinená či obžalovaná zo závažnej trestnej činnosti. Podozrenia, ktoré voči mnohým týmto nominantom existovali, dnes potvrdzujú orgány činné v trestnom konaní a súdy, obvinení sa k trestnej činnosti sami priznávajú. Zákon má platiť pre každého rovnako a korupčné správanie má byť podľa zákona vyšetrované, hoci počas vlád Smeru to pre vyvolených neplatilo. V tejto oblasti je názor ministerky Veroniky Remišovej konzistentný a nemá dôvod ho akokoľvek korigovať,“ reagovala Remišová pre Pravdu.

Politológ Tomáš Koziak vysvetľuje, že najdôležitejšie bude, aby sa tieto Remišovej sľuby pretavili aj do reality. „Vláda si dala do svojho programu skončenie so straníckymi nomináciami a odstránenie korupcie. Je vidieť, že sa orgánom činným v trestnom konaní uvoľnili ruky. Za to treba vládu pochváliť, lebo doteraz polícia v trestných stíhaniach nikdy nesiahala tak vysoko. Ak ale nebude týmto obvineným dokázaná vina do konca volebného obdobia, vláda bude mať problém. A aj táto Remišovej grafika sa stane len prázdnym a smiešnym reklamným nástrojom,“ upozornil.

Koho a prečo zaradila Remišová do pexesa

Šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó mal podľa Remišovej vysvetľovať väzby na firmy, ktoré zarábajú na štáte, či vzťahy s Bödörovcami. Spoločnosti tejto nitrianskej rodiny mali podľa nej dostávať poľnohospodárske dotácie vďaka Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý počas druhej vlády Smeru viedol ministerstvo pôdohospodárstva. Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského zas podpredsedníčka vlády vinila z neúspechov policajnej inšpekcie, ktorú roky viedol.

Nepáčilo sa jej tiež, že bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorého považuje zodpovedného za škandalózny mýtny tender, naďalej viedol Sociálnu poisťovňu. „Podobných nominantov je veľa a ľudia čakajú, že budeme konať. Verím, že spolu s kolegami vo vláde túto situáciu čo najskôr vyriešime. Aj keď sa niektorí nominanti snažia udržať za každú cenu,“ dodala Remišová len necelé dva mesiace po sformovaní prvej Matovičovej vlády.

Z pexesa si ale v máji úspešne vyškrtla len troch ľudí – exšéfa Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru, bývalého riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha a Soňu Pötheovú, expredsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov. Ostatní zostávali naďalej vo funkciách.

Medzi osmičkou tvárí pritom zamiešala najrôznejších ľudí – obvinených z korupcie ako Kičura, kritizovaných, ale bezúhonných ako Jaroslav Rezník, ktorý vo vedení RTVS zotrval až do konca, až po vážnych zločincov ako Makó, ktorý mal pritom len niekoľko týždňov po jej statuse s vedomím vtedajšieho premiéra Igora Matoviča dostať miesto v SIS.

K pexesu sa opäť vrátila aj na začiatku decembra 2020, pri príležitosti parlamentnej rozpravy o novele Ústavy SR, ktorá okrem iného priniesla aj prísnejšie previerky pre sudcov. „Ukradnutý štát treba vrátiť ľuďom. Už tu nesmie panovať eldorádo, ktoré ničilo štruktúry spravodlivosti počas vlád starého a nového Smeru,“ zdôraznila.

Na tomto obrázku už mala Remišová popreškrtávané tváre všetkých desiatich zobrazených ľudí vrátane Lučanského a Makóa, ktorí boli pri predchádzajúcom vydaní pexesa ešte vo svojich funkciách. „Strana Za ľudí je v koalícii práve preto, aby spravodlivosť platila pre všetkých. Plníme sľuby, ktoré sme dali ľuďom. Má to zmysel,“ tešila sa predsedníčka strany Za ľudí.

Väčšina ľudí z Remišovej obrázka naozaj skončila v rukách polície, najmä za korupciu, ktorú mali páchať organizovane v zločineckých skupinách. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je už aj právoplatne odsúdený. No, naopak, finančník Jaroslav Haščák už nie je ani len obvinený. Zlom prinieslo najmä zadržanie Makóa. Vďaka objasneniu jeho zločineckej minulosti začal s políciou radšej spolupracovať a vypovedať o mnohých trestných činoch.

