The Guardian sa pýta: Vydrží Európa pri Ukrajine? Nevrazí jej nôž do chrbta?

ČTK | 16.08.2022 10:07
vojna na Ukrajine, vojak, vojaci, Veľká Británia Foto: ,
Nových odvedencov do ukrajinskej armády trénujú špecialisti britskej armády na vojenskej základni neďaleko Manchestru v Anglicku, štvrtok 7. júla 2022.
Najväčšie obavy paradoxne vzbudzuje scenár víťazstva Ukrajiny - takzvaný "katastrofický úspech", ktorý by ohrozil ruský režim a ten by reagoval použitím jadrových zbraní, píše britský The Guardian.

Americký prezident Joe Biden tento rok v marci vo Varšave jasne predložil strategické ciele Západu na Ukrajine – odraziť ruskú inváziu, obnoviť národnú zvrchovanosť a nastoliť víťazstvo globálnej demokracie nad „silami temnoty“. Jeho slová neskôr podporila Británia a ďalší európski lídri, píše denník The Guardian. Menej jasné ale bolo, či západní politici naozaj očakávajú, že tieto ciele dosiahnu – vzhľadom na to, že sa NATO nie príliš hrdinsky odmietlo priamo do konfliktu zapojiť. Vyvstáva preto nepríjemná, dokonca až znepokojujúca otázka: mali by sa Ukrajinci pripraviť na to, že im v zime vrazí nôž do chrbta?

VIDEO: České raketomety RM-70 Vampire v bojoch na Ukrajine.

Po takmer šiestich mesiacoch vojny sa čím ďalej tým širšia priepasť medzi rečami a skutočnosťou stáva potenciálne smrteľnou. Rozhorčenie verejnosti ohľadom invázie ustupuje obavám hraničiacim s panikou z jej výrazného vplyvu na ceny energií a potravín a životné náklady.

Japan Nagasaki Anniversary Q A Čítajte viac Hladomor a päť miliárd mŕtvych. Vedci zrátali cenu jadrovej vojny medzi USA a Ruskom

Biden vojnu zarámoval ako súčasť odvekého boja medzi dobrom a zlom. „Stojíme pri vás,“ povedal Ukrajincom. „Rýchly trest je to jediné, čo Rusko prinúti zmeniť kurz,“ povedal americký štátnik na konci marca tohto roka. Väčšina jeho vtedajšieho príhovoru ale bola len upokojujúcou vypchávkou. Rusko aj napriek bezprecedentným sankciám, ktoré naňho Západ uvalil, vo vojne pokračuje.

Podobne sa v marci vyjadril aj britský premiér Boris Johnson. „Agresia (ruského prezidenta) Vladimíra Putina musí zlyhať a musí zlyhať viditeľne,“ povedal ministerský predseda. „Nemôžeme Kremľu dovoliť, aby si ‚urval‘ kus nezávislej krajiny a ľuďom spôsobil nesmierne utrpenie,“ vyhlásil Johnson. Napriek tomu je to presne to, čo sa odvtedy deje.

Spojené štáty minulý týždeň sľúbili ďalšiu miliardu vojenskej pomoci Ukrajine, čím celková Bidenova čiastka vzrástla na 9,8 miliardy dolárov. Vyše dve miliardy sľúbila aj Británia a dodávky zbraní tiež navýšili aj krajiny EÚ. Bez tejto pomoci by Ukrajinu čakala porážka.

Bidenovo opatrné odhodlanie vyhnúť sa za každú cenu priamej konfrontácii ale znamená, že Rusko síce nakoniec nemusí vyhrať, ale je nepravdepodobné, že by definitívne prehralo. Táto vojna sa podobá pobublávajúcemu hrncu s vodou, ktorá sa nikdy nezačne variť.

Vinu však nenesie len Biden. Aj napriek siláckym rečiam bol Johnson nakoniec rád, že sa môže skryť za neochotu Washingtonu vstúpiť do boja a rovnaký postoj zaujal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. Jednomyseľnosť západných lídrov vzbudzuje podozrenie, že v skutočnosti neveria, že Rusko možno pokoriť.

Rusko, Grad, vojna na Ukrajine Čítajte viac Kedy a ako sa skončí vojna, totálnym víťazstvom? Takto sa menili názory

Vzhľadom na to, že pravdepodobne neexistuje cesta k priamemu vojenskému víťazstvu, nie sú ostatné možnosti Kyjeva príliš lákavé. Napriek očakávanej južnej ofenzíve, húževnatej obrane Doneckej oblasti a výbuchom na Kryme z minulého týždňa čaká Ukrajinu – a tým pádom aj Západ – brutálna opotrebovávacia vojna, ktorá potrvá aj roky.

Súbežne s tým sa bude zvyšovať tlak na prímerie alebo nejakú nepochybne dočasnú mierovú dohodu, ktorá by uľavila Európe od ekonomickej bolesti. Pravicové populistické strany v Taliansku aj inde sú pripravené to využiť. V Nemecku je podľa prieskumov verejnej mienky až 50 percent respondentov pre odstúpenie územia Rusku.

Najväčšie obavy ale paradoxne vzbudzuje scenár víťazstva Ukrajiny – takzvaný „katastrofický úspech“ ukrajinských síl, ktoré by napriek všetkým odhadom porazili ruskú armádu a tým ohrozili ruský režim. Táto možnosť západných politikov desí. Ako opísal bývalý britský generál Richard Barrons, zúfalý Putin by sa mohol uchýliť k použitiu taktických jadrových zbraní, aby odvrátil kolaps.

„Nie je to nemysliteľné – len je na to nepríjemné myslieť,“ varoval Barrons. Ako ale na takúto možnosť reagovať? Mohol by taký, tabu porušujúci zločin, vyústiť do pripojenia Ukrajiny k NATO a totálnej vojny s Ruskom? Barrons na to nedokázal odpovedať, pretože na to nedokáže odpovedať nikto.

Možnou cestou by bolo zosadiť Putina. S jeho odchodom by kríza, ktorú sám vyvolal, nezmizla – ale ľahšie by sa riešila. V skutočnosti to môže byť pre Ukrajincov (aj Rusov) jediná nádej na šťastný koniec.