Vinu odmieta v zásade pri násilných trestných činoch a viacerých skutkoch vydierania podvodníkov s DPH, vyviňuje sa aj z účasti v zločineckých skupinách, pričom činný mal byť aspoň pre tri. Priznal však viaceré skutky zneužívania právomoci verejného činiteľa, vynášanie utajovaných informácií, ako aj prijímanie pravidelných a vysokých úplatkov od viacerých vplyvných ľudí. Aj vďaka nemu sa polícii podarilo rozbehnúť viaceré ďalšie akcie, po ktorých bolo obvinených množstvo vysokých funkcionárov polície vrátane jej dvoch bývalých prezidentov.

Makó vystupuje v rôznom postavení okrem kauzy Božie mlyny aj vo veľkých kauzách ako Očistec, Mýtnik či Farizej, kde svedčí o prijatí úplatku vtedajším riaditeľom SIS Vladimírom Pčolinským. Aj na svedectve Makóa je postavená kauza Súmrak, v ktorej čelia obvineniu zo založenia zločineckej skupiny expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer), exprezident polície Tibor Gašpar a podnikateľ Norbert Bödör. Makóovi síce hrozilo doživotie, v mnohých prípadoch sa mu však podarilo dosiahnuť dočasne odloženie obvinenia alebo vyčlenenie na samostatné konania, v ktorých očakáva schválenie výhodných dohôd o vine a treste.

Milan Lučanský – exprezident polície

Celoživotný policajt, ktorý významne prispel k vyriešeniu viacerých najzávažnejších prípadov organizovaného zločinu, bol zadržaný deň po akcii Judáš, ktorá sa uskutočnila 2. decembra 2020. Dôkladne vystavaná štruktúra policajtov, prokurátorov, sudcov a príslušníkov ďalších štátnych orgánov, pre ktorých boli peniaze na prvom mieste, si po dlhší čas z titulu svojich vysokých funkcií v spoločnosti budovala okruh "ICH“ ľudí, zázemie, postavenie a kontakty, čím pri živote udržiavali jeden veľký korupčný strom. Skonštatoval to súd v uznesení, ktorým vzal siedmich obvinených do väzby. Lučanskému vzniesli obvinenie z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Od augusta 2018 do konca roku 2019 mal Lučanský dostávať 30-tisíc eur mesačne ako odplatu za poskytovanie informácií z policajného prostredia. Dokopy mal takto prísť aspoň k 510-tisíc eurám. Špecializovaný trestný súd ho 6. decembra poslal do väzby. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) 29. decembra 2020 oznámila, že Lučanský si siahol na život, pričom o deň neskôr zomrel v nemocnici v Prešove. Policajná inšpekcia v júni 2022 vyšetrovanie úmrtia ukončila so zistením, že nenašla žiadne dôkazy svedčiace o niečej priamej spoluzodpovednosti za Lučanského úmrtie.

VIDEO: Ľudia pred policajným prezídiom v Bratislave vzdávajú hold Milanovi Lučanskému (8. 1. 2021)

Dušan Kováčik – bývalý špeciálny prokurátor

Jeho stíhanie vyplynulo z akcie Božie mlyny, ktorá 17. septembra 2020 vyplynula z vyšetrovania zločineckej skupiny takáčovci. Zadržali pri nej aj bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a bývalého príslušníka SIS Františka Böhma. Na základe ich výpovedí Kováčika 22. októbra 2020 zadržali a obvinili z prijatia úplatku a ohrozenia utajovaných skutočností.

Postupne mu však boli vznesené aj ďalšie obvinenia. Ešte 5. novembra 2020 mu pribudlo obvinenie v kauze Očistec v súvislosti s údajnou organizovanou skupinou okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločin prijímania úplatku a pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Vlani bola navyše podaná na Kováčika ďalšia obžaloba. Podľa prokuratúry mal pred viac ako šiestimi rokmi prijať rovnako 50-tisíc eur od podnikateľa s kontaktmi na tajnú službu Petra Košča. Za to mal Kováčik odňať dva prípady svojmu podriadenému a zariadiť, aby sa nevyšetrovali. V kauze Božie mlyny Kováčika Špecializovaný trestný súd v Pezinku 20. septembra 2021 uznal vinným vo všetkých štyroch bodoch obžaloby a odsúdil ho na 14-ročný trest a prepadnutie majetku. Najvyšší súd sa ale s týmto verdiktom pre viacero podstatných chýb nestotožnil, zrušil ho a 24. mája 2022 mu okrem osemročného trestu uložil aj peňažný 100-tisíc eur. Právoplatný rozsudok za úmyselný trestný čin znamenal pre Kováčika aj koniec vo funkcii prokurátora.

Bol uznaný vinným za prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur za intervenciu v prospech prepustenia bývalého šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Rovnako bol uznaný vinným z vynášania utajovaných skutočností týkajúcich sa prípravy vraždy vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, z ktorej bol podozrivý bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó. Z ďalších dvoch bodov obžaloby bol ale oslobodený. Prvým bolo podporovanie zločineckej skupiny takáčovcov, ktorú v tom čase viedol Ľubomír Kudlička. Rovnako ho Najvyšší súd oslobodil spod tretieho bodu obžaloby, ktorým je zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Od svojho zadržania 22. októbra 2020 bol Kováčik vo väzbe až do 4. marca 2022. Keďže bol ale na konci mája odsúdený právoplatne, do väznice sa musel vrátiť a na slobode tak pobudol len necelé tri mesiace.

VIDEO: Dušan Kováčik po odsúdení nastúpil do policajného auta. Aj s kufrom (24. 5. 2022)

Kajetán Kičura – exšéf Správy štátnych hmotných rezerv

Vláda z funkcie tohto inak sudcu odvolala krátko po svojom nástupe 24. marca 2020. Vzápätí bol 21. apríla v rámci akcie „REZERVY“ obvinený z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Medzi rokmi 2017 a 2018 mal dostať úplatky v šiestich platbách dokopy za 220-tisíc eur. Až po 18 mesiacoch ho 13. októbra 2021 prepustili z väzby. Vyšetrovanie stále pokračuje.

VIDEO: Takto sa bránil Kajetán Kičura po kontrole v Štátnych hmotných rezervách. (22. 3. 2020)

Juraj Kožuch – bývalý riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA)

Polícia ho zadržala 22. apríla 2020 v rámci akcie „Dobytkár“, ktorá vzišla z vyšetrovania obrovského množstva pochybných poľnohospodárskych dotácií. Obvinený bol pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom, a spolu s ním aj ďalších 21 fyzických a sedem právnických osôb. Celkové úplatky zdokumentované v rámci akcie mali dosiahnuť až 10,4 milióna eur. Po piatich policajných raziách bolo dokopy obvinených 22 osôb, osem z nich je stíhaných väzobne. Kožuch bol od 22. apríla 2020 vo väzbe, z ktorej ho prepustili až 4. januára 2021. Na začiatku augusta 2021 bola podaná obžaloba a súdny proces sa začal na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici 25. februára 2022.

VIDEO: Bývalého šéfa PPA Juraja Kožucha privádzajú pred súd v Banskej Bystrici. (25. 4. 2020)

Norbert Bödör – podnikateľ

Syn vplyvného nitrianskeho podnikateľa bol zadržaný v rámci piateho kola akcie Dobytkár. Spolu s dvoma fyzickými osobami a dvoma právnickými bol obvinený za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Špecializovaný trestný súd ho najprv 5. júla nechal na slobode, ale Najvyšší súd ho 9. júla poslal do väzby. Medzi tým mu však pribudli aj ďalšie obvinenia. – 5. novembra 2020 v rámci akcie Očistec a 2. decembra 2020 v kauze Judáš. Očistec mu priniesol obvinenie zo založenia zločineckej skupiny, z podplácania a prijímania úplatku, čoho sa mal dopustiť spolu s viacerými ďalšími policajnými funkcionármi.

V rámci akcie Očistec mu bolo 5. novembra 2020 vznesené obvinenie pre založenie, zosnovanie a z podporovanie zločineckej skupiny a ďalšie korupčné trestné činy. Zločineckej skupine zloženej z príslušníkov bezpečnostných zborov mal Bödör podľa polície dokonca šéfovať. Aj táto kauza už ale smeruje na súd. Prokurátor totiž 21. decembra 2021 podal na Bödöra a ďalších jeho desiatich spoluobvinených obžalobu celkovo pre 20 skutkov.

Bödöra stíhajú aj v kauze zločineckej skupiny policajtov Judáš za podplácanie bývalého riaditeľa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, u ktorého mal za 50-tisíc eur zariadiť, že NAKA nebude vyšetrovať syna bratranca exministra hospodárstva Petra Žigu. Po roku a pol ho 13. januára 2022 z väzby na základe rozhodnutia Ústavného súdu prepustili ale vzápätí aj opäť zadržali. Súd ho však 16. januára odmietol vziať do väzby a odvtedy je Bödör stíhaný na slobode.

Posledné obvinenie bolo Bödörovi vznesené 19. apríla 2022 za účasť v zločineckej skupine pod vedením expremiéra a predsedu opozičného Smeru Roberta Fica. Spolu s nimi mali byť podľa polície súčasťou tejto skupiny aj exminister vnútra za Smer Robert Kaliňák a opäť aj Tibor Gašpar.

VIDEO: S Bödörom prišiel na súd čerstvo prepustený Robert Kaliňák. (17. 5. 2022)

Soňa Pötheová – expredsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov

Bývalá moderátorka TV Markíza podnikala ako odborníčka na krízový manažment a za druhej vlády Smeru pôsobila na poste šéfky komunikačného odboru Národnej rady. V máji 2015 sa stala ako nominantka strany Smer novou predsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov.

Dôveru novej vlády stratila po tom, čo český novinársky server Investigace.cz zverejnil video, na ktorom sa podnikateľ Marian Kočner a bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka rozprávajú o kauze Gorila. Úrad sa vtedy obrátil na centrum so žiadosťou o informáciu o nadobudnutí videa pod hrozbou pokuty vo výške desať miliónov eur. Pötheová pritom s Kočnerom vtedy už obvineným z vraždy dlhšie udržiavala komunikáciu, ktorá bola aj čiastočne zverejnená. Napriek tomu, že funkčné obdobie jej malo končiť v máji, nová parlamentná väčšina ju 29. apríla z vedenia úradu odvolala.

Ľubomír Jahnátek – expredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Bývalý minister hospodárstva a neskôr aj pôdohospodárstva bol od júla 2017 predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Opozícia vtedy spochybňovala nielen jeho nezávislosť, ale aj odbornosť.

Vo funkcii skončil takmer po troch rokoch začiatkom júna 2020, keď ho vláda odvolala na podnet ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Ten argumentoval, že Jahnátek porušil princíp nezávislosti ÚRSO v súvislosti s predložením novely zákona, ktorý mal zvýhodniť veľký podnik Duslo, a tvrdil tiež, že bol Jankátek aj v konflikte záujmov v súvislosti s pôsobením jeho syna v manažmente Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska.

Po odvolaní sa Jahnátek vyjadril, že sa bude svojich práv domáhať súdnou cestou. Rozhodnutie vlády označil za nezákonné. Len 27. januára 2022 Ústavný súd rozhodol, že vláda odvolaním porušila jeho základné právo na prístup k verejným funkciám, ale Jahnátkovej žiadosti o zrušenie odvolania súd nevyhovel.

Ľubomír Vážny – bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne

Dlhoročný poslanec parlamentu za stranu Smer, bývalý minister dopravy či podpredseda vlády pre investície bol generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne od júla 2019. V septembri 2020 ho vláda z funkcie na návrh ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) odvolala s odôvodnením, že si ako riaditeľ neplnil zákonné povinnosti. Za najdôležitejší dôvod odvolania označil porušovanie zákona o finančnej kontrole.

Vážny sa ale bránil, dôvody na svoje odvolanie odmietol a postup vlády označil za diletantský. So sťažnosťou sa obrátil na Ústavný súd, kde súčasný poslanec za Smer argumentoval porušením práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Len na začiatku augusta 2022 Ústavný súd rozhodol, že jeho sťažnosť proti odvolaniu z funkcie prijme na ďalšie konanie.

Najväčšia kauza, ktorá sa s ním spája, je ešte z obdobia, keď viedol ministerstvo dopravy. To realizovalo výber obstarávateľa na prevádzkovanie mýtneho systému diaľnic. Už samotné obstarávanie v roku 2008 ale vzbudzovalo pochybnosti, keďže vyhrala najdrahšia ponuka. Ostatné totiž boli z výberu vyradené.

Štát tak cez Národnú diaľničnú spoločnosť podpísal zmluvu za vyše 800 miliónov eur so spoločnosťou Skytoll, za ktorou mala stáť finančná skupina J&T či ružomberský podnikateľ Milan Fiľo. Systém mali prevádzkovať 13 rokov, pričom štát chcel z mýta získať ročne zhruba 200 miliónov eur. Peniaze, ktoré takto štát vyberie, mali byť použité na výstavbu diaľnic a opravu existujúcich ciest.

Najvyšší kontrolný úrad upozornil ešte v novembri 2019 na neefektívne a nehospodárne nastavený systém výberu mýta na Slovensku. Zistil, že diaľničná spoločnosť do vybudovania mýtneho systému investovala viac než 850 miliónov eur, ale licencie k nemu nevlastní. Pritom Vážny tvrdil, že štát odkúpi mýtny systém po 13 rokoch za „symbolické jedno euro“. Kontrolnému úradu sa tiež nepáčilo, že kontrolované obdobie štyroch rokov bol výnos z mýta takmer jedna miliarda, z ktorých ale až polovica ostala pre SkyToll. Na údržbu a stavbu nových ciest tak išlo len 33 percent peňazí vybratých z mýta. Až v lete 2022 začal Úrad špeciálnej prokuratúry trestné stíhanie vo veci pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V súčasnosti by mali byť zabezpečované dôkazy.

Jaroslav Rezník – bývalý riaditeľ RTVS

Bývalý riaditeľ TASR sa musel už od svojho nástupu do funkcie vyrovnať s kritikou časti verejnosti, ktorá v ňom videla politického nominanta Slovenskej národnej strany. Nespokojnosť vyvrcholila už na prelome rokov 2017 a 2018 petíciou a následným odchodom niekoľkých redaktorov. Tvrdili, že pod rúškom objektívnosti od nich vedenie žiadalo reportáže umelo vyvažovať ľuďmi, ktorí svoje domnienky vydávajú za fakty.

Od Rezníka žiadali najmä odchod riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky Vahrama Chuguryana. Viacerí diváci a zamestnanci najmä televízie vyjadrovali dlhodobo nespokojnosť napríklad aj s jeho snahou o zlepšovanie obrazu Ruska a opakované zľahčovanie agresívnej politiky tohto štátu či ignorovanie porušovania ľudských práv. Rezníkovi vyčítali spôsob, akým prehliadla začiatok ruskej invázie na Ukrajinu, čo aj samotný Rezník označil za chybu. Napriek tomu sa mu podarilo 5-ročné funkčné obdobie riadne dokončiť. O funkciu sa síce uchádzal opäť, ale parlament dal v júni prednosť Ľubošovi Machajovi.

Tibor Gašpar – exprezident polície

V rukách polície skončil počas akcie Očistec, pri ktorej bola 5. novembra 2020 zadržaná veľká časť bývalých policajných funkcionárov. V putách Národná kriminálna agentúra vtedy odvádzala aj viacerých jeho priamych podriadených – bývalého šéfa NAKA Petra Hraška, niekdajšieho riaditeľa jej protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, riaditeľa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka či riaditeľa spravodajskej jednotky NAKA Mariána Zetochu.

Boli obvinení zo založenia vlastnej zločineckej skupiny pod vedením nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, z korupcie a zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Súčasťou skupiny mali byť ale aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Gašpara poslal súd 8. novembra 2020 do väzby, z ktorej ho prepustil Najvyšší súd až takmer po roku, 4. novembra 2021. Prokurátor podal 21. decembra 2021 na neho a ďalších desiatich spoluobvinených obžalobu celkovo pre 20 skutkov.

Ďalšie obvinenie mu pribudlo 1. marca 2021 pre zločin vydierania v kauze trenčianskeho baru Fatima. Spolu s ním polícia obvinila aj bývalého riaditeľa NAKA Petra Hraška, exriaditeľa protikorupčnej jednotky NAKA Róberta Krajmera či bývalú sudkyňu a štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú.

V súvislosti s touto skupinou bol Gašpar 19. apríla 2022 obvinený aj z účasti v zločineckej skupine pod vedením expremiéra a predsedu opozičného Smeru Roberta Fica. Spolu s nimi mali byť podľa polície súčasťou tejto skupiny aj exminister vnútra za Smer Robert Kaliňák a opäť aj Norbert Bödör.

Róbert Krajmer – exriaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA

Zadržaný spolu s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi polície 5. novembra 2020 pri akcii Očistec. Spolu s nim išiel 8. novembra 2020 do väzby, v ktorej ho súd držal do 4. novembra 2021. Krajmer bol obvinený okrem účasti v zločineckej skupine aj z prijímania úplatku, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Mal stáť na druhej úrovni riadenia skupiny a zodpovedať sa priamo Gašparovi s Bödörom a zároveň dostávať podiely z úplatkov. Aj na neho bola 21. decembra 2021 podaná obžaloba. Krajmer bol obvinený aj 1. marca 2021 pre zločin vydierania a marenie spravodlivosti v kauze trenčianskeho baru Fatima. Ešte 18. augusta podal prokurátor na Okresný súd v Trenčíne obžalobu.

Monika Jankovská – bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti

Bývalú sudkyňu zadržala polícia 11. marca 2020 v rámci policajnej akcie Búrka a obvinila zo zločinu prijímania úplatku formou spolupáchateľstva a prečinu podplácania, ktorých sa mala dopustiť ako verejný činiteľ. O tri dni neskôr ju Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vzal do väzby.

Polícia ju obvinila pre štyri skutky – miliónové zmenky, cez ktoré chcel Marian Kočner ovládnuť televíziu Markíza, prípad konkurzu budovy organizácie na pomoc týraným ženám Maják nádeje, menej známu kauzu „Vodári“ a napokon Eko-invest, kde mal Kočner ovplyvňovať súd v prospech známeho podnikateľa Milana Fiľa v prípade nároku zamestnancov na podiel z ružomberských papierňach.

Následne jej 9. septembra 2020 pribudlo obvinenie z trestných činov krivej výpovede a marenia spravodlivosti aj v kauze nepriateľského prebratia trenčianskeho baru Fatima. To bolo neskôr zmenené na vydieranie a marenie spravodlivosti, pričom 18. augusta 2021 na ňu prokurátor podal aj obžalobu. Do tretice bola Jankovská 28. októbra 2020 obvinená aj v korupčnej kauze sudcov známej ako Víchrica. Jankovskú po takmer roku prepustil 4. marca 2021 súd z väzby, kde bola pre kauzu Búrka. Po ani nie minútovom pobyte na slobode ju opätovne zadržali v kauze Fatima. Jankovská tento postup polície neuniesla a zrútila sa. Musela byť dokonca aj hospitalizovaná. Z väzby ju napokon s monitorovacím zariadením prepustili až v máji 2021.

Jaroslav Haščák – spolumajiteľ finančnej skupiny Penta

Jedného z najbohatších Slovákov zadržali 1. decembra 2020, keď prišiel na plánovaný výsluch na policajné prezídium. V sprievode asi 30 kukláčov ho následne zobrali do Petržalky, kde prehľadávali sídlo spoločnosti Penta v Digital Parku. Zadržaná bola s ním aj bývalá príslušníčka SIS Dana Arpášová a ešte týždeň predtým v inej veci aj jej manžel Ľubomír Arpáš. V súvislosti s predajom materiálov Slovenskej informačnej služby týkajúcich sa kauzy Gorila a následnej legalizácie tohto úplatku boli obvinení pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spolupáchateľstvom a Haščák aj pre zločin podplácania.

Niekedy v roku 2006 mal Arpáš ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS získať v evidenciách SIS tzv. spis Gorila týkajúci sa rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb. Tieto Arpáš najneskôr v septembri 2006 za úplatok vo výške 194¤765 eur poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím mal sťažiť jej objasnenie a vyšetrenie. Peniaze mali byť následne legalizované cez predstierané analýzy a poradenstvo.

Do vyšetrovania sa ale vložila Generálna prokuratúra, ktorá 31. augusta 2021 skonštatovala, že v jednej z najväčších korupčných káuz v histórii Slovenska nie je dostatok dôkazov, a teda vznesené obvinenie bolo nezákonné. Spolu s ním tak bolo paragrafom 363 Trestného poriadku obvinenie zrušené aj Arpášovcom. Haščák bol od svojho zadržania vo väzbe, v ktorej strávil len necelý mesiac. Prepustený bol Najvyšším súdom 7. januára 2021. Za údajne nezákonnú väzbu, ako aj celé obvinenie Hačšák v marci požiadal štát o ospravedlnenie, ako aj odškodné vo výške od 13,5 milióna do 16,8 milióna eur, ktoré majú predstavovať najmä ušlý príjem spojený s výkonom jeho funkcie v Pente.

Ľudovít Makó – bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy

Zadržaný bol 17. septembra 2020 v rámci akcie Božie mlyny a následne obvinený z podporovania zločineckej skupiny takáčovcov, obmedzovania osobnej slobody a vydierania. Makó však s políciou spolupracoval, za čo bol 13. novembra prepustený z väzby. Stal sa vtedy z neho najvyťaženejší kajúcnik na Slovensku, ktorý vypovedá v desiatkach prípadov, kde usvedčuje viacerých vplyvných nominantov bývalej vlády, na čele s predsedom Smeru Robertom Ficom.

Makó sa pri svojich svedectvách musel aj sám priznať k viacerým trestným činom. V zásade odmieta vinu pri násilných trestných činoch a viacerých skutkoch vydierania podvodníkov s DPH, vyviňuje sa aj z účasti v zločineckých skupinách, pričom činný mal byť aspoň pre tri. Priznal však viaceré zneužívania právomocí verejného činiteľa, vynášania utajovaných informácií, prijímanie pravidelných a vysokých úplatkov od viacerých vplyvných ľudí.

Makó vystupuje v rôznom postavení okrem kauzy Božie mlyny aj vo veľkých kauzách ako Očistec, Mýtnik či Farizej, kde svedčí o prijatí úplatku vtedajším riaditeľom SIS Vladimírom Pčolinským. Aj na jeho svedectve je postavená kauza Súmrak, v ktorej čelia obvineniu zo založenia zločineckej skupiny expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, exprezident polície Tibor Gašpar a podnikateľ Norbert Bödör. V mnohých prípadoch mu preto bolo dočasne pozastavené vznesenie obvinenia alebo bol vyčlenený na samostatné konanie, kde sa očakáva schválenie výhodnej dohody o vine a treste. Mierny zvrat v jeho postavení priniesla ale kauza Pčolinského, pre ktorú ho 2. apríla 2022 polícia zadržala aj s bývalým námestníkom SIS Borisom Beňom. Podľa polície svoje výpovede proti Pčolinskému a konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi koordinovali a svojimi svedectvami sa dopustili krivého obvinenia.

Vyšetrovateľ im preto vzniesol obvinenie zo zločinu krivého obvinenia a zločinu krivej výpovede a krivej prísahy. Už o pár mesiacov však súdy pri rozhodovaní o väzbe skonštatovali nedôvodnosť obvinenia a neskôr prokuratúra zastavila aj celé trestné stíhanie z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa nestal.

Aj keď mala NAKA Makóa rozpracovávať ako záujmovú osobu – „zločinca, ktorý vydiera podnikateľov“, len pár mesiacov pred jeho zadržaním mal s vedomím vtedajšieho premiéra Igora Matoviča prestúpiť Makó z kriminálneho úradu do Slovenskej informačnej služby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